Politika Domáce

Most-Híd reštartujeme po volebnej katastrofe, povedal Sólymos

Zdroj: SITA / Branislav Bibel

BRATISLAVA – Parlamentné voľby v roku 2020 dopadli pre Most-Híd katastrofálne a neúspech znamenali aj pre menšiny ako také, keďže po prvý raz v histórii Slovenska stratili v parlamente zastúpenie vo forme politickej strany. V diskusii na Tablet.TV to povedal novozvolený predseda Mosta-Híd László Sólymos.

 

„Je veľký rozdiel, keď sú v Národnej rade SR dvaja, traja či štyria poslanci maďarskej národnosti roztrúsení v rôznych stranách, a keď tam majú menšiny zastúpenie vo forme strany. Nehovoriac o tom, keď je strana aj vo vláde. Vtedy sa dajú reálne riešiť problémy,“ poznamenal exminister životného prostredia Sólymos.

Hovorí, že pre ekonomicky zaostávajúce regióny Slovenska sa ešte nikdy neurobilo toľko, ako za predchádzajúce štyri roky. „Regiónom tento štát dlhuje veľmi veľa, správal sa k nim macošsky, a takéto bohaté štyri roky, aké boli tieto posledné, ešte nezažili. Išli tam naozaj veľké investície, aby sa mohli priblížiť rozvinutejším regiónom,“ tvrdí.

Medzi ľuďmi podľa neho napriek tomu rástla túžba po zmene a vo voľbách sa to napokon prejavilo na slabých výsledkoch všetkých troch vládnych strán. Zároveň sa podľa Sólymosa už po eurovoľbách ukazovalo, že ak obe dominantné menšinové strany, Most-Híd a Strana maďarskej komunity nespoja svoje sily, do parlamentu sa nemusí dostať ani jedna z nich. Pripomenul, že strany síce vyrokovali dohodu o spolupráci a Most-Híd ju potvrdil, ale SMK ju napokon zrušilo.

Ako predseda Mosta-Híd chce Sólymos nadviazať na občiansku líniu, ktorú strana presadzovala aj za Bélu Bugára. Chce zastupovať všetky menšiny a naďalej v nej budú popri menšinách pôsobiť aj Slováci. „V regiónoch, kde menšiny žijú, žijú spoločne. Keď tam pôjde cesta, budú po nej chodiť všetci,“ konštatoval.

Sólymos chce nadviazať na občiansku líniu, ktorú strana presadzovala aj za Bélu Bugára. Zdroj: Glob.sk

Zároveň by chcel stranu viac otvoriť a silnejšie zamerať na regionálnu problematiku. „Budeme chcieť konštruktívne rokovať s každým, kto bude mať ten istý cieľ, teda vrátiť menšinovú politiku do parlamentu,“ odpovedal na otázku, či má v úmysle nadviazať na predvolebné rokovania s SMK.

Stretnutie premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) s predstaviteľmi menšín pri príležitosti 100. výročia podpisu Trianonskej mierovej zmluvy dopadlo podľa Sólymosa rozpačito. Aj keď pôvodný zámer bol podľa neho dobrý, akcia bola „šitá horúcou ihlou“. Doplnil, že išlo o citlivú tému a bolo potrebné k nej pristupovať citlivo a obozretne. SMK podľa neho nezvolila najšťastnejší postup.

“Kolegovia z SMK tam veľmi nešťastne išli rovno s memorandom. Tak sa veci neriešia, že vykopnem dvere a vojdem rovno dnu. My sme vždy riešili veci normálnym dialógom. Samozrejme, niečo trvá dlhšie, niečo kratšie, ale musí to mať nejakú štábnu kultúru,“ komentoval memorandum SMK, v ktorom okrem iného žiadali územnú autonómiu a zmenu preambuly ústavy.

Most-Híd podľa neho územnú autonómiu nikdy nepresadzoval a ani to robiť nebude. Zmenu textu preambuly ústavy tak, aby viac reflektovala občiansky charakter Slovenskej republiky, by podporil. „Ale o tom sa treba rozprávať a nie dávať veci na stôl ultimatívne,“ poznamenal Sólymos.

Za neprimeranú považuje aj reakciu premiéra Matoviča, podľa ktorého SMK „opľula“ podávanú ruku. „Bolo to zbytočne expresívne vyjadrenie. Napätie sa dá rozdúchať veľmi rýchlo, nie ešte, keď premiér rozpráva takéto veci,“ uzavrel Sólymos.