BRATISLAVA – Poznáme prvý model, ktorý hovorí o tom, ako sa bude vyvíjať koronavírus na Slovensku. Aj keď sa vďaka prísnym opatreniam zrejme podarí zabrániť scenáru, ktorý v súčasnosti zažíva Taliansko či Španielsko, prudkému nárastu nových prípadov sa nevyhneme ani my. Známe je aj to, ktorý deň má byť pre našu krajinu zlomový, koľko ľudí má skončiť v nemocnici a koľko z nich bude potrebovať umelú pľúcnu ventiláciu. Aj keď čísla pracujú s pesimistickým scenárom, stále by sme mohli skončiť aj horšie.
Model o vývoji koronavírusu vypracoval štátny Inštitút zdravotnej politiky. Ide o inštitúciu pri ministerstve zdravotníctva. Podľa jeho predsedu Martina Smatanu pracovali s tromi rôznymi scenármi, ako môže byť Slovensko a jeho obyvatelia postihnutí koronavírusom – a to pri vysokej, strednej a nízkej mobilite ľudí. Vysoká mobilita znamená žiadne opatrenia, nízku mobilitu predstavujú opatrenia, ktoré sme tu mali do štvrtka minulého týždňa. Nízka mobilita predstavuje zatvorenie škôl, nízky pohyb ľudí či povinné karantény. Tieto opatrenia tu máme v súčasnosti. Dňom nula sa v tomto prípade berie nedeľa 15. marca 2020.
Smatana pre novinárov uviedol, že vďaka opatreniam, ktoré prijal krízový štáb a vláda na mimoriadnom rokovaní, sme získali čas, aby sme sa na to najhoršie pripravili. “Docielilo sa, že sa nárast šírenia posunul v čase a bol viac kontrolovatelnejší,” uviedol Smatana. Na základe analýzy je možné predpovedať, koľko Slovákov sa v čase najväčšieho “boomu” nových pacientov nakazí, koľko z nich bude potrebovať hospitalizáciu, či intenzívnu starostlivosť a umelú pľúcnu ventiláciu. Model hovorí aj o tom, kedy by vírus mohol prestať kulminovať. “Očakávame, že najväčší nápor príde až na 110. deň, kedy 10 % populácie bude mať pri vrchole nákazy dané ochorenie. Ide však o výrazne lepšie čísla ako v prípade, keď by sme nemali na Slovensku žiadne opatrenia. V takom prípade by malo koronavírus až 45 percent populácie,” poukázal Smatana. Podľa údajov z roku 2018 je na Slovensku 5,45 milióna obyvateľov. V “najhorší” deň by tak malo ochorenie až 545-tisíc ľudí. Ak by sme nemali žiadne opatrenia, tak by koronavírus malo až takmer 2,5 milióna obyvateľov. Pri strednej mobilite by sa pri vrchole nákazy nakazila štvrtina obyvateľstva.
Žiadne opatrenia = veľký problém
Ak by sme ale nemali žiadne opatrenia, vrchol epidémie na Slovensku by bol rovnako na prelome marca a apríla. Následne by počet nakazených začal rovnako rýchlo klesať. Ide o podobný scenár, ako je v Taliansku a Španielsku, kde denne zomiera veľa ľudí. Išlo by o stav, ktorý by znamenal kolaps nášho zdravotníctva. Ak by sme poľavili zo súčasne platných obmedzení, čo by znamenalo strednú mobilitu ľudí, naše zdravotníctvo by počet nových prípadov a pacientov s potrebou akútnej starostlivosti nevedelo zvládnuť už na prelome apríla a mája. V prípade nízkej mobility obyvateľstva by na 60. deň (začiatok mája) vykazovalo symptómy nákazy až 52-tisíc Slovákov, celkovo by podľa štúdie malo byť nakazených až 87-tisíc ľudí. Z nich takmer 4-tisíc by potrebovalo hospitalizáciu a vyše 530 ľudí aj umelú pľúcnu ventiláciu.
Naše zdravtoníctvo má v súčasnosti k dispozícii 550 ventilátorov, čiže tento stav by nemocnice a zdravotný personál mali zvládnuť. Približne 40 % pacientov nebude podľa dostupných štúdií symptomatických. Z tých 60 % pacientov, ktorí budú mať prejavy, bude približne 7 % hospitalizovaných a z nich približne 13 % bude vyžadovať intenzívnu starostlivosť. V deň, keď sme objavili prvého pacienta, bolo pravdepodobne na Slovensku pozitívnych prípadov šesť. Tento násobok vychádza z talianskych a čínskych odhadov tak, že sa v čase pozrie, koľko pacientov bolo spätne diagnostikovaných a potom sa to verifikuje s reálnymi číslami a opraví. Teraz by sme tak mohli mať pozitívnych približne 400 pacientov. Veľa z nich však môže byť asymptomatických.
Najväčší nárast by mal prísť po 110 dňoch (prelom júna a júla), kedy bude nakazených vyše 500-tisíc obyvateľov. Symptómy by malo mať 300-tisíc ľudí a umelú pľúcnu ventiláciu bude potrebovať takmer 3,5-tisíc ľudí. Máme tak niekoľko týždňov na to, aby sme sa pripravili “na najhoršie”. V tomto prípade by však prísne opatrenia museli trvať minimálne štvrťroka, čo je nepredstaviteľné pre ekonomiku. Analytici preto nabádajú k prijímaniu aj iných opatrení, ktoré by nemali tak výrazný negatívny vplyv na životy ľudí a ekonomiku. Týkať by sa mohli najmä seniorov. To, kedy pandémia skončí, nevedia analytici predpovedať. Počet nakazených by mal podľa tohto scenára klesnúť pod 5 percent po 150 dňoch od konca júna.
Viaceré riziká môžu byť problémom
Rizikom stále môže byť prípadná existenia ohniska nákazy, o ktorom sa doteraz nevie. Rovnakým rizikom by mohli byť aj marginalizované skupiny žijúce v osadách. Rizikom môže byť aj to, že sa ľudia nebudú správať podľa pravidiel, čoho sme za posledných dní boli svedkami. Inštitút zdravotnej politiky spolupracoval s krízovým štábom a týmto smerom chcú pokračovať aj naďalej. Smatana avizoval, že v najbližších dňoch budú mať údaje od operátorov o tom, aká je mobilita ľudí. Následne chcú z výsledkov, ktoré zistia, pripraviť a odporučiť ďalšie opatrenia. Preto nevie povedať, či budú po dvoch týždňoch niektoré opatrenia zrušené, ako napríklad zatvorenie škôl a podobne.
“Našou úlohou je tento model rozvíjať a posielať na Ústredný krízový štáb, ktorý bude rozhodovať o ďalších opatreniach. My každý deň spracuvávame najlepšie praktiky iných krajín a prípadne ich aj štábu odporučime. Každý druhý deň posielame krízovému štábu komentár s odporúčaním, ktoré opatrenia by bolo dobré prijať, alebo ich nejak modifikovať, či zrušiť. Najlepším opatrením by v súčasnosti bolo, aby nik nevychádzal z domu, čo ale nie je možné v dnešnej spoločnosti docieliť,” povedal Smatana.
Mohlo by vás zaujímať
- Obchodné reťazce sú plné ľudí. Zamestnanci denne riskujú nákazu, to by sa malo zmeniť
- Pellegriniho vláda na konci svojho pôsobenia naďalej sprísňuje opatrenia. Pohyb občanov však zatiaľ neobmedzili
- Štát predstavil 13 opatrení pre ľudí a firmy. Ušetriť by mali peniaze v ich peňaženkách
- Pribudlo ďalších 12 prípadov nakazených. Pellegrini už avizoval nové kroky
- ROZHOVOR Chaos a neistota okolo olympiády v Tokiu. Júlový termín je nereálny, v hre je leto 2021