BRATISLAVA – Bol jedným z najlepších, najobletovanejších, najlepšie zarábajúcich, ale najkontroverznejších a najnenávidenejších športovcov na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia.
Jeho meno vyvolávalo mediálne šialenstvo, fanúšikovia na celom svete sedeli hodiny pred televíznymi obrazovkami a hltali každý jeho záber. Sponzori sa predbiehali vo vypisovaní tučných šekov s miliónovými sumami za jeho podpis pod zmluvami. Aj vďaka nemu, čo dnes v kontexte všetkých udalostí vyzerá ako zlý vtip, je cyklistika jedným z najsledovanejších a najpopulárnejších športov planéty.
Milióny na dvoch kolesách sa jeho zásluhou premenili na miliardy, cyklistika sa stala zlatou baňou. Reč je o sedemnásobnom víťazovi Tour de France, dopingovom démonovi, Luciferovi zla, ale aj mužovi, ktorý z cyklistiky urobil náboženstvo – Lancovi Armstrongovi. V rokoch 1999 až 2005 trvala jeho svetovláda a to nielen na francúzskych cestách. Sedem rokov bol imperátorom cyklistiky. Epochálna doba dnes 47 ročného Američana, ktorý zmenil svet. V dobrom aj v zlom. Ale vtedy pred dvadsiatimi rokmi bolo všetko inak. V roku 1998 po najhoršom dopingovom škandále v histórii cyklistiky a Tour de France, známom ako prípad Festina, bola cyklistika zahrabaná v suteréne nezáujmu, problémov a straty identity.
Bez peňazí, mediálneho záujmu, bez osobností. Ale už o rok neskôr dostala ranu z milosti. Pacient, ktorý bol v klinickej smrti ožil. Ak to preženieme, tak to bol boží zásah a vzkriesenia menom Lance Armstrong. Všetci puritáni sveta nás môžu teraz ukameňovať, ale nič lepšie sa vtedy nemohlo stať. Zjavenie Lancea Armstronga bolo pre svetovú cyklistiku vykúpením. Ale v kontexte doby to bol fakt, realita a skutočnosť. Na cyklistickom nebi sa zjavila supernova so sladkým Hollywoodskym príbehom. Muž, ktorý prekonal rakovinu, zvíťazil nad nezdolateľným nepriateľom a potom sedem krát v rade ovládol najťažšie, najsledovanejšie a najmedializovanejšie cyklistické preteky Tour De France. Na tú dobu nemysliteľné a nepredstaviteľné.
Vtedy pred dvadsiatimi rokmi sa začal príbeh muža, ktorý sa stal celosvetovou celebritou zarabajúcou stovky miliónov dolárov a z ktorej sa neskôr stala najnenávidenejšia postava športového šoubiznisu, cyklistiky a športu vôbec. Armstronga by najradšej upaľovali na hraniciach, stiahli z kože, bičovali. Taká bola jeho popularita, sláva, gloriola, povesť. Ale vtedy začiatkom júla 1999 bol svet hore nohami, začala sa hystéria s iniciálkami LA. Cyklistika akoby symbolizovalo znovuzrodenie vesmíru. To, že to bola doba prehnitá, zabalená skrz naskrz do anabolických steroidov, injekčných striekačiek či krvného dopingu, nevadilo nikomu.
Ešte aj dnes, po dopingovom megarozmerovom tsunami, je svet rozdelený na dva tábory. Jedni sú presvedčení, že Armstrong nebol obeť, ani krstný otec či farmaceutický šialenec. Že to bol iba fanatik posadnutý úspechom. Že iba dokonale využil a zneužil systém, podmienky a pravidlá, podľa ktorých na konci dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia fungovala svetová cyklistika. Vtedy dopovali všetci, alebo väčšina. Iní považujú Armstronga za arcidiabla dopingu. Človeka, ktorý by mal zhniť v pekle. Vyberte si.
Hlavný problém bol v tom, že Armstrong a jeho ľudia nepoznali hranice, nevedeli kedy je dosť, z dopingu urobili perpetum mobile obludných rozmerov. Celý systém dopingu sofistikovali do absolútnej dokonalosti. Prepracovanejší systém mali možno iba v bývalej NDR za éry vrcholného socializmu. Armstrong a spol vyťažili z dopingu maximum a nielen pre seba. Veď Texasan urobil z cyklistiky zlaté teľa, desiatky a stovky miliónov dolárov nezarábal iba on sám, ale všetci okolo neho. Sponzori, organizátori, televízie, výrobcovia bicyklov, športového oblečenia, doplnkov, nápojov či potravín. Nehovoriac o farmaceutických firmách. Veď čo môže byť viac ako z rakoviny vyliečený športovec propagujúci účinnú liečbu v priamom prenose pred miliardou divákov na celom svete.
To je reklama na nezaplatenie, respektíve nedokážete ju zhodnotiť… Viete si predstaviť ako a v akom obludnom množstve sa plnili trezory jednotlivých firiem miliónmi a miliónmi dolárov, eurami, jenami, frankami? Čo nasledovalo potom, po jeho ére je iba dôsledok celého komplexu chýb, problémov, utajovania faktov, klamstiev, kriminalizácie športu. Armstrong prestal byť chránemým artiklom, jeho sláva a ego už začali byť nebezpečné a problémové, stal sa verejným nepriateľom číslo 1. Ukážkový cyklistický Černobyl. Svinstvo, ktoré muselo byť exemplárne potrestané a medializované. Na všetkých úrovniach. Aj s hlavou tejto chobotnice, ktorou bol práve Lance Armstrong. Každá doba potrebuje nielen víťazov, ale aj obete.
Ale ak sa polemizuje, že kto a v akom rozsahu zmenil šport, potom je maximálne pokrytecké, ak by v zozname chýbal Lance Armstrong. V období, keď vyhrával a vládol svetovej cyklistike bol idolom, modlou, inšpirátorom, záchrancom či vizionárom, ktorému sa všetci chceli podobať. Svet nie je čierno-biely, ale je taký, aký ho chceme mať, aký sme si ho vysnívali, aké sme si vybrali idoly, aký nám vyhovuje. Armstrong bol vo svojej dobe presne taký. Mal imidž rockovej hviezdy. Bol slávny, úspešný, populárny. Stelesnené božstvo pre milióny onkologických pacientov na celom svete. Vtedy to bolo tak. Aj doba temna, ktorú Armstrong nevyhnutne spustil bola preto nevyhnutná a neodvrátiteľná.
Na rozdiel od mnohých iných on zaplatil svoju daň. V miliónoch dolároch, v súdnych procesoch, v doživotných trestoch zákazu činnosti. Do smrti bude mať nálepku dopingového diabla, ktorý oklamal a podviedol celý športový svet. Ale vtedy pred dvadsiatimi rokmi bolo všetko inak. Spustošenú cyklistickú planétu si podmanil fénix z Texasu, ktorého éra je dnes pochovaná pod sarkofágom dopingu, tabulizovaná a nežiadúca. Rovnako ako bola v rokoch 1999 až 2005 glorifikovaná a vynášaná do nebies.