
SLOVENSKO – Štát plánuje na Slovensku vybudovať hlbinné úložisko vyhoretého jadrového paliva. Ide o miliardový projekt, ktorý je aktuálne vo fáze, keď štátny úrad vybral päť vhodných lokalít. Tému v týchto dňoch otvoril banskobystrický župan. Skritizoval štátnych úradníkov, že s dotknutými obcami o výbere lokalít nikto nekomunikoval.
Slovensko má v dočasných skladoch v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach približne 1 500 ton alebo 14-tisíc kaziet vyhoreného paliva z jadrových elektrární. To však nie je dlhodobé riešenie. Podľa štátneho programu pre nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi Slovensku musí vybudovať hlbinné úložisko. Z hľadiska dĺžky trvania ide o jeden z najväčších projektov Slovenska.
Kde a kedy by sa mohlo kopať
Hlavné slovo pri výbere lokality vhodnej na umiestnenie rádioaktívneho odpadu pod zemou má príroda. Rozhodujúce sú geologické podmienky, najmä typ horniny. Podľa plánu by definitívny verdikt o finálnej a záložnej lokalite mal padnúť do roku 2030.
Nateraz sú v hre päť lokality na západnom a strednom Slovensku, ktoré sú geologicky najvhodnejšie pre hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu:
- 1. Centrálna časť pohoria Tribeč
- 2. Južná časť Veporských vrchov
- 3. Juhozápadná časť Stolických vrchov
- 4. Východná časť Cerovej vrchoviny
- 5. Západná časť Rimavskej kotliny

Čo bude nasledovať ďalej? Po ďalšom podrobnejšom prieskume, ktorý by mal trvať do roku 2038, by malo byť vydané stavebné rozhodnutie. Samotná výstavba by mala trvať ďalších vyše 25 rokov. Uvedenie do prevádzky je predbežne naplánované v roku 2065.
Čo je to hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu
Takzvané hlbinné úložiská vyhoretého jadrového paliva (zjednodušene rádioaktívneho odpadu), sa budujú v hĺbke 200 metrov pod zemou a viac. Ide o sieť tunelov, v ktorých sa ukladá nízko- a stredne rádioaktívny odpad v špeciálnych boxoch. Vysokorádioaktívny odpad býva uložený v špeciálnych valcoch, ktoré sa zasúvajú do horizontálnych šácht – „buniek“. V podzemí by mali väčšinu času pracovať iba roboty, ľudia budú potrební len počas servisných prestávok, vysvetľuje Denník N. Dodáva, že medzi medzi odborníkmi panuje všeobecný vedecký konsenzus, že ide o bezpečný a vhodný spôsob uloženia rádioaktívneho odpadu.
Obce pri výbere lokalít vynechali, upozorňuje Lunter a žiada nápravu
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu sprevádzajú závažné nedostatky. Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK, ale 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo, štát vynechal z rozhodovania o výbere lokality. Šéf kraja a poslanci krajského zastupiteľstva upozornili, že taký postup je nezákonný a netransparentný, žiadajú o nápravu.

Ako zdôraznil, BBSK žiadal o zapojenie obcí do procesu výberu lokality, už v auguste 2023 v rámci jeho prípravy. „Žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti, teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ konštatoval predseda kraja.
Pripomenul, že na verejnom prerokovaní samotnej správy o hodnotení, ktoré sa uskutočnilo vlani v októbri, sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce. Odpovede však mali byť vyhýbavé a nekonkrétne.
Záznam z tlačovej konferencie (téma úložiska od 04:15 min.)
Zastupiteľstvo BBSK preto prijalo uznesenie, v ktorom vyzvalo ministerstvá životného prostredia a hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žiadajú zopakovanie prerokovania vrátane verejného prerokovania za účasti obcí a verejnosti, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú. Zo zákona jasne vyplýva, že dané obce musia byť účastníkmi procesu.
„Ako to už na Slovensku chodí, žiaľ, aj v tomto projekte máme nakročené k tomu, aby sa z toho stala kultúrno-etická vojna, ktorej sa ešte stále môžeme vyhnúť,“ dodal Lunter.