Domáce Politika Top

Lučanský má v boji o kreslo prezidenta veľkú šancu. Problém s ním nemá ani koalícia ani opozícia

Milan Lučanský bol vo funkcii dlhšie ako bolo plánované. Zdroj: SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA – Kolotoč okolo voľby policajného prezidenta sa začína. Takmer celý minulý rok sa niesol v znamení hľadania dočasného policajného šéfa, zmeny zákona o policajnom zbore, ale aj tlaku verejnosti na vyšetrenie vraždy novinára a jeho snúbenice. Dnešný deň je posledným, počas ktorého sa môžu uchádzači o post šéfa polície prihlásiť. 

 

Podľa doterajších informácií niekoľko uchádzačov záujem prejavilo, medzi nimi je aj súčasný policajný prezident Milan Lučanský. Ten si svoje rozhodnutie nechával na poslednú chvíľu.

Veľký tlak verejnosti aj úniky z vyšetrovacieho spisu vraždy Jána Kuciaka. Práve toto sú dôvody, prečo Milan Lučanský váhal až do takmer posledného dňa. Definitívne rozhodnutie oznámil až včera, svoj krok potvrdil pre Glob.sk aj na sociálnej sieti. “Po zvážení všetkých pre a proti som sa rozhodol, že zabojujem a budem kandidovať na post prezidenta Policajného zboru,” informoval krátko Lučanský.

Súčasný policajný šéf pritom nielenže spĺňa podmienky, ale je aj pre opozíciu oveľa priechodnejší ako bol napríklad Tibor Gašpar. Do funkcie však nastupoval v turbulentných časoch. Jeho predchodca sa rozhodol odísť po tlaku ulice, ktorú vyburcovala vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Priechodnejší pre všetkých

Lučanského kvality sa však budú preverovať po novom. Podľa novely musí kandidáta na policajného prezidenta schváliť brannobezpečnostný výbor, odborná komisia aj ministerka vnútra.

Podľa informácií Glob.sk na tom, aby sa Lučanský o pozíciu uchádzal, záležalo najmä koalícií. On však kvôli posledným turbulentným mesiacom a tlaku na políciu do poslednej chvíle váhal. Jeho prihlášku ešte včera počas dňa na ministerstve vnútra nemali, pre Glob.sk to ešte včera potvrdil hovorca rezortu Petar Lazarov.

Lučanského tak čaká výberové konanie. Na jeho mene zatiaľ panuje nezvyčajná zhoda, podporu preňho nevylúčila ani opozícia.

Na snímke galéria obrazov policajných prezidentov, ktorá zdobí vstupnú halu Prezídia Policajného zboru v Bratislave. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Sami nenavrhli nikoho. “Nie, nikoho sme nenavrhovali a ani nebudeme,” povedal pre Glob.sk Ľubomír Galko, člen brannobezpečnostného výboru. Podľa neho by táto funkcia mala byť odpolitizovaná a mal by sa do nej prihlásiť človek, ktorý sa na ňu cíti byť profesne aj osobnostne zrelý. Pokiaľ by sa o ňu uchádzal Milan Lučanský, nevie, či by mu povedal áno alebo nie. ” Budeme to posudzovať až keď uvidíme kompletný zoznam uchádzačov. Následne si ich preveríme. Čo sa týka pána Lučanského, nevieme mu nateraz povedať ani jednoznačné áno, ani nie. Vidíme tam pozitívne kroky z jeho strany, ale aj nejaké otázky,” povedal pre Glob.sk Galko.

Kontrola polície

Okrem policajného prezidenta je dnes aj posledný deň, kedy sa môžu uchádzači prihlásiť do výberového konania na post šéfa Úradu inšpekčnej služby. Denník N včera informoval, že záujem o funkciu šéfa má súčasný viceprezident policajného zboru Martin Krčmárik. Ten informáciu pre Glob.sk potvrdil. “Áno, potvrdzujem, že som sa prihlásil do výberového konania,” povedal pre Glob.sk Krčmárik.

Tento úrad je na Slovensku úplnou novinkou, jeho vytvorenie vyplynulo z novely zákona. Jeho úlohou bude kontrolovať policajné zložky a ich pôsobenie, mal by byť nezávislým úradom.

Na snímke súčasný viceprezident policajného zboru Martin Krčmárik počas tlačovej konferencie Prezídia Policajného zboru SR k zadržaniu členov zločineckej skupiny v Bratislave 13. októbra 2014. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Kvôli náročnosti funkcií a posledným skúsenostiam s voľbou policajného prezidenta sa však veľký nápor uchádzačov neočakáva.To, kedy sa verejnosť dozvie zoznam záujemcov o obe miesta, zatiaľ jasné nie je. Deadline na prihlásenie je 8. marca, teda dnes. Ministerstvo vnútra zatiaľ neoznámilo, či uchádzačov verejnosti predstavia už v piatok, alebo až v pondelok.

Dve dôležité funkcie

Podľa zákona má byť do funkcie policajného prezidenta vymenovaný len príslušník Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Podľa novely ho môže minister odvolať pre závažné dôvody, ktoré však bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina členov brannobezpečnostného parlamentného výboru.

Rovnako brannobezpečnostný výbor spolu s odbornou komisiou bude posudzovať aj kvality samotného záujemcu, ktorý sa prihlási. „Ministrovi sa dáva aj možnosť nevymenovať kandidáta, ktorého odporučí výbor. Na vymenovanie prezidenta bude teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra,“ konštatuje sa v správe k zákonu. Práve kvôli úlohe politikov vo výbere policajného šéfa Andrej Kiska tento zákon vetoval. Poslanci tesnou väčšinou jeho veto prelomili.

Po novom sa vytvoril aj Úrad inšpekčnej služby, ktorý by mal odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Taktiež by mal dohliadať na zákonnosť postupu policajtov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde. Aj na túto pozíciu sa mali uchádzači prihlásiť dodnes.

Šéf inšpekcie sa tiež bude vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.

Politický chaos

Nový policajný prezident mal byť podľa nových pravidiel vyberaný už na jeseň. To sľubovala vláda Petra Pellegriniho pri odchode šéfa polície Tibora Gašpara ešte v apríli tohto roka. Bola to zároveň prvá úloha, ktorú dostala ministerka Denisa Saková. V koalícií však na spôsobe voľby policajného šéfa dlho nenachádzali zhodu. Termín sa tak odďaľoval a ministerstvo vnútra nakoniec vyhlásilo výberové konanie na post prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby MV SR až 2. februára.

Chaos vládol aj pri menovaní dočasného policajného prezidenta po odchode Tibora Gašpara. Saková najskôr navrhovala Mariana Slobodníka, toho však kvôli “pochybnostiam” premiér Peter Pellegrini neodsúhlasil. Neskôr sa skloňovalo meno známeho policajného odborára Miroslava Litvu, ten však ponuku stáť na čele zboru odmietol.

Funkcie sa nakoniec ujal Milan Lučanský, ktorý počas celej doby svojho pôsobenia čelil obrovskému tlaku. Gašpar totiž stoličku policajného prezidenta opúšťal po veľkom tlaku ulice aj opozície. Po nástupe do funkcie musel urobiť niekoľko personálnych zmien a jeho kroky sú pod drobnohľadom verejnosti aj médií.

Galéria
Tibor Gašpar
Minister vnútra SR Robert Kaliňák (v popredí) a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar (druhý sprava) Zdroj: archív
Tibor Gašpar. Zdroj: SITA/Diana Černáková
Prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky, generálny prokurátor Jaromír Čižnár, policajný prezident Milan Lučanský sa vyjadrovali k stavu trestného konania úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a iných trestných konaní. Zdroj: TASR / Pavol Zachar
Jaromír Čižnár a Milan Lučanský. Zdroj: TASR / Pavol Zachar
Dočasný policajný prezident Lučanský. Zdroj: TASR / Pavol Zachar
Milan Lučanský pobudne vo funkcii dlhšie ako bolo plánované. Zdroj: SITA/Branislav Bibel
Podľa Milana Lučanského nie je možné, aby vedel o každom trestnom oznámení. Zdroj: archív
Milan Lučanský. Zdroj: TASR – Pavel Neubauer
navigate_before
navigate_next