Politika Domáce Top

Začínal v KSČ, neuspel v OSN, musel vysvetľovať predražené predsedníctvo. Napriek tomu chcú Lajčáka za ministra

Miroslav Lajčák podal vo demisiu, premiér Pellegrini ho chce ešte presvedčiť. Foto: Vlado Anjel

BRATISLAVA – Jeho koniec si neželajú jeho vlastní, nevítajú ho koaliční partneri a nepozdáva sa ani niektorým členom opozície. Rozhodnutie je však už iba na ňom. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa má dnes stretnúť s premiérom Petrom Pellegrinim. Téma ich rozhovoru je jasná – Lajčákova demisia.

 

Jej podanie dlhoročný šéf našej diplomacie oznámil vo štvrtok večer. V piatok ju už mal na stole prezident Andrej Kiska. Urobil tak po tom, ako poslanci v parlamente odmietli Globálny pakt OSN. Následne predseda vlády Peter Pellegrini oznámil, že do Marrakéša už takmer so stopercentnou istotou Slovensko nepošle nikoho. Keď Lajčák oznámil, že ministerstvo zahraničných vecí chce z tohto dôvodu opustiť, premiér  začal situáciu ihneď zachraňovať.  Lajčákovo rozhodnutie má v úmysle ešte zvrátiť. Pellegrini sa chystá urobiť všetko pre to, aby šéfa našej diplomacie presvedčil. Okrem jedného – v prípade paktu vláda ustúpiť nemieni. Lajčák pri zrode tohto dokumentu osobne stál. Doma aj v zahraničí je považovaný za vrcholového diplomata a profesionálna.

Politické začiatky v KSČ

Lajčák vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Už ako študent začal byť politicky aktívny aj za bývalého režimu. Ako 20 ročný vstúpil v roku 1983 do KSČ. V orgánoch strany boli v tom čase aj obaja Lajčákovi rodičia. Denník N, ktorý v minulosti zverejnil Lajčákovú prihlášku do komunistickej strany priniesol tiež citát z jeho životopisu priloženého k prihláške. „Pochádzam z rodiny, kde obidvaja rodičia sú dlhoročnými členmi KSČ. Už rodinné prostredie je zárukou toho, že som si dôkladne osvojil materialistický svetonázor, že som sa vysporiadal s náboženskou otázkou,” uviedol mladý Lajčák.

Dnes sa už však k svojej minulosti veľmi nehlási. V oficiálnom životopise zverejnenom na stránke rezortu diplomacie o tomto jeho životnom kroku nie je žiadna zmienka.

K bývalému režimu sa viažu aj jeho diplomatické začiatky. Na vtedajšie československé ministerstvo zahraničia nastúpil  ešte v roku 1988. V neskoršom období sa z neho stal kariérny diplomat. Až napokon prišiel rok 2009 a on vystriedal svojho kolegu Jána Kubiša v kresle ministra zahraničných vecí. Tento post zastáva s dvojročnou prestávkou obdobia vlády Ivety Radičovej už 9 rokov. Najväčší škandál, ktorý v ministerskom kresle zažil, sa spája práve s aktuálnym volebným obdobím.

Predražené predsedníctvo 

Zlomová chvíľa pre ministerstvo zahraničných vecí na čele s Miroslavom Lajčákom ako aj pre celé Slovensko nastala v druhej polovici roka 2016. Práve týchto 6 mesiacov sme sa stali predsedníckou krajinou Rady EÚ. Mala to byť príležitosť ako našu krajinu zviditeľniť a urobiť jej vo svete dobré meno. V novembri 2016 však na scénu vstúpila dovtedy neznáma Zuzana Hlávková. Mladá – v tom čase už bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí začala do médií rozprávať o tom, ako rezort diplomacie plytvá. Otvorenie predsedníctva, sprievodné podujatia, či samotné logo Slovenska označila za predražené a vopred určené jednej firme. Okrem toho tvrdil, že rozpočet na projekty sa mal začať navyšovať po tom, ako na ministerstvo prišla Zuzana Ťapáková. Tá za celú akciu zodpovedala.

Rezort sa ihneď ostro ohradil. „Bývalá zamestnankyňa sa vyjadruje k veciam, o ktorých vzhľadom na svoje referentské zaradenie nemohla mať kompletnú vedomosť, nesúvisia s jej pracovnou náplňou a presahujú trvanie jej pracovného pomeru, keďže odišla v prvej fáze príprav.“  Zatiaľ čo oni tvrdilo jedno, Hlávková trvalo na svojom a vo veci sa začalo konať.

Rozuzlenia sme sa dočkali koncom minulého roka, keď Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval, že viac menej všetko bolo v poriadku. „Nezistili sme také skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenie zo spáchania trestného činu, ale chyby a omyly tam boli,“ povedal riaditeľ NKÚ Karol Mitrík. Rezortu pod Lajčákovým vedením následne odporučil zabezpečiť “právnu čistotu uzatvárania zmluvných vzťahov, centrálnu evidenciu jedného originálu všetkých dodávateľských zmlúv uzatvorených na ministerstve, efektívne fungovanie vnútorného kontrolného systému.“  Kauza predražených projektov však zanechala na našom predsedníctve čiernu škvrnu.

Miroslav Lajčák predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN. TASR /AP

(Ne)úspech v OSN

Ministerská stolička v troch vládach Roberta Fica ani kreslo podpredsedu v rokoch 2012 až 2016 Lajčákovi nestačili. Jeho ambície vo svete diplomacie siahali omnoho ďalej a on sa chopil každej príležitosti hneď, ako sa dalo. Jedna z tých najlukratívnejších sa mu naskytla v roku 2016, keď sa končilo funkčné obdobie vtedajšiemu Generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi. V Lajčákov prospech malo hrať aj to, že východná Európa ešte doposiaľ nikoho na tomto poste nemala a zdalo sa, že náš minister má na získanie celosvetovo uznávaného postu vysoké šance. Pri dvoch hlasovaniach bol dokonca na druhom mieste. Lajčák však utrpel porážku. V hlasovaní Bezpečnostnej rady zvíťazil Portugalčan António Guterres. Lajčákovi mala údajne uškodiť návšteva vtedajšieho premiéra Roberta Fica v Kremli, ako aj Ficova protisankčná rétorika.

Druhá príležitosť sa Lajčákovi naskytla už pár mesiacov po tomto neúspechu. V máji 2017 bol zvolený za predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. Tento post zastával od septembra 2017 presne rok. Súčasne bol však stále aj ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Ministra Lajčáka nepresvedčil, aby kandidoval za prezidenta, ani Robert Fico. Zdroj: Archív

Prezidentský kandidát

Ako povedal šéf strany Smer-SD Robert Fico, najsilnejšia parlamentná strana kandidáta na prezidenta postaviť musí a aj postaví. Kto ním bude, však stále nevieme. Sám Fico viackrát vyhlásil, že vo voľbách v roku 2019 sa o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte uchádzať nebude. V kuloároch sa ta už pred viac ako rokom začalo skloňovať meno práve Miroslava Lajčáka. Za dobrého kandidáta na prezidenta ho považuje veľká časť Smeru. On sám však kandidatúru opakovane odmietal.

Smer avizoval, že prezidentské voľby rozlúsknu na sneme strany, ktorý sa má uskutočniť už tento týždeň – 8.12.  Zdá sa však, že ani tu sa ešte verejnosť nič viac nedozvie. Ako včera v relácii RTVS O 5 minút 12 povedal poslanec za Smer-SD Erik Tomáš, strana povie meno svojho kandidáta minimálne najneskorší možný termín, kedy to ešte bude možné. Dnes totiž nad najsilnejšou vládnou stranou stojí dôležitejšia otázka – kto ju bude zastupovať vo vládnom kabinete na stoličke ministra zahraničných vecí.