Regióny

Kováči na Domaši tvoria sochy, ktoré budú zdobiť brehy i okolie vodnej nádrže

ZDROJ: foto Michaela Zdražilová

KVAKOVCE – V rekreačnej oblasti Domaša – Dobrá na východe Slovenska tvoria na minikováčskom sympóziu počas tohto týždňa šiesti kováči z celého Slovenska tri monumentálne diela z kovu. Zdobiť budú okolie i brehy tejto rekreačnej oblasti.

 “Najväčšou sochou je projekt Stroskotaná bárka,” priblížil pre TASR jeden z účastníkov sympózia, kováč z Prešova Michal Kačmár. Verejnosť ju bude môcť vidieť na príjazdovej križovatke v smere od obce Detrík. “Druhá socha, Stratená kotva, bude umiestnená na ďalšej križovatke na trávnatej ploche,” spomenul s tým, že výsledok posledného projektu, takzvaná Domašská panna, bude na pláži. “Ľudia si ju budú môcť pohladkať, odfotiť sa s ňou,” doplnil.

Sympózium je rozdelené na dve skupinky. Prvá je podľa Kačmára takzvaná majstrovská základňa, ktorú tvoria bývalí študenti Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. “Majú vlastné dielne, vlastné tvorby, niektorí skončili vysoké školy sochárskeho zamerania,” vysvetlil. Druhá polovica sú študenti, ktorí aktuálne študujú na spomínanej škole v odbore umelecký kováč. “Prebieha tu výmena skúseností, poznatkov z praxe, trošku edukácia, trošku vnorenie sa do toho životného štýlu kováčov pre tých mladších študentov a my zase si vymieňame tie profesionálnejšie zážitky už priamo z nejakých atypických zákaziek alebo veľkorozmerných projektov, ako je napríklad aj tento,” priblížil.

Kováčstvo je podľa jeho ďalších slov remeslo ťažké, špinavé, ale veľmi krásne. “To sa rokmi nemení, pretože my všetci, čo sme tu, využívame staré, tradičné technológie, aj keď si pomáhame novodobými, ale stále je to o tom búchaní kladivom, o nahrievaní vo vyhni,” spomenul s tým, že rozdiel medzi dneškom a minulosťou je asi v tom, že predtým si kováčstvo ľudia viac vážili.

“V dnešnej dobe sa veľmi často človek stretáva s tým, že ľudia nevedia oceniť remeselnú či výtvarnú hodnotu tých výrobkov a taktiež veľa ľudí nevie rozoznať rozdiel medzi zváranou bránou z čínskych, tureckých alebo poľských polotovarov a medzi bránou, ktorá je ručne robená z plného železa, za ktorou sa skrýva mnoho hodín, dní driny, navrhovania, kreslenia a poctivej remeselnej kováčskej roboty,” skonštatoval.

Podľa Kačmára, ktorý má za sebou už aj niekoľko vlastných sympózií, ide v tomto prípade o nultý ročník zrealizovaný na podnet starostu Kvakoviec. Pokračovaniu v ďalších rokoch sa v prípade záujmu a podpory nebránia.

Projekt podporila Nadácia Slovenskej sporiteľne.