BRATISLAVA- Kandidáti na prezidenta vedú predvolebný súboj na bilbordoch, v televíznych reláciách ale aj vo virtuálnom priestore. Na najväčšej sociálnej sieti, kde je dnes vyše 2,2 milióna Slovákov, situácia vyzerá inak ako v prieskumoch. Lídrom komunikácie za posledný mesiac je Milan Krajniak (Sme rodina), no v tesnom závese ho nasleduje Štefan Harabin. Kandidát Smeru-SD Maroš Šefčovič sa len pomaly rozbieha, v súboji medzi Zuzanou Čaputovou (Progresívne Slovensko) a Robertom Mistríkom (spoluzakladateľom SaS) má navrch aktivistka známa z kauzy pezinskej skládky.
Internet a sociálne siete sa na Slovensku prvýkrát presadili ako jeden z dôležitých komunikačných nástrojov vo voľbách v roku 2010. Od tej doby je takmer nemysliteľné, aby akákoľvek politická aktivita vynechala komunikáciu práve na sociálnych sieťach. Je tomu tak aj v prípade nadchádzajúcich prezidentských volieb.
Kandidáti sa snažia dostať svoje posolstvo medzi čo najväčší počet ľudí, takže si na sociálnej sieti zakladajú svoje fanúšikovské stránky. Tie im umožňujú pridávať rôzny typ obsahu. Nech sú to videá, obrázky, jednoduché texty, či odkazy na iné miesta na internete.
Alebo viralita alebo peniaze
Reakcia ľudí na tento obsah sa odvíja najmä od dvoch faktorov. Tým prvým, je takzvaná “viralita” príspevku. Príspevok sa totiž podobne ako vírus snaží zaujať čo najviac používateľov sociálnej siete a prostredníctvom funkcionalít ako sú známe – “páčiky”, komentáre či priame zdieľanie – šíriť ďalej. Táto situácia nastáva najmä vtedy, ak sa kandidát trafí do témy, ktorá rezonuje, povie niečo zaujímavé, prevratné či aspoň zábavné. Pomáha tomu aj silná a veľká základňa “fanúšikov”. Nie sú to vždy ľudia, ktorí daného kandidáta plánujú voliť, no zaujíma ich, o čom daný kandidát hovorí. Viacerí z kandidátov si svoje stránky budovali dlhodobo, len traja (Z. Čaputová, R.Mistrík a M.Kotleba) majú stránku najmä v súvislosti s prezidentskými voľbami. V prípade kotlebovcov ide o dôsledok predchádzajúceho rozhodnutia pôsobiť na inej sociálnej sieti, spravovanej v Rusku.
Tým druhým faktorom je objem finančných prostriedkov vložených do propagácie na sociálnej sieti. Potreba mať fanúšikov a dúfať v ich ochotu ďalej šíriť obsah, nie je v takom prípade až taká veľká. Sociálna sieť totiž dokáže za poplatok urobiť pre kandidátov to isté. Platená propagácia navyše umožňuje Slovensko rozdeliť geograficky, na základe pohlavia, národnosti, veku, vzdelania a mnohých ďalších kritérií, a tým presnejšie cieliť komunikáciu.
Šefčovič verí videám, Chmelár fotografiám
Z analýzy stránok kandidátov sa tak dá zistiť, aký majú nárast fanúšikov, ako často komunikujú a aký typ obsahu preferujú.
Napríklad jeden z favoritov prezidentských volieb Robert Mistrík za posledný mesiac pridal najmenej videí z analyzovaných kandidátov, a to len štyri. Je to menej ako Béla Bugár či Zuzana Čaputová. Naopak najviac videí za posledný mesiac pridal Maroš Šefčovič. Ten oficiálne ohlásil kandidatúru len 18.januára, no stavia na stránke, ktorú mal ako podpredseda Európskej komisie.
Najviac fotografií pridal Eduard Chmelár, najviac komentárov ľudia napísali pod príspevky Milana Krajniaka. Najzdieľanejším prezidentským kandidátom je Štefan Harabin, ktorému za posledný mesiac aj najviac narástol počet fanúšikov. A to až dvojnásobne viac ako napríklad takému Mistríkovi. Čo sa týka interakcií (to znamená v počte aktivít, ktoré zo stránkou na sociálnej sieti vykonali fanúšikovia) je najväčším porazeným Béla Bugár. Porazili ho všetci sledovaní kandidáti. Krajniak vyhráva aj v počte pridaných príspevkov. Pridáva takmer päťkrát toľko čo Bugár.