BRATISLAVA – V konflikte s prostestným hnutím “Žlté vesty” musel prezident Emmanuel Macron a jeho vláda ustúpiť. Zvýšenie ekologickej dane na pohonné hmoty, ktoré malo začať platiť od 1. januára sa predbežne odkladá.
Francúzsky premiér Édouard Philippe oznámil v utorok pozastavenie zvyšovania daní z pohonných látok a ďalšie opatrenia. Tie budú zamerané na upokojenie protestov proti rastúcim životným nákladom, ktoré sa v krajine zradikalizovali.
Philippe v televíznom vystúpení povedal, že od 1. januára plánované zvyšovanie daní z benzínu a nafty, ktoré bolo spúšťačom sčasti násilných protestov, bude odložené o šesť mesiacov.
“Nijaká daň nestojí za ohrozovanie jednoty krajiny,” vyhlásil premiér s tým, že hnev v uliciach “vzchádza z hlbokej nespravodlivosti: nemožnosti dôstojne žiť z vlastnej práce”. Dodal však, že všetky budúce protesty by mali byť vopred ohlásené a konať sa pokojne.
Zdroje z okruhu francúzskej vlády už predtým uviedli, že premiér Edouard Philippe chce v utorok informovať o týchto opatreniach.
Po krízovom stretnutí prezidenta Macrona, Phlippeho a viacerých ministrov v Elyzejskom paláci už v pondelok večer zazneli z prostredia vlády informácie, že premiér chce oznámiť rýchle opatrenia. Tým vznikne trojmesačné obdobie, kedy budú môcť prebiehať rozhovory s predstaviteľmi protestného hnutia. Minister kultúry Franck Riester povedal, že premiér urobí “silné gesto otvorenosti”.
Zástupca vlády v utorok uviedol, že Philippe sa chce vyjadriť aj pred poslancami Macronovho hnutia La République en marche (Republika vpred).
Strach z tvrdého krídla
Zástupcovia protestného hnutia predtým narýchlo zrušili na utorok naplánovanú schôdzku s premiérom Philippem. Dvaja zástupcovia “Žtých viest” vysvetlili, že stretnutie odriekli z bezpečnostných dôvodov. Kvôli plánovanému rokovaniu s premiérom boli ohrozovaní zástancami tvrdého krídla. Delegáciu aktivistov, s ktorou sa chcel Philippe stretnúť, totiž neuznávajú všetci účastníci protestov.
Demonštrácie proti vysokým cenám pohonných hmôt, daní a životných nákladov trvajú už okolo dva a pol týždňa. Násilné nepokoje spôsobili cez víkend veľký rozruch. V pondelok odsúdili dvoch predstaviteľov “Žltých viest” k niekoľkomesačnému väzeniu za nepokoje vo francúzskom meste Puy-en-Velay. V rámci protestov v tomto meste demonštranti v sobotu večer podpálili tamojšiu budovu prefektúry.
Kto sú Žlté vesty
Protivládne protestné hnutie “Žltých viest” (“Mouvement des gilets jaunes”) sa vo Francúzsku začalo formovať pred niekoľkými mesiacmi. Sú známi svojimi bezpečnostnými žltými vestami, ktoré sú ich poznávacím znakom.
Prvé masové protesty organizovali cez sociálne siete. Hnev z plánovaného zvýšenia dane na pohonné hmoty vyhnal 17. novembra do ulíc ľudí po celom Francúzsku. Dokopy sa na demonštráciách podľa údajov ministerstva vnútra zišlo 300-tisíc ľudí. Na proteste, ktorý sa konal o týždeň neskôr, sa v celej krajine zúčastnilo 106-tisíc ľudí. Minulú sobotu to bolo 136-tisíc účastníkov.
Lenže protesty sa stávali čoraz násilnejšími. Vinu na tom majú ľavicové a extrémne pravicové skupiny, ako aj násilníci z predmestí.
Politicky sa “Žlté vesty” nedajú presne začleniť. Je medzi nimi veľa robotníkov, i keď odborové hnutia zatiaľ oficiálne nevyzvali k podpore protestného hnutia.
Za hnutím nestojí ani žiadna politická strana. Okrem toho “Žlté vesty” nemajú žiadnych vodcov v klasickom zmysle slova. Napriek tomu si určili osemčlennú skupinu hovorcov. Je v nej napríklad šofér nákladného vozidla, realitný maklér, ale aj hypnoterapeutka. Práve oni majú rokovať s vládou.
