VIEDEŇ: Hlavné priority Rakúska počas polročného predsedníctva v Rade EÚ predstavili európskym novinárom vo štvrtok vo Viedni rakúsky kancelár Sebastian Kurz a vicekancelárHeinz-Christian Strache. Obaja zdôraznili predovšetkým úsilie vedúce k posilneniu ochrany vonkajších hraníc EÚ ako jeden zo základných krokov pre obmedzenie nelegálnej migrácie.
Kurz na úvod pripomenul, že EÚ sa nachádza v neistých časoch poznačených zhoršením hospodárskych vzťahov s USA, bezpečnostnými tlakmi z juhu Európy a problematickými vzťahmi s Ruskom. V tomto kontexte zopakoval snahu Rakúska byť akýmsi mostom medzi Západom a Východom. Dodal však, že aj vo vnútri krajín EÚ treba zlepšiť hodnovernosť európskeho integračného projektu a prispieť k tomu, aby neexistoval pocit krajín prvej a druhej kategórie.
Vyslovil sa za jednomyseľný postup 27 členských krajín pri rokovaniach s Londýnom o brexite, kde nemôže dôjsť k tomu, že Briti si po “rozvode” s EÚ budú vyberať iba “čerešničky z torty”. Zdôraznil, že Rakúsko na čele EÚ urobí maximum pre doriešenie otázky írsko-severoírskej hranice a pokúsi sa zabrániť takzvanému tvrdému brexitu.
Ohľadom rozširovania EÚ kancelár zdôraznil, že jeho krajina má blízko k západnému Balkánu, a dodal, že EÚ bude ucelená až po tom, ako sa jej členmi stanú aj západobalkánske štáty, ktorým však nestačí dávať iba sľuby, ale aj jasnú integračnú perspektívu. V tomto smere privítal dohodu medzi Macedónskom a Gréckom o novom názve Severné Macedónsko a vyjadril nádej, že pokročia aj politické rokovania medzi Srbskom a Kosovom.
Pri otázkach novinárov o migrácii Kurz zdôraznil potrebu posilnenia mandátu agentúry FRONTEX, posilňovanie ochrany vonkajších hraníc Únie a zamedzenie nelegálnej migrácii aj zásluhou rozbitia modelu prevádzačských sietí a lepšej spolupráce s líbyjskou pobrežnou strážou. Priznal, že je proti nariadeným relokáciám migrantov, lebo táto schéma nefunguje, a návrhy, ktoré odzneli aj na júnovom summite EÚ, chce premeniť na skutočnosť. Týka sa to aj dôraznejších investícii EÚ do Afriky, čo označil za investície do budúcnosti a v prospech Únie.
Kancelár upozornil, že nie všetky členské krajiny si želali silnejší mandát pre FRONTEX, napríklad Grécko, ale tento postoj sa mení, čo bolo vidieť aj na júnovom summite EÚ v Bruseli, pričom cieľ je mať 10.000 ľudí činných v tejto agentúre už do roku 2020.
Skeptickejší bol Kurz ohľadom témy reformy Dublinského nariadenia. Pripomenul, že dlhé roky sa Únii nedarí nájsť kompromis pre zmenu spoločného azylového systému, a dodal, že Rakúsko bude konať v duchu záverov summitu EÚ, a hoci netreba mať prehnané očakávania, jeho krajina spraví všetko, čo sa v tejto veci dá, a “urobí to najlepšie”.