ŠAMORÍN – Iba 24 hodín pred mítingom P-T-S v Šamoríne sa z najväčšieho slovenského atletického podujatia odhlásil Matej Tóth. Olympijský víťaz a majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov, ktorý mal štartovať v pretekoch na 3000 metrov, informáciou prekvapil nielen športových fanúšikov, ale aj organizátorov mítingu. Tóth bol totiž jednou z jeho hlavných hviezd a osobností. Viac, ako mesiac pred olympiádou v Tokiu vyvolala preto neúčasť Tótha v Šamoríne množstvo otázok a diskusií. Čo je za jeho rozhodnutím? Zranenie alebo iba zmena v príprave a tréningu? Alebo iné nečakané skutočnosti? Aj o tom sa Zoznam.sk rozprával s MATEJOM TÓTHOM, 38-ročným vytrvalcom Dukly Banská Bystrica.
Matej, čo je za vašim rozhodnutím neštartovať v Šamoríne?
– S trénerom Matejom Spišiakom a celým realizačným tímom sme sa rozhodli nakoniec míting P-T-S v Šamoríne vynechať z môjho programu. Pôvodne som chcel na pretekoch štartovať, ale riziko zranenia by bolo v mojej súčasnej situácii príliš veľké. V príprave som zatiaľ nestihol absolvovať rýchlostné tréningy, takže chodecký šprint na 3000 metrov by bol pre moje svaly priveľké riziko.
Zdravotne ste v poriadku, nie ste zranený, ani nie je za absenciou v Šamoríne nič iné? Žiadne nečakané skutočnosti, či prekvapenia?
– Zdravotne som v poriadku. Príprava na Olympijské hry 2021 pokračuje podľa plánu a od 7. júna odchádzam s mojou tréningovou skupinou na sústredenie do Vysokých Tatier, kde sa začne najtvrdšia práca v príprave na tokijskú olympiádu. Nemám žiadne zranenie, je to iba zhoda okolností a naše spoločné rozhodnutie s trénerom vynechať míting v Šamoríne z dôvodu nášho tréningového procesu a prípravy. Už začíname našu špeciálnu vytrvalostnú prípravu, ktorá sa nám osvedčila aj pred Pekingom a Rio de Janeirom. Vieme s trénerom, čo potrebujem a podľa toho sa aj pripravujeme.
Čo povedali na vaše rozhodnutie organizátori, ktorých to 24 hodín pred pretekmi asi poriadne prekvapilo?
– Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň, už v sobotu sme boli rozhodnutí, že míting v Šamoríne vynecháme a oznámili sme to aj organizátorom. Aj keď týždeň predtým sme to na tlačovke potvrdili. Mrzí nás, že nebudem štartovať na najväčšom atletickom mítingu u nás, ale Tokio je pre mňa absolútna priorita a podriaďujem tomu naozaj všetko.
Stále ste oficiálnou tvárou mítingu. Prídete do Šamorína aspoň ako hosť, alebo dáte prednosť príprave a tréningu?
– Napokon sme sa rozhodli, že nebudeme do Šamorína ani cestovať, sú to dva dni tam a späť. Naozaj sa snažíme minimalizovať stretnutie s ľuďmi v nejakých väčších skupinách. Budem to sledovať v televízii a budem mítingu zvyšovať sledovanosť takýmto spôsobom…
Péteeska bola jednou z posledných možností, kde by ste na Slovensku mohli štartovať. Uvidia vás vôbec diváci ešte na nejakom mítingu u nás?
– Je to pre mňa veľká výzva, že to nemôžem ešte po olympiáde zabaliť a zavesiť kariéru na klinec. Sezónu, ak budem zdraví, sa pokúsim zakončiť na domácej pôde. Určite zorganizujeme rozlúčkové preteky, takže ak to bude možné, tak v septembri by som sa predstavil buď na atletickej lige, alebo na nejakom menšom mítingu.
Olympiáda má pre vás absolútnu prioritu, plánujete pred Tokiom nejaký špeciálny režim, eventuálne tréningový kemp priamo v Japonsku?
– Presne tak to máme naplánované. Do Japonska by sme mali odletieť už 12 dní pred olympiádou. Je to veľmi úspešná šablóna toho, čo sme robili počas úspešných rokov 2014 až 2018. To znamená dva týždne Tatry, tri týždne Livigno, dva týždne adaptácia Japonsko. Robíme to, čo máme overené, čo treba odrobiť, aby som mal dobrú formu. Ostatné je už iba o športovom šťastí a o tom, aby som bol zdravý. Nebudeme vymýšľať. Všetko, čo by sme urobili naviac, by mohlo byť kontraproduktívne. Ideme osvedčenou cestou.
Pre slovenskú atletiku je mimoriadne potešujúce, že v Tokiu budete na 50-tke štartovať dvaja Slováci. Kvalifikačný limit splnil aj Michal Morvay. Je zaujímavé, že je to takisto rodák z Nitry ako vy a ešte aj kolega z Dukly Banská Bystrica. Čo hovoríte na jeho účasť? Zatiaľ ste jediní dvaja atléti s definitívou na olympiáde.
– Veľmi sa teším, že to Michalovi vyšlo. Sme rodáci z Nitry, trénujeme spolu v Dukle, máme rovnakého trénera Mateja Spišiaka, ktorý je s ním odmalička a prakticky ho vychoval. Je to úspech jeho aj našej tréningovej skupiny, že sme sa pripravovali spoločne, či už pred touto sezónou a celkovo dlhšie obdobie. Bude aj lepšie, ak na štarte v Tokiu budeme dvaja Slováci. Vždy, keď som išiel na vrcholné podujatia, možno okrem pár pretekov, som tam mal vždy niekoho iného a aj príprava bude teraz veselšia. Verím, že ešte pribudne aj Mária Katerinka Czáková na ženskej a Miroslav Urbaník na mužskej dvadsiatke. Tým pádom by sme išli z našej tréningovej skupiny štyria, ale oni ešte musia mesiac čakať na uzavretie kvalifikačných limitov. Ale nádej tam je.