BRATISLAVA – Privatizácia, z ktorej nebolo nič. O tom, aby letisko Milana Rastislava Štefánika prešlo do súkromných rúk, začala hovoriť druhá vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Stopercentným vlastníkom je však do dnešného dňa štát. Pokusov predať či prenajať ho bolo niekoľko. Ten z čias Dzurindovej vlády má však obzvlášť trpkú príchuť. Akcii, ktorú vtedy rozbehli, dal po voľbách 2006 nový premiér Robert Fico (Smer) stopku. Pár rokov na to sa verejnosť zo spisu Gorila dozvedela, že na predaji nášho najväčšieho civilného letiska mal zarobiť nielen štát, ale aj ľudia, ktorí sa na nej podielali. Dopredu dohodnutý mal byť aj samotný víťaz.
O privatizáciu bratislavského letiska sa pokúsila druhá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006. Ministrom dopravy bol v tom čase Pavol Prokopovič (SDKÚ). Ako najvýhodnejší adept na kúpu sa v tom čase javilo konzorcium TwoOne, zložené z viedenského letiska, private equity skupiny Penta a rakúskej Raiffeisen Zentralbank. Rovnako ako v prípade privatizácie Slovenských elektrární talianskym Enelom, aj v tomto mal prejsť do súkromných rúk 66-percentný balík.
Celá transakcia sa mala uzavrieť do 15. augusta 2006. K tomu však nedošlo. Dva mesiace pred týmto dátumom sa konali predčasné parlamentné voľby, po ktorých nastala výmena vlády. Do premiérskeho kresla sa posadil Robert Fico a ten rozhodol, že z privátizácie nič nebude. Vláda v zložení strán Smer-SD, SNS a HZDS odporučila odstúpiť od zmluvy po tom, ako Protimonopolný úrad predĺžil lehotu na vydanie stanoviska k predaju akcií letiska z augusta do októbra 2006.
Ako vtedy hovoril Fico, bratislavské letisko bolo atraktívne a nevidel problém rozvíjať ho aj s inými zdrojmi. Za pravdu mu dával aj vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny. „Rozvoj letiska plnohodnotne zabezpečí štát, máme k dispozícii cudzie zdroje, úvery,“ výhlasil v tom čase. Privatizácia sa už nikdy neuskutočnila. Až po tom, ako v decembri 2011 unikla nahrávka Gorila, sa ukázalo, že prechod letiska do súkromných rúk mal mať aj svoju temnú stránku a zarobiť na ňom nemal iba štát.
Čo prezradila o privatizácii letiska Gorila
Prepisy rozhovorov, ktoré mal v byte na Vazovovej ulici v Bratislave v rokoch 2005-2006 absolvovať finančník Jaroslav Haščák s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom (ANO) a bývalou predsedníčkou Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) za SDKÚ Annou Bubeníkovou hovoria o záujmoch, ktoré mala finančná skupina Penta pri privatizácii mať.
Tento týždeň bola zverejnená aj 39-hodín trvajúca zvuková nahrávka, ktorá má zachytávať dianie v byte patriacom niekdajšej Haščákovej pravej ruke Zoltánovi Vargovi. To, ako vraj mala naše najväčšie civilné letisko “ovládnuť” Penta, si tak verejnosť môže už aj vypočuť. Jaroslav Haščák mal o pozadí privatizácie hovoriť s Jirkom Malchárkom. Dohodu mali mať s pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom, jeho záujmy mali prezentovať aj Jozef Jurica a Anna Bubeníková – tí boli členmi privatizačnej komisie na predaj bratislavského letiska.
Finančná skupina Penta, ktorá mala o letisko záujem, mala vyvíjať tlak na vtedajšieho šéfa rezortu dopravy Pavla Prokopoviča (SDKÚ), ktorý im mal robiť problémy. Hovoriť mali aj o fungujúcej spolupráci Haščáka s Mikulášom Dzurindom.
Malchárek mal okrem toho od Haščáka zistovať, či a koľko z privatizácie dostane on.
Prokopovič sa mal nakoniec zmieriť s tým, že víťazom bude konzorcium Two One patriace Pente. Spomína sa aj suma, ktorú mal Prokopovič dostať – 20 miliónov korún. Haščák sa mal dokonca u Malchárka uisťovať, či si ju vtedajší šéf rezortu dopravy aj zaslúži.
Haščák hovoril aj o tom, že je potrebné zničiť stranu Smer. Jej predseda a vtedy opozičný poslanec Robert Fico totiž už vtedy proti privatizácii ostro vystupoval. Do aktivít, ktoré mali pred voľbami Smer-SD poškodiť, mal chcieť dať Haščák okolo 30-miliónov eur.
Počas neskoršieho vyšetrovania, po prevalení kauzy Gorila, sa objavil svedok, ktorý tvrdil, že vedel o tom, že Prokopovičovi sa vo veci privatizácie letiska vyhrážali dvaja členovia vlády. Byvalý minister dopravy to však poprel.
Nekonečný príbeh
Vláda Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010 dala síce privatizácii letiska stopku, téma však do zabudnutia neupadla. Vložiť letisko do súkromných rúk, aj keď nie formou privatizácie, ale prenájmu, plánovala aj vláda Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Kvôli svojmu predčasnému pádu však už k realizácii neprišlo. Následná druhá vláda Roberta Fica zasa prenájom do konca nedotiahla.
Fico okrem toho dlhodobo odmietal, že by štát stratil nad letiskom kontrolu. “Princíp, ktorý musí byť zachovaný je, že štát nesmie stratiť kontrolu nad letiskom v Bratislave. Neviem si predstaviť, že by sme sa pozerali na to, ako letisko v strede hlavného mesta Slovenska, ktoré má strategický význam, patrí komplet nejakému zahraničnému investorovi,” uviedol v roku 2017 ešte ako premiér. Veci sa pohli ďalej v decembri 2018, v čase, keď bol predsedom vlády už Peter Pellegrini (Smer). Poradenská spoločnosť Deloitte, s ktorou uzavrel rezort dopravy zmluvu ešte v roku 2013 za ministrovania Jána Počiatka (Smer), odporučila štátu letisko prenajať na dobu 30 rokov. Zmluva má zahŕňať prevádzkovanie, údržbu a rozvoj letiska. Vzletové a pristávacie dráhy a súvisiaci infraštruktúrny majetok majú ostať vo vlastníctve BTS. Očakávalo sa, že prenajimáteľ za ročný prenájom zaplatí 1,3 milióna eur.
Vláda dokument predložený ministrom dopravy Árpádom Érsekom (Most-Híd) odobrila. Rezort dostal za úlohu postarať sa o verejné obstarávanie. “V súčasnosti ešte prebieha aktualizácia dokumentácie potrebnej na vypracovanie materiálu na rokovanie vlády SR, ktorá sa v súlade s platnými predpismi vyjadruje k vyhláseniu výberu koncesionára pre BTS. Predmetný materiál bude v súlade s uznesením vlády predložený na rokovanie vlády do konca roka 2019,” uviedlo aktuálne ministerstvo dopravy.