BRATISLAVA – Voľby do Európskeho parlamentu pomaly klopú na dvere. Politické strany naplno diskutujú o svojich kandidátoch. Slováci si v tohtoročných voľbách budú môcť zvoliť až 14 poslancov. Prinášame aj posledný známy odhad kresiel, ktoré by mohli získať jednotlivé strany v europarlamente.
Voľby do Európskeho parlamentu pripadli na sobotu 25. mája. Tentokrát si budeme voliť 14 poslancov. Teda o jedného viac. Dôvodom je už nejaký čas pretriasaný odchod Veľkej Británie z Európskej únie.
Predseda Národnej rady a šéf koaličnej strany SNS Andrej Danko zdôraznil, že európske voľby sú pre stranu dôležité. ,,Lídrom bude Jaroslav Paška, pozná procesy v Bruseli. Druhý by mal byť Karol Konárik ml. a tretí Ján Mikolaj.‘‘ Danko sľúbil aj pár prekvapení. Kedy sa ich dozvieme, zatiaľ nie je jasné. Konečný zoznam kandidátov potvrdí predsedníctvo SNS.
Podľa projektu Poll of Polls, by v eurovoľbách strana SNS získala jedno kreslo. Získať aspoň jeden mandát v europarlamente by bol pre stranu úspech. Dnes tam totiž zastúpenie nemá. V roku 2014 kandidoval Andrej Danko. Ten sa tam ale nedostal. Naposledy mala strana zastúpenie vo volebnom období 2009-2014. V parlamente sedel Paška. Či sa mu podarí v týchto voľbách vyhrať, je zatiaľ otázne.
(“Poll of polls” je nezávislý projekt sídliaci vo Viedni. Sleduje uverejnené preferencie politických strán naprieč celou Európskou úniou a porovnáva ich s volebným výsledkom politických strán do europarlamentu v roku 2014. Na ich základe a v kombinácii s viacerými štatistickými metódami pripravuje prognózy možných výsledkov a odhady počtov získaných kresiel pre jednotlivé krajiny a ich strany pre voľby v roku 2019.)
Smer vedie
Za stranu Smer-SD bola v posledných voľbách zvolená na tretie funkčné obdobie členka strany Monika Beňová. Na európskej úrovni je príslušníčkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. V parlamente aktuálne sedí tiež nominantka strany Monika Smolková, ktorá získala europoslanecký mandát vďaka odstúpeniu Maroša Šefčoviča. ,,Ak mi moja strana dá aj naďalej dôveru, rada budem obhajovať sociálnodemokratické záujmy občanov Slovenska v Európskom parlament,” uviedla na margo tohtoročných volieb Smolková. Do europarlamentu v minulých voľbách kandidoval za stranu Smer-SD aj Boris Zala. V súčasnosti je v parlamente už druhé funkčné obdobie. V tom ďalšom sa už v europarlamente nevidí. ,,Som pevne rozhodnutý už nekandidovať. Desať rokov práce v Bruseli a Štrasburgu pokladám za dostatočne dlhé obdobie. Už by som sa v budúcnosti rád venoval len svojim koníčkom,” doplnil Zala.
Strana Smer-SD ma v Európskom parlamente aj poslanca Vladimíra Maňku. ,,Či mi vedenie strany ponúkne znova kandidovať do Európskeho parlamentu, alebo nie, budem to rešpektovať. Aj jedno aj druhé má svoje výhody. Pokračovanie umožní dokončiť úlohy, do ktorých ma menoval, alebo schválil Európsky parlament a na konci ktorých stojí významný efekt aj pre obyvateľov EÚ. Ukončenie mi umožní vrátiť mojim najbližším čas, ktorého som pre nich doteraz veľa nemal,‘‘ vysvetlil Maňka. Ten bol nedávno menovaný za hlavného spravodajcu pre rozpočet všetkých desiatich európskych inštitúcií na rok 2020. Strana Smer-SD by podľa prieskumov mohla získať v europarlamente štyri kreslá.
Iné priority
Predseda SaS Richard Sulík v Európskom parlamente končí. V tohtoročných voľbách nebude kandidovať za europoslanca. Jeho priority sú namierené na parlamentné voľby. Strana je podľa neho pripravená nahradiť Smer-SD. ,,Náš jasný cieľ nie je len dosiahnuť najlepší volebný výsledok v našej histórii, ale vyhrať parlamentné voľby v roku 2020 alebo skôr. Máme na to všetko, osoby, obsah a organizáciu. Budeme úprimne bojovať za slušné Slovensko, sme jediná alternatíva pre Slovensko,” zdôraznil Sulík.
Opozičná strana Sloboda a solidarita ešte koncom novembra na konferencii informovala o svojich kandidátoch. ,,Jednotkou kandidátky bude Eugen Jurzyca, dvojkou Alojz Baránik a trojkou Lucia Ďuriš Nicholsonová,‘‘ uvádza hovorca strany Róbert Buček. Nicholsonová sa raz už na kandidátke objavila a to na prvom mieste. Kreslo chcela získať v roku 2014, prekrúžkoval ju ale Richard Sulík.
Strana obsadí všetkých 14 miest na kandidátke. Ďalšie mená však neprezradila a zverejní ich v blízkej budúcnosti.
Podľa odhadov Poll of Polls by opozičná strana mohla získať dve kreslá.
Do poslednej chvíle
Niektoré strany svojich kandidátov taja. Výnimkou nie je ani strana OĽaNO. Prezradili, že to budú ľudia, ktorí sa zhodujú s ich programovými prioritami pokiaľ ide o zahraničnopolitickú orientáciu a bezpečnosť Slovenska. ,,My chceme dostať do Európskeho parlamentu ľudí, ktorí si uvedomujú hodnotu európskeho spoločenstva a chcú presadzovať rozumné a dobré riešenia pre Slovensko, ale aj pre zvyšok Európy. Ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že spolupráca prináša blahobyt a prosperitu, no nepriateľstvo medzi národmi vždy prinieslo rozvrat a vojnu,” vyhlásila predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. Samotná Remišová v májových voľbách nebude kandidovať. Chce ostať na Slovensku.
Aktuálne má strana v Európskom parlamente jedno zastúpenie. Branislav Škripek získal v eurovoľbách vyše 15-tisíc hlasov. Zástupca OĽaNO pôsobí v parlamente ako člen Európskych konzervatívcov a reformistov. Podľa odhadov Poll of Polls by strana mala získať v tohtoročných voľbách dve kreslá.
Kollár sa do europarlamentu nechystá
Podľa vyjadrení tlačového oddelenia sa hnutie Sme rodina rozhodne o zložení kandidátky do europarlamentu do konca mesiaca. Objaviť by sa tam mohli dve mená poslancov hnutia, Ľudovíť Goga a Petra Krištúfková.„Ja kandidovať nebudem, aj keď by to prinieslo hlasy. Lídra ešte vybratého nemáme,“ povedal Kollár pre portál euractiv.sk. V tohtoročných voľbách by podľa Poll of Polls mohli získať jeden mandát.
Lídrov kandidátky predstavila aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. Budú nimi podpredseda strany a odborník na zahraničnú politiku Michal Šimečka, podpredsedníčka strany Zora Jaurová a člen predsedníctva strany Martin Hojsík. ,,Od začiatku máme jasné hodnotové ukotvenie, a v tejto chvíli si dovolím povedať, že sme jediná jasne proeurópska a liberálna politická strana na Slovensku. Som veľmi hrdý na to, že postavíme naozaj skvelý team, zložený aj z najvyšších predstaviteľov nášho hnutia,‘‘ skonštatoval predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko. Strana by podľa prieskumov mohla obsadiť v europarlamente jedno kreslo.
Záborská a Mikolášik končia
Podľa možných odhadov by mandát v Európskom parlamente mohlo získať aj Kresťanskodemokratické hnutie. V súčasnosti pôsobia v parlamente poslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik. Záborská bola zvolená do europarlamentu už po tretíkrát. Patrí jej miesto v poslaneckom klube Európskej ľudovej strany. Členom v klube je aj Mikolášik.
Portál euractiv.sk na svojej stránke uvádza, že europoslanci Záborská a Mikolášik už do europarlamentu kandidovať nebudú. Dôvodom je výmena vedenia strany, ktorá zaviedla nové pravidlá. Po novom nemôže jeden poslanec slúžiť viac ako tri volebné obdobia po sebe.
Na decembrovej rade KDH bolo schválených šesť kandidátov do eurovolieb. Medzi nimi je aj súčasný europoslanec Ivan Štefanec, ktorý do KDH prešiel z SDKÚ. Ten poslal jasnú odpoveď, ,,mám záujem kandidovať do Európskeho parlamentu‘‘. Ďalšími na kandidátke sú Miriam Lexmann, Maroš Čaučík, Miriam Kuzárová, Andrej Klapica, Peter Stach. Zvyšné mená zverejnia neskôr.
Ďalšie kreslá
Kreslá v Európskom parlamente by mohli obsadiť aj ďalšie strany. Podľa najnovších prognóz by sa po jednom mandáte ušlo stranám Most-Híd a ĽSNS.
V roku 2014 delegovalo do europarlamentu vyše 14-tisíc voličov predstaviteľa strany Most-Híd Józsefa Nagya. Na pôde Európskeho parlamentu je členom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov). Nagy sa bude uchádzať o priazeň voličov aj v tohtoročných voľbách. ,,Ďalšie mená zverejníme včas,” potvrdila hovorkyňa strany Klára Debnár.
V európskom parlamente končí viacero poslancov. Ďalším z nich je aj europoslanec, ktorý získal mandát ešte ako člen SDKÚ-DS Eduard Kukan. Potvrdil, že kandidovať do európskeho parlamentu už znova nebude. V súčasnosti je europoslancom druhé funkčné obdobie.
Negatívny rekord
V posledných eurovoľbách malo Slovensko najnižšiu účasť spomedzi všetkých troch eurovolieb, na ktorých sa doteraz mohli Slováci zúčastniť. Účasť dosiahla len 13,05 percenta.
Premiér Peter Pellegrini verí, že účasť Slovákov v tohtoročných voľbách bude vyššia. ,,Urobím všetko pre to, aby ten negatívny rekord, ktorý v tomto ohľade Slovensko zaznamenalo, sa nezopakoval,” zdôraznil premiér.
