BRATISLAVA – Odluka cirkvi od štátu je na Slovensku veľká téma. Ako krajina s výraznou kresťanskou tradíciou sme zvyknutí na to, že z našich daní časť financií putuje do cirkví. Niektoré strany aj dnes hovoria o ambícii odluku uskutočniť. Aj táto téma preto môže byť dôležitou súčasťou predvolebného boja. Momentálne je na Slovensku 18 cirkví a len počas minulého roka získali zo štátneho rozpočtu takmer 45 miliónov eur.
Viac ako polovicu pritom získala rímskokatolícka cirkev. Zo štátneho rozpočtu si minulý rok ukrojila až 26 miliónov. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková chce už v auguste na rokovanie vlády predložiť návrh, ktorý by túto tému upravoval. Momentálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pokiaľ by novela prešla, platy duchovných by sa mohli zvýšiť. Zo záverov expertnej komisie, ktorá sa na novele podieľala, zároveň vyplýva, že cirkvi sa dnes nedokážu financovať samé.
Pravidlá financovania cirkví vychádzajú zo zákona platného od roku 1949, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný. Štát poskytuje dotácie na platy duchovných a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov.
Slovensko momentálne registruje 18 cirkví. Nie všetky si o dotácie žiadajú. “Všetky registrované cirkvi majú právo požiadať o dotácie. Z 18 registrovaných cirkví využíva túto možnosť 14 z toho 2 cirkvi len v rozsahu príspevku na prevádzku cirkevného ústredia, teda nie na platy duchovných,” uviedla pre Glob.sk riaditeľka komunikačného odboru Barbora Palovičová.
Všetky cirkvi na Slovensku registruje Ministerstvo kultúry SR. Cirkev si u nás nemôže zaregistrovať hocikto, sú na to špeciálne podmienky. Okrem iného je potrebné “čestné vyhlásenia najmenej 50 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel (vzor čestného vyhlásenia poskytne na požiadanie cirkevný odbor),” uvádza zákon.
Farári zarábajú málo
Keďže duchovní sú vyplácaní zo štátneho rozpočtu, štát určuje aj ich platy. Tie sú v porovnaní s priemerným mesačným platom naozaj malé. Aj ten najlepšie platený duchovný, ktorý má za sebou dlhoročnú prax, zarába len necelých 800 eur mesačne. Práve toto by chcela Laššáková napraviť. „Ak si uvedomíme, že súčasný priemerný plat duchovných je na úrovni 480 eur, úprava je v tomto prípade naozaj potrebná, rovnako tak prostriedky na zveľadenie centier cirkví, keďže biskupské sídla i domy duchovných sú často v zlom stave. Ide aj o to, že sídlia v pamiatkovo chránených objektoch, ku ktorých rekonštrukcii je potrebné pristupovať veľmi citlivo,“ uviedla ministerka.
Nová právna úprava sa pozdáva aj KBS. Podľa nich je najvyšší čas zákon novelizovať a s návrhom sú spokojní. “Dôležitým posolstvom nového návrhu zákona – na rozdiel od pôvodnej komunistickej legislatívy – je, že pôsobenie cirkví nemieni regulovať ani obmedzovať: štátny príspevok im poskytuje ako ocenenie ich spoločenského prínosu a dáva im autonómiu rozhodovať o jeho použití,” píše KBS na svojom webe.
Odluka cirkvi od štátu – áno alebo nie?
Odluka cirkvi od štátu môže byť aj témou predvolebného boja. Najväčšie rozdiely medzi stranami, ktoré sa do parlamentu chcú dostať, sú totiž práve v téme konzervativizmu a liberalizmu. Okrem témy registrovaných partnerstiev či adopcii detí homosexuálnymi pármi, môže predvolebnými zoskupeniami zamávať aj téma cirkvi, jej financovania či odluky cirkvi od štátu.
Napríklad strana SaS má vo svojom programe dlhodobo tému odluky cirkvi od štátu. Po tom, čo ministerka Laššáková oznámila spomínanú novelu zákona, Richard Sulík opäť verejne povedal, že stanovisko liberálov k tejto téme je nemenné. “Cirkvi na území Slovenska treba konečne oslobodiť spod područia východísk zákona z roku 1949, ktorý podpísal ešte Klement Gottwald. Na to však nestačia kozmetické úpravy pod vedením ministerky Ľubice Laššákovej, ale je potrebné uskutočniť zásadnú odluku cirkví od štátu. V tomto koncepte sa úloha štátu zredukuje na spolufinancovanie cirkevných sakrálnych pamiatok a významne narastie samofinancovanie cirkví cez jej vlastné aktivity vrátane zbierkovej činnosti,” doplnila poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre kultúru Renáta Kaščáková. SaS zároveň tvrdí, že zo strany Smeru ide iba o akýsi pokus kúpiť si pred voľbami hlasy.
Samotná cirkev však má na vec úplne iný názor. “Tiež treba vziať do úvahy, že dnešná situácia vychádza z historického kontextu. Vzťah cirkví a štátu sa neutvára „na zelenej lúke”. Majetky cirkví boli v 50-tych rokoch 20. storočia násilne vyvlastnené. Štát vtedy zobral všetko: cieľom bolo ovládnutie a následná likvidácia náboženského života. Reštitúcie túto krivdu čiastočne napravili, ale jej dôsledky cirkvi pociťujú dodnes. Predovšetkým tie menšie zápasia s ekonomickými ťažkosťami. Ich činnosť nie je zisková, a ak by sa mali finančne celkom osamostatniť, bolo by to pre ne pravdepodobne likvidačné. Väčšie cirkvi by zasa museli ukončiť množstvo svojich aktivít, často verejnoprospešného charakteru,” tvrdí KBS na svojom webe.
Cirkev na Slovensku skutočne neprevádzkuje len kostoly a neplatí len duchovných. Množstvo farárov sa venuje charitatívnej činnosti, cirkev tiež pomáha ľuďom bez domova, vydáva náučnú literatúru sociálneho charakteru, pomáha týraným ženám či deťom. Organizujú tiež množstvo akcií, na ktorých sa nezúčastňujú len veriaci ľudia, ale aj ateisti či ľudia inej viery. “Konkrétny spôsob, ktorým štát rozdeľuje materiálne prostriedky, sa nedá priamo stanoviť podľa preferencií jednej časti obyvateľstva. Nie všetci chodia do divadla, nie všetkých zaujíma šport. Štát ale tieto oblasti pokladaná za prínosné, preto ich podporuje. Podobne je tomu aj v prípade cirkví. Navyše, ak si porovnáme čísla, zistíme že podpora pre cirkvi nie je v porovnaní s inými oblasťami vysoká,” argumentuje KBS s dodatkom, že podľa sčítania obyvateľstva patria medzi veriacich približne tri štvrtiny obyvateľov.
