Domáce Politika Parlamentné voľby Voľby

Moratórium sa predĺži. Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov, bude platiť už 50 dní pred voľbami

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.

 

Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľom vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič. “Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami,” argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.

Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru-SD zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, “respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne”.

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Niektorí kandidáti podľa poslancov svoju angažovanosť napríklad v občianskych združeniach propagujú aj v období, keď je už vedenie volebnej kampane zakázané. Tieto údaje sa totiž dostávajú aj na hlasovací lístok. Poslanci sa odvolávali aj na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá podľa nich skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky “zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidačnej listiny”, na politickú reklamu.

Podľa navrhovanej úpravy by mohol kandidát uvádzať viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa. V prípade porušenia zákona komisia nemusí kandidáta zaregistrovať. Koaliční poslanci zároveň pozmeňujúcim návrhom nahradili v celom texte právnej úpravy pojem “nezávislý kandidát” pojmom “kandidát bez politickej príslušnosti”, zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Odôvodnili to tým, že pojem nezávislý kandidát stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.

Skončí novinka na Ústavnom súde?

Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami pravdepodobne skončí na Ústavnom súde SR. Myslí si to poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Povedal to po pondelkovom schválení novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou sa zmenil aj zákon o volebnej kampani. V prípade námietky na Ústavnom súde vidí Kresák veľkú šancu na úspech. Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek vylúčil dohodu s ĽSNS na podpore návrhu.

Predĺženie moratória zrejme skončí na Ústavnom súde, myslí si Peter Kresák. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

“Bola dohoda s niekým, kto nebol v koalícii. Mám veľký problém s týmto návrhom. Zrejme skončí na Ústavnom súde,” reagoval Kresák na schválenie predĺženia moratória. Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín pred voľbami.

“Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje,” poznamenal Bugár s tým, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli.

Zdôraznil, že strana od začiatku avizovala, že návrh nepodporí. Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené.

Bugár sa obáva neférových praktík. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Slovensko bude raritou

Politológ Daniel Kerekes je z tohto rozhodnutia prekvapený a nemyslí si, že to bol dobrý nápad. Ciele, prečo moratórium predlžovať, sa podľa jeho slov totiž míňajú s realitou. “Prieskumy sa budú môcť dávať zverejňovať v zahraničí, na zahraničných portáloch, napríklad v českých médiách, a slovenskí voliči sa k nemu dostanú. Eventuálne sa to bude dať robiť rôznymi okľukami, že sa budú zverejňovať akoby ceny ovocia na trhu, z ktorých bude každému jasné, o čo ide. Nerozumiem, ako má tento zákon naplniť požadovaný cieľ,” povedal pre TASR.

Tvrdí, že zo strany navrhovateľov a podporovateľov predĺženia moratória ide o nepochopenie toho, ako vzniká volebné rozhodnutie voliča. Kerekes upozornil, že narastá podiel voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, a to deň pred voľbami, v deň volieb či dokonca priamo vo volebnej miestnosti. “Ich oberáme o pomerne cenné informácie a rozhodovanie im ešte viac sťažujeme,” tvrdí.

Búria sa viaceré strany

“Viacerí ústavní právnici, odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú volebným systémom a politickým kampaniam, upozorňujú, že možno ide aj o porušenie ústavného práva na informácie. Preto by som chcel požiadať prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon posúdila a využila svoje prezidentské oprávnenia a vrátila ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie,” uviedol podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak v stanovisku, ktoré TASR poslala strana.

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou SR. “Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je obmedzením základného práva občanov na informácie. Toto právo môže byť obmedzené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. A čo je v dnešnej dobe hybridných hrozieb úplne najvážnejšie, schválený návrh zákona necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných správ,” dodala.

Cséfalvayová verí, že prezidentka SR Zuzana Čaputová nepodpíše schválené predĺženie moratória na 50 dní pred voľbami. Zdroj: archív