Politika Domáce

Najvýznamnejšími udalosťami roka boli voľba prezidenta, eurovoľby či 30. výročie Nežnej revolúcie, hodnotí Dulinová Bzdilová

Grigorij Mesežnikov - Zdroj: SITA/Alexandra Čunderlíková

BRATISLAVA – Voľba prezidenta SR, obsadzovanie poslaneckých mandátov v Európskom parlamente či 30. výročie Nežnej revolúcie boli podľa politologičky z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáty Dulinovej Bzdilovej najvýznamnejšie udalosti roka 2019. Rovnako to vníma aj politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov. Ten zároveň poukázal na fakt, že ešte nikdy v histórii Slovenska sa nestalo, aby eurovoľby vyhrali zástupcovia mimoparlamentných politických síl. Rok 2019 sa podľa neho vyznačoval aj pokračovaním v rámci vyšetrovania a odhalení, ktoré súviseli s činnosťou obžalovaného podnikateľa Mariana K.

„To malo silný dopad na situáciu na slovenskej politickej scéne. Zo svojich funkcií totiž odstúpili ľudia, ktorí sa ocitli v komunikácii cez aplikáciu Threema. Keďže má tá kauza, respektíve kauzy, politické pozadie, veľmi to poznačilo politický vývoj na Slovensku,” myslí si Mesežnikov.

Dulinová Bzdilová neopomenula ani prvé výročie vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, z objednávky ktorej je obžalovaný podnikateľ Marian K. „21. februára sme si pripomenuli veľmi smutné prvé výročie tejto vraždy, ktoré je tragickou udalosťou našej demokracie. Táto vražda pomaly odhaľuje nedemokratickosť našej demokracie a jej výrazné nedostatky,“ vyhlásila Dulinová Bzdilová. Spomenula aj brexit, ktorý sa síce nezavŕšil, no ovplyvňuje Slovensko ako členský štát Európskej únie.

Politologička taktiež zdôraznila ako významnú tohtoročnú udalosť 30. výročie Nežnej revolúcie. „Totalitný režim sa v novembri 1989 zmenil na demokratický, a to len vďaka ľuďom v uliciach a ich viere zabojovať o spravodlivejšiu a slobodnejšiu spoločnosť. Verím, že sme si tak pripomenuli hodnoty aktuálne aj dnes,“ konštatovala Dulinová Bzdilová.

Podľa Mesežnikova zohral na slovenskej politickej scéne rolu aj vznik niektorých nových politických strán. „Najmä strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí sa zatiaľ javí ako reálny konkurent v boji o zloženie vlády po budúcoročných parlamentných voľbách. Ako silný hráč sa ukazuje aj koalícia Progresívne Slovensko – Spolu,” domnieva sa politológ.

Pripomenul, že tu počas roka boli aj snahy o zabránenie presadenia istých zmien od vládnych strán Smer-SD a Slovenskej národnej strany (SNS). Narážal predovšetkým na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní, čo vníma ako snahu Smeru-SD a SNS zachrániť sa a oslabiť politických konkurentov. „Významnou udalosťou bola aj kauza Skripaľ, keď sa Slovensko nepripojilo k spojencom a nevyhostilo ruských diplomatov. Smer a SNS využili, že majú možnosť to ovplyvniť. Príkladmi sú tiež to, že neboli schválené bezpečnostná ani obranná stratégia Slovenska či pokusy spochybniť výsledky vyšetrovania rôznych káuz zo strany Roberta Fica. Predseda Smeru tým spochybňuje integritu orgánov činných v trestnom konaní,” uzavrel Mesežnikov.