Domáce Top

NA VLASTNÉ OČI V nocľahárni pre bezdomovcov. Nedostupné bývanie sem vyháňa možno aj vášho kolegu

Nocľaháreň svätého Vincenta de Paul nemá konečnú kapacitu návštevníkov. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Vidíme ich na ulici sedieť na lavičke alebo spať pod stromom. Medzi ľuďmi bez domova sú však aj takí, ktorí môžu s nami chodiť do práce a vôbec o nich nemusíme tušiť, že nemajú vlastnú strechu nad hlavou a nútení sú preto prespávať v nocľahárni pre bezdomovcov. Znie to síce neuveriteľne, ale je to tak. Glob.sk sa o tom presvedčil na vlastné oči v Nocľahárni svätého Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove.  

 

Nenápadná budova na Ivanskej ceste je skrytá pred zvedavými pohľadmi ľudí, ktorí nevedia, kde ju hľadať. Navigácia navedie neznalého na úplne inú adresu. Ľudia bez domova však túto cestu poznajú veľmi dobre. Rovnako už ovládajú aj pravidlá, že schádzať sa môžu začať cez leto po šiestej a cez zimu po piatej hodine večernej. Nezisková organizácia Depaul totiž na tomto mieste prevádzkuje len nocľaháreň, nie útulok. Rozdiel je veľký – zatiaľ čo v útulku môže človek zostať aj počas dňa, nocľaháreň musia ľudia bez domova opustiť už o siedmej ráno.

Bezdomovci to rešpektujú. Niektorým to vysvetlia pracovníci, iným skúsenejší “kolegovia.” Ako tvrdí sociálny pracovník Marián Kolouch, ktorý nás zariadením previedol, niektorí ľudia bez domova sa smejú, že nocľaháreň “otvárali.” Znamená to, že ju viac či menej pravidelne navštevujú už od septembra 2006.

S Mariánom sme sa pustili do reči a on nám začal ukazovať miesto, kde pracuje už dva roky. Má niečo málo po tridsiatke a po neúspešnej snahe vyštudovať STU sa rozhodol svoj život zasvätiť pomoci ľuďom v núdzi. Je sociálnym pracovníkom, pomáha menej šťastným vrátiť sa do života. Nie každý však má záujem, preto majú pravidlo, že človek musí mať o návrat do života a o pomoc skutočný záujem. Má to logiku – keby mali sociálni pracovníci oslovovať každého jedného človeka, čoskoro by skončili frustrovaní a vyčerpaní.

Na fotografii je sociálny pracovník Marián Kolouch.  Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Pokiaľ však človek má záujem o návrat do bežného života, sociálny pracovník mu vie pomôcť. A preto je ich práca skutočne pestrá – pomáhajú vybavovať dôchodky, vedia zariadiť osobný bankrot, nájsť prácu či odporučiť protialkoholické liečenie. Práca to však nie je jednoduchá, treba na ňu mať nielen pevné nervy, ale aj poriadnu dávku trpezlivosti. Preto sa aj v Nocľahárni svätého Vincenta de Paula ľudia striedajú. Niektorí vydržia rok, dva, iní zostanú aj desaťročie. “Sme ale skvelý kolektív,” tvrdí Marián. “Je tu projektová manažérka, dve zástupkyne, štyria sociálni pracovníci, údržbár a asi 20 pracovníkov, ktorí robia nočné,” vyratúva Marián. Ďalší dôležití ľudia sú dobrovoľníci, ktorých familiárne nazývajú “dobroši”. 

Dobroši pracujú zadarmo a vtedy, keď práve majú čas. Každý prikladá ruku k dielu tak, ako vie – niektorí večer vydávajú polievky, iní pomáhajú s bežnými prácami. Každá ruka je dobrá. V poslednej dobe sa dobrovoľníctvu celkom darí, ľudia nechodia pomáhať len individuálne, najnovšie chodia dobrovoľníčiť celé firmy vrámci teambuildingov.

Inou formou pomoci je darovanie šiat, jedla, ale najmä peňazí. Tých totiž nikdy nie je dosť. “Ľudia by mali vedieť, že ak chcú prispieť na boj s bezdomovectvom, najlepší spôsob je darovať peniaze alebo dar nejakej organizácii. Pokiaľ darujete peniaze človeku na ulici, ktorý vám vyrozpráva nejaký srdcervúci príbeh, neviete či si za ne nekúpi alkohol alebo drogy,” hovorí Marián. Podľa neho existuje mnoho spôsobov, ako prispieť k riešeniu tohto problému. Nocľahárne a útulky totiž na svoju prevádzku potrebujú poriadny balík.

Asi 60% nákladov uhradí štát a samospráva. Zvyšných 40% už nocľaháreň, ktorú sme navštívili, znáša sama. Je teda závislá na dobrovoľníkoch, grantoch, či 2% z daní. Tím pracovníkov nocľahárne tiež rozbieha rôzne projekty, ktoré môžu bezdomovcom pomôcť, napríklad Adoptuj si posteľ, do ktorej sa môžete zapojiť stále.

Symbolické euro

Zelená bránka, ktorou sa vchádza na pozemok, sa počas dňa uzamyká. Rovnako aj všetky kancelárie a priestory vo vnútri budovy. Pre istotu. Brána sa otvára v zime o piatej a v lete o šiestej hodine. Hneď za ňou je “fajčiarka” a malá chodbička so stoličkami, kde sa ľudia zhromaždia a čakajú, kedy sa začne registrácia.

Miestnosť, v ktorej ľudia bez domova čakajú na registráciu. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Pri registrácii musia ľudia uviesť svoje meno a priezvisko. Pokiaľ nemajú doklady, stačí keď ho povedia. Nikto však už nevie overiť, či je meno nocľažníka skutočne pravé. Každý z návštevníkov pri registrácii získa svoje jedinečné číslo. To používa aj pri ďalšej návšteve. Pokiaľ sa však dva týždne vkuse neukáže, jeho číslo sa opäť uvoľní a dostane ho ďalší záujemca.

Sú ľudia, ktorí sú v nocľahárni “stálicami”. Prídu takmer každý deň a vedia, ako čo funguje. Iní sa objavia len v chladnejších obdobiach a zase ich dlho nevidieť. A potom sú “cestovatelia”, ako nám s úsmevom vysvetľoval Marián. Cestujú po svete a zastavia sa na deň, dva.

Za noc zaplatia symbolické euro. To, samozrejme, nestačí na pokrytie nákladov. Je to ale aspoň malý príspevok a zabezpečuje aj to, aby si ľudia bez domova viac vážili, že majú kde prespať. “Jeden človek, ktorý tu chce prespať, stojí približne 9 eur. Časť financuje štát, časť my a aby mal ten človek, ktorý tu prespí aspoň nejaký podiel, tak si platí aspoň to euro,” povedal. V cene má okrem postele aj možnosť využiť sprchu, večeru a raňajky.

Potom nasleduje delenie. Nocľaháreň má totiž dve časti, starú a novú. Konečná kapacita neexistuje, podľa Mariána sa ešte nestalo, že by niekoho poslali preč. Najväčší počet ľudí, čo si pamätá, bol 230.

Do novej časti môžu ísť iba ľudia, ktorí nie sú pod vplyvom alkoholu a drog. Táto časť je zrekonštruovaná, krajšia, trochu pripomína lacnejšie hostely. Všetko je tam čisté, matrace sa dezinfikujú každý deň. Nová časť je rozdelená do viacerých izieb, je tam oddelenie pre ženy, ale aj pre starších či imobilných ľudí.

Nová časť nocľahárne je určená pre ľudí, ktorí nie sú pod vplyvom alkoholu. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Staršia časť je o niečo horšia. Je to vlastne obrovská miestnosť, kde je množstvo postelí. Táto časť je určená pre ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu alebo drog. Nocľaháreň svätého Vincenta je jediná v Bratislave, ktorá poskytuje nocľah aj pre ľudí pod vplyvom. “Neviem kedy vznikla tá myšlienka a či to bol úmysel od začiatku, ale aj to sú ľudia a potrebujú pomoc,” vysvetľuje Marián. Počas noci však popíjať ani užívať drogy nemôžu, pracovníci na nočnej to pravidelne kontrolujú. Nie vždy sa však tomu dá zabrániť.

Aj staršia časť je čistá a vydezinfikovaná. Zišla by sa jej komplexná rekonštrukcia, na tú však chýbajú peniaze. Tie by sa zišli na viacero vecí, či už na zaplatenie ďalších pracovníkov alebo rozšírenie priestorov.

Najťažšie sú zimy. Je to logické, počas chladných nocí vyhľadajú nocľaháreň aj tí, ktorí leto prečkajú v chatke či v neobývanom dome. Práve preto útulky a nocľahárne svoje kampane rozbiehajú najmä pred zimou. “Druhá vec je, že pred Vianocami a v zime sú ľudia empatickejší, sú ochotní prispieť a pomôcť,” vysvetľuje Marián.

Staršia časť nocľahárne zatiaľ neprešla rekonštrukciou, chýbajú na ňu peniaze. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

 Rozvody aj detské domovy

“Na väčšinu ľudí by ste nepovedali, že sú bezdomovcami,” prekvapuje Marián. Podľa neho máme v hlavách zažitú skôr predstavu staršieho pána sediaceho na lavičke v parku či pred stanicou, popíjajúceho lacné víno z plastovej fľaše. Realita je však iná.

“Môže sa to stať každému z nás. Máme tu mužov, ktorí sa po rozvode nechceli naťahovať so ženou a nechali jej byt, aby mala kde zostať s deťmi. Chvíľu bývali v ubytovni, ale prišli o prácu a už to šlo. Dlhy, nezaplatené alimenty a ani sa nenazdali a boli u nás,” hovorí. Keď človek zostane proti svetu úplne sám, má tendenciu uchýliť sa k alkoholu a drogám. Odtiaľ sa cesta späť hľadá ťažšie.

Sú však prípady, kedy sa to podarí. Ľudia vyhľadávajú pomoc sociálnych pracovníkov, prihlásia sa na protialkoholické liečenie. Niekedy ho absolvujú úspešne, inokedy nie. No každý jeden úspech stojí za to.

V nocľahárňach však končia aj mladí dospelí. Čerství odídenci z detských domovov často nevedia pracovať s financiami. Tých niekoľko stoviek eur, ktoré dostanú po odchode z “decáku” často minú na drahé oblečenie, zážitky s kamarátmi či prvý mesiac nájmu. Ak si prakticky hneď nenájdu prácu, už po mesiaci sa môžu ocitnúť na ulici. Bez možnosti kamkoľvek sa vrátiť.

Nedostupné bývanie

S bezdomovectvom sa nám spája množstvo predsudkov. Veľká časť ľudí, ktorí nemajú domov v pravom zmysle slova, však pracuje a snaží sa zaradiť do bežného života. Na Slovensku, a v Bratislave ani nehovoriac, chýba akýsi medzistupeň medzi zariadeniami pre bezdomovcov a nájomným bývaním.

Steny v starej časti nocľahárne spestrili maľbami dobrovoľníci. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Pre väčšinu ľudí je nepredstaviteľné prejsť zo dňa na deň z jednoeurového nocľahu na financovanie vlastného nájmu. Podľa Mariána by väčšia dostupnosť nájomných bytov v Bratislave vyriešila množstvo problémov a z útulkov pre bezdomovcov a nocľahární by dostala ľudí, ktorí tam de facto nemajú čo robiť.

Túto úlohu by mali plniť domy na polceste či ubytovne. Domy na polceste však v Bratislave prakticky neexistujú a ubytovne sú na tom často tak zle, že nová časť Nocľahárne sv. Vincenta de Paula je oproti nim luxusný hotel.

Dobrým riešením by podľa Mariana bolo, keby mali nocľahárne k dispozícii svoje byty, kde by “posúvali” ľudí, ktorí sa chcú zaradiť späť do bežného života. Mohlo by to uľahčiť nielen prácu sociálnym pracovníkom, ale aj životy ľuďom bez domova. Pomohla by tiež lepšia spolupráca medzi mestskými časťami.

Zostáva tak len dúfať, že kompetentní sa rozhodnú tieto problémy riešiť a nielen odkladať na neurčito. Každý život je dôležitý a práve tí najzraniteľnejší si najviac zaslúžia našu pomoc.

Galéria
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Steny v nocľahárni vymaľovali dobrovoľníci. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Mrazivé dni a noci môžu bezdomovci tráviť v nocľahárni nonstop. Ilustračné foto. Zdroj: Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Ilustračná foto. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
navigate_before
navigate_next