BRATISLAVA – Najfalšovanejšie spomedzi ochranných respiračných pomôcok boli respirátory. Vo štvrtok na to na tlačovej konferencii poukázal Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR. Jeho predsedníčka Katarína Surmíková Tatranská upozornila, že nie každé rúško je rovnako kvalitné, no ich správne nosenie má význam.
„Ak sa textilné rúška správne nosia, majú svoj efekt a zohrávajú dôležitú úlohu pri potláčaní šírenia infekcií, a to tým, že minimalizujú šírenie respiračných kvapôčok uvoľňovaných pri hovorení, kašľaní alebo kýchaní. Môžu tak poskytnúť primeranú úroveň ochrany v prostredí okolo infikovaných osôb,“ uviedla šéfka úradu pre normalizáciu. Ako vysvetlila riaditeľka Výskumného ústavu textilnej chémie – Chemitex Dana Rástočná Illová, problém bol pri dovoze filtračných tvárových polmasiek, čiže respirátorov, kde dovozcovia deklarovali certifikáty, ktoré sa nevzťahovali k danému respirátoru. „My sme to v niektorých prípadoch preverovali aj u danej notifikovanej osoby v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii, ktorá bola uvedená na dokumentoch. Prišla nám odpoveď, že dokumenty sú správne, my sme ich vydali, ale tie respirátory, ktoré ste nám poslali na fotkách, tak na tie sa to nevzťahovalo,“ doplnila s tým, že notifikovaná osoba musí vedieť identifikovať respirátor počas celej jeho životnosti.
Produkty ÚNMS SR neskúša, ale autorizuje slovenské firmy na ich skúšanie a posudzovanie. Certifikáty slovenských skúšobní sú uznané aj v ostatných krajinách Európskej únie. V súvislosti s certifikáciou ochranných rúšok sa na ÚNMS SR obrátila aj Správa štátnych hmotných rezerv SR. „Pri kontrole certifikátov od potenciálnych dodávateľov ÚNMS SR zistil, že v mnohých prípadoch výrobky na ochranu dýchacích ciest buď nemali žiadne certifikáty, alebo mali certifikáty vydané skúšobňami, ktoré boli autorizované na iné výrobky,“ komentovala Surmíková Tatranská. Riaditeľka odboru skúšobníctva a európskych záležitostí ÚNMS SR Monika Laurovičová vysvetlila, že rúška môžu byť textilné, papierové, plastové alebo z iných materiálov. Zásadou je, aby bol materiál zdravotne bezchybný. O skúšanie a certifikáciu textilných rúšok žiadali v posledných mesiacoch najmä slovenskí výrobcovia. Vydaných bolo približne 40 certifikovaných.
„Pozitívne je, že počas skúšania textilných rúšok, ktoré boli doručené do skúšobne v Žiline, nebol zaznamenaný žiadny prekročený obsah škodlivej chemickej látky, ktorá by sa nachádzala v textilnom materiáli,“ povedala. Rástočná Illová dodala, že rúška nemôžu dráždiť ani byť toxické. Doplnila tiež, že otestovanie textilného rúška trvá približne sedem až desať dní. Pri bielom rúšku je jeho cena nižšia. Ak obsahuje aj ďalšie farby, cena sa zvyšuje. Otestovanie takéhoto rúška stojí približne 1000 eur.