Politika Domáce

Lexmann nie je jediná, ktorá sa nedostala do EP, tvrdí Hochel

Miriam Lexmann - Zdroj: TASR/Jakub Kotian

BRATISLAVA – Miriam Lexmann nie je jediná poslankyňa, ktorá sa napriek jej riadnemu zvoleniu nedostala do Európskeho parlamentu. Podobná situácia nastala aj v iných krajinách a je to vždy vec národných orgánov. V rozhovore to povedal Dionýz Hochel, ktorý je poverený riadením Kancelárie EP na Slovensku. 

Zvolená europoslankyňa stále čaká na uplatnenie svojho mandátu, čo nastane až po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ). Lexmann bola vo voľbách do EP riadne zvolená za poslankyňu, no stala sa nakoniec len náhradníčkou kvôli tzv. brexitovému mandátu. Ten podľa Štátnej volebnej komisie pripadol dvojke kandidátky KDH Lexmann, aj keď strana získala viac hlasov ako SaS.

Tá ma v EP dvoch europoslancov, pričom KDH pripadlo do odchodu Spojeného kráľovstva jedno miesto. Podľa Hochela je rozhodnutie o 14. mandáte záležitosťou národných orgánov. „Európsky parlament má do brexitu 751 poslancov, okamžite po brexite sa začne aplikovať počet 705 poslancov. Členské štáty, ktorých sa to týkalo, vrátane Slovenska a Írska, museli v tejto situácii prispôsobiť aj svoje volebné zákony. Tí, ktorí sa stanú poslancami až po brexite, nemajú momentálne žiadny špecifický status,“ povedal.

Ilustračné foto – Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Na základe volieb v Spojenom kráľovstve, ktoré jednoznačne vyhral zástanca brexitu Boris Johnson, si Hochel myslí, že si Lexmann svoj mandát začne uplatňovať už čoskoro. „Jej mandát sa začne uplatňovať už po brexite, čo by mohlo byť po 31. januári 2020,“ uviedol. Podľa neho sú ale takéto rozhodnutia na národných štátoch a EP nemôže za problémy, ktoré sprevádzali zvolenie slovenskej europoslankyne.

„Je to jednoducho otázka národných inštitúcií. Európsky parlament akceptuje rozhodnutie volebnej komisie v danej krajine a jej mandát sa bude riešiť po potenciálnom odchode Veľkej Británie z EÚ, ktorý ale podľa výsledkov decembrových volieb v tejto krajine s veľkou pravdepodobnosťou čoskoro nastane,“ reagoval Hochel.

Novela zákona

Novelu, ktorá upravuje 14. mandát, prijala Národná rada SR začiatkom roka 2019. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov v EP, po odchode Veľkej Británie by malo mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD), je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“.

Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu, preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.