Politika Spoločnosť Domáce Top

Mimoriadny sviatok má svoje dôvody. A má svoje muchy

Pamätná tabuľa v Martine, Zdroj: wikipedia commons

BRATISLAVA- Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, sa politici rozhodli občanom darovať jeden sviatočný deň navyše. Keďže pre mnohých je oficiálny dátum vzniku Československa a to 28.október priveľmi český, na Slovensku sa oslavuje o 2 dni neskôr pri príležitosti prijatia Martinskej deklarácie. Ponúkame vám krátky prehľad historických faktov.

 

Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelandská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote.

Po vzniku štátu však napriek tomu Slováci autonómiu nezískali. Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918.

Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.

Na snímke Deklarácia Slovenského národa vydaná Ružomberským výborom Slovenskej národnej rady z 30. októbra 1918 v rámci slávnostného otvorenia výstavy pri príležitosti 100. výročia 1. ČSR zostavenej na základe dobových archívnych dokumentov 16. mája 2018 v Bratislave. Zdroj:TASR – Pavol Zachar

Originál neexistuje, tajná klauzula bola hoax

Okamžite po svojom vzniku dokument spôsobil viaceré kontroverzie. Pre mnohých nebol akceptovateľný preto, lebo sa na nej vraj podieľalo málo katolíkov alebo ľudí mimo okolia Turčianskeho sv.Martina. Verzia, ktorá išla do tlače a je dnes známa, vraj bola zredigovaná a upravená Milanom Hodžom dodatočne bez vedomia signatárov. Napríklad podpredseda SNS a historik Anton Hrnko tvrdí, že Hodža môže aj za to, že sa originál nezachoval, lebo ho vraj zničil. Toto tvrdenie o zničení sa žiaľ nedá potvrdiť no ani vyvrátiť.  Informácie o dodatočných zmenách v texte deklarácie, ktoré boli vykonané z jeho podnetu, prenikli na verejnosť po ich uverejnení v týždenníku Slovák 5. februára 1922.

Slovenský politik a novinár Milan Hodža začal v Budapešti v roku 1910 vydávať Slovenský denník. Bol jeho redaktorom, administrátorom a expedientom , ktorý v krátkom čase dokázal zvýšiť jeho náklad na 4000 výtlačkov. Boli obľúbené medzi pospolitým slovenským ľudom, hlavne pre svoje bohaté spravodajstvo. Už z úvodného článku ich prvého čísla vieme, žže Slovenský denník chcel by dobrými ľudovými, poučnými a zábavnými novinami. Stal sa protikladom martinských Národných novín a Slovenských pohľadov, orientovaných hlavne na vzdelané vrstvy slovenskej spoločnosti. Okrem bohatého spravodajstva a úvodníkov mal tieto rubriky: Spisba, Umenie, Denné zprávy a Zmes. Noviny priniesli aj volebný program Slovenskej národnej strany. Na archívnej snímke Milan Hodža, ministerský predseda ČSR v rokoch 1935 až 1938. Zdroj: REPROFOTO TASR

 

Mystérium okolo Martinskej deklarácie viedlo k vzniku aj dobového hoaxu. Súčasťou Martinskej deklarácie mala byť údajná “tajná doložka”. Tá mala zabezpečiť Slovákom po 10 rokoch v spoločnom štáte zabezpečiť právo na opätovné prerokovanie štátoprávnych pomerov. Pôvodcom hoaxu bol v roku 1928 Vojtech Tuka, jeden z budúcich aktérov protižidovskej politiky na Slovensku. Ten dlhodobo hľadal akékoľvek prostriedky na odtrhnutie Slovenska, vrátane pomoci z Maďarska, za čo bol nakoniec aj odsúdený.

Vojtech Tuka (1880 – 1946) – slovenský politik maďarského pôvodu: profesor na univerzite v Budapešti a v Bratislave. V dvadsiatych rokoch jeden z vodcov radikálneho krídla HSĽS, viedol protičeskoslovenské kampane. Usiloval sa o odtrhnutie Slovenska od Čiech. V roku 1929 zatknutý a odsúdený na 15 rokov väzenia. V roku 1937 prepustený. V rokoch 1938 – 1939 sa zasadil o rozbitie ČSR a viedol tajné rokovania s nacistami. V rokoch 1939 – 1944 predseda vlády prvej Slovenskej republiky. V roku 1946 ho Národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti. Na snímke: Dr. Vojtech Tuka vo väznici na Krajskom súde v Bratislave. Zdroj: Jozef Teslík, 24. septembra 1945

 

V historických prameňoch sa líši aj celkový počet signatárov, na deklarácii nebol ani podpis Hodžu, lebo ten pricestoval do Turčianskeho sv. Martina až večer. Najčastejšie sa uvádza 60-70 osôb (časť zo 103 podpisov bola údajne zozbieraná dodatočne). Zo 103 signatárov bolo vraj z Turčianskej stolice 55, z Liptovskej 16, z Nitrianskej 11, z Prešporskej 7, z Trenčianskej 5, z Oravskej 3, z Abovskej 2 a po jednom z Hontianskej, Gemerskej a Zvolenskej stolice, sedem stolíc na zhromaždení nebolo zastúpených, príslušnosť jedného signatára je neznáma.