BRATISLAVA – Začiatkom októbra 2017 sa nad Európou presúval rádioaktívny oblak. Oficiálna správa o tom, odkiaľ pochádzal, dodnes neexituje. Tím vedcov teraz dospel k záveru, že sa v tom čase muselo odohrať v Rusku nešťastie, ktoré vláda zatajila.
V roku 1957 sa v ruskom Kyštyme v jadrovom zariadení Majak odohrala katastrofa, ktorá bola svojou intenzitou takmer rovnaká, ako tá z Černobyľu či Fukušimy. Informácie o nej sa dostali na verejnosť až o niekoľko rokov neskôr. Vtedy muselo byť presídlených 11-tisíc ľudí.
Keď protiradiačná ochrana zaznamenala v roku 2017 oblak nízko rádioaktívneho ruténia-106 nad Európou, do podozrenia sa dostalo opäť jedno z najväčších nukleárnych zariadení na svete – Majak, ktoré sa nachádza na južnom Urale. Dôvodom je fakt, že ruténium vzniká pri opätovnom spracovaní palivových článkov jadrových elektrární. Zariadenie v Majaku slúži presne na tieto účely.
Podozrenie podporili satelitné snímky
Satelitné zábery v tom čase podozrenie podporovali. Keď sa tieto dohady dostali na verejnosť, spoločnosť Rosak spravujúca Majak tvrdila, že tam nedošlo k žiadnemu incidentu. Ruská spoločnosť argumentovala, že emisie, ktoré sa dostali do atmosféry, boli v rámci povolených limitov.
Medzinárodný tím 69 vedcov zo 47 renomovaných inštitúcií pod vedením Georga Steinhausera a Olivier Massons však po dvoch rokochna základe 1300 vzoriek tieto podozrenia potvrdili. Výskumníci vo svojej publikácii píšu, že jadrový komplex Majak je pravdepodobným kandidátom pre pôvod ruténiového oblaku z roku 2017. Rozšírenie oblaku ruténia-106 bolo nečakané: Zvýšené hladiny boli zaznamenané nielen vo veľkých častiach strednej a východnej Európy, ale aj v Ázii a na Arabskom polostrove. Zvýšené hodnoty boli namerané dokonca až v Karibiku. O štúdii informovalo ako prvé nemecké médium Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Celoeurópske maximá dosiahli 176 milibecquerelov na meter kubický vzduchu (Becquerel -Bq – je odvodená jednotka SI rádioaktivity, definovaná ako aktivita množstva rádioaktívneho materiálu, v ktorom prebehne jeden rozpad atómového jadra za jednu sekundu. Zdroj: wikipédia). To zodpovedá 100-krát zvýšeným hladinám rádioaktívneho izotopu s polčasom rozpadu 374 dní, ako boli zaregistrované v Európe po katastrofe vo Fukušime. Celkovo sa odhaduje, že bolo uvoľnených 250 až 400 terabecquerelov ruténia-106, čo vedci označili za významný únik.
Zatajovanie jadrových havárií má v Rusku tradíciu
Ak je pravda, čo píšu vedci, tak Rusko porušilo Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie. Dokument vyžaduje rýchlu a cezhraničnú výmenu informácií o nukleárnej nehode, aby sa čo najviac minimalizovali dopady na človeka a prírodu. Rusi sa však domnievajú, že cezhraničné úniky pod limity škodiace zdraviu sa oznamovať nemusia. Nemecko si však naopak zmluvu vykladá tak, že partneri musia oznamovať aj nízke dávky.
Jedno je jasné. Zatajovanie jadrových havárií má v Rusku dlhoročnú tradíciu. Sovietska vláda sa o to nepokúsila len v roku 1957 pri prvej nehode v Majaku, ale aj po výbuchu v Černobyle. Švédsko bolo vtedy prvou krajinou, ktorá o katastrofe informovala.
Prvé varovanie o rádioaktívnom oblaku v roku 2017 prišlo z Talianska. Aj ostatné meteorologické služby informovali o nečakaných výsledkoch meraní. Podľa francúzskeho inštitútu pre nukleárnu bezpečnosť (IRSN) však nebolo zdravie ľudí v západnej Európe ohrozené, pretože žiarenie nebolo dostatočne silné.
Havária v Kyštyme v roku 1957. Zdroj: YouTube