Politika Domáce

Lučanského údajnú samovraždu má preskúmať nová komisia. Kollár do nej nominuje šesť členov

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

BRATISLAVA – Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) nominuje do nezávislej kontrolnej komisie, ktorá má prešetriť úmrtie policajného exprezidenta Milana Lučanského, šiestich členov. Traja sú z radov koalície a traja z radov opozície. Ide o Juraja Krúpu (OĽANO), Milana Laurenčíka (SaS), Petru Hajšelovú (Sme rodina), Mariána Saloňa (Smer-SD), Mariana Kotlebu (ĽSNS) a Denisu Sakovú (Hlas-SD).

 

Predseda parlamentu v tejto súvislosti poďakoval všetkým parlamentným stranám, že bez prieťahov reagovali a navrhli členov komisie z ich radov. “Som pevne presvedčený, že v čo najkratšom čase predstúpia títo poslanci bez zbytočného vytĺkania politického kapitálu, čisto pragmaticky, pred verejnosť a dajú odpovede na všetky otázky, ktoré dnes traumatizujú a zaujímajú našu spoločnosť,” skonštatoval Kollár.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadi širokú komisiu na prešetrenie prípadu pokusu o samovraždu Lučanského. Potvrdila, že zvažovala aj vyvodenie politickej zodpovednosti. “Avšak napriek všetkým opatreniam nie vždy samovraždám dokážeme zabrániť,” uviedla Kolíková. Celá udalosť ju mrzí a priznala, že ide o politickú kauzu. Priblížila, že súčasťou komisie by mali byť predstavitelia opozície, prezidentka, verejná ochrankyňa práv, Slovenská advokátska komora či zástupcovia európskych organizácií.

Komisia má preskúmať, či v prípade pokusu o samovraždu Lučanského nedošlo k pochybeniu zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). “Som presvedčená, že komisia dôjde k záverom, že ZVJS nezlyhal,” zdôraznila ministerka. Zbor má ministerkinu plnú dôveru a nemá žiadne pochybnosti o tom, že by ZVJS zlyhal. “Musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sme vrátili dôveru voči zboru,” dodala Kolíková. Rozhodnutie generálneho riaditeľa ZVJS Milana Ivana vzdať sa funkcie si vysoko váži.

Ministerka spravodlivosti zriadi širokú komisiu na prešetrenie prípadu pokusu o samovraždu Lučanského. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

Odmietajú podiel na smrti Lučanského

Príslušníci a zamestnanci Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) odmietajú tvrdenia, že sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na zraneniach, rozhodnutiach a následnej smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského. Odstúpenie Milana Ivana z funkcie generálneho riaditeľa ZVJS považujú za unáhlené rozhodnutie. V otvorenom liste žiadajú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí), aby jeho odchod zvážila.

Príslušníci ZVJS sú presvedčení, že tak, ako v iných prípadoch pokusov o samovraždu vo väzenských zariadeniach, aj v prípade Lučanského sa riadnym vyšetrovaním generálneho prokurátora, zriadenej nezávislej vyšetrovacej komisie a orgánov činných v trestnom konaní jednoznačne preukáže ako príčina smrti jeho osobné rozhodnutie. “A nie zlyhanie jednotlivca, skupiny osôb či systému dozoru a stráženia obvineného v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov (ÚVV a ÚVTOS Prešov),” dodali.

Ako uviedli v otvorenom liste, vnímajú aj zneužívanie situácie na poburovanie verejnosti a vyvolávanie spoločenských vášní. Plánujú sa brániť aj právnou cestou, teda podaním trestných oznámení na šíriteľov “zámerných lží či nepodložených konšpirácií”. Zdôraznili, že nenesú zodpovednosť za vzatie obvineného do väzby, za rozhodovanie o type väzby a určenia miesta výkonu väzby. “Úlohou ZVJS je zabezpečiť stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s obvinenou osobou,” vysvetlili. Ako doplnili, kontakt s blízkymi pre obvinených v kolúznej väzbe je umožnený len so súhlasom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.

Príslušníci ZVJS odmietajú podiel na smrti Lučanského. Zdroj: pixabay.com

S odchodom generálneho riaditeľa ZVJS z funkcie nesúhlasia. “Podporu takéhoto rozhodnutia generála Ivana a následné schválenie jeho odstúpenia zo strany ministerky spravodlivosti Kolíkovej vnímame ako predčasný krok, vyvolaný tlakom dezinformácií ovplyvňujúcich verejnosť, čo by mohlo slúžiť ako nepriaznivý precedens, na základe ktorého bude môcť byť odvolaný ktokoľvek na základe nepotvrdených a neprešetrených informácií,” zdôvodnili.

Ako skonštatovali, v roku 2020 bolo vo väzniciach celkovo 40 pokusov o samovraždu, z toho štyri dokonané. “Ani v jednom prípade nebolo nutné okamžité vyvodenie zodpovednosti generálneho riaditeľa ZVJS, dokonca ani riaditeľov konkrétnych ústavov, v ktorých tieto pokusy evidujeme,” dodali.