Politika Spoločnosť Domáce Ekonomika Top

Nárast minimálnej mzdy ľudí z biedy nevytrhne. Viac na ňom zarobí štát

Minimálna mzda ide znova hore. Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Minimálna mzda má ísť opäť hore. Vláda pár mesiacov pred parlamentnými voľbami oznámila, že minimálka porastie zo súčasných 520 eur na 580 eur mesačne. Opatrenie, ktoré sa dotkne tisícok ľudí, zrejme bude platiť už od januára budúceho roka a to aj napriek dusnu, ktoré vyvolalo vo vnútri vládnej koalície. Časť ľudí si síce polepší, no o menej ako sa na prvý pohľad zdá. Na svoje si za to príde štát – na daniach a odvodoch.

 

So zvýšením minimálnej mzdy je vláda spokojná. Pochvaľuje si ju predkladateľ návrhu, minister práce Ján Richter, ktorý hovorí o kompromise medzi zainteresovanými stranami. Spokojní sú za takéto zvýšenie aj odborári, hoci žiadali viac. Premiér Peter Pellegrini po odklepnutí vyššej minimálky na vláde povedal, že prioritou musí byť “zvyšovanie životnej úrovne ľudí.” Zároveň tiež spresnil, že budúci rok dôjde nielen k zvýšeniu minimálnej mzdy ale aj zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane, čistý príjem zo zvýšenia minimálnej mzdy tak bude podľa neho vyšší. “U ľudí zostane v peňaženkách opäť viac,” tvrdí.

Vyzerá to tak, že napriek tomu, že zákon na vláde nepodporil ani jeden z troch ministrov Dankovej SNS a ani šéf envirorezortu László Sólymos z Mosta-Híd, a koalícia bude o ňom ešte musieť hovoriť, minimálne platy pôjdu od januára hore. A s nimi aj objem peňazí smerujúci do štátnej kasy.

Zarobí aj štát

Matematika nepustí. Minimálna mzda má byť síce po novom 580 eur, no samotný zamestnanec túto sumu nikdy vo svojej peňaženke neuvidí. Po odpočítaní všetkých daní a odvodov dostane v čistom “iba” 469 eur. Zvyšok peňazí ide štátu vo forme daní a odvodov.

Treba tiež poukázať na to, že so zvýšením minimálnej mzdy pôjde hore aj cena práce. Tá bude po novom 204 eur na hlavu. Inak povedané, pri minimálnej mzde 580 eur bude zamestnávateľa jeden zamestnanec stáť až 784 eur. Aj tento rozdiel poputuje do štátnej kasy.

Podľa Centra lepšej regulácie prinesie nárast minimálnej mzdy malým a stredným podnikateľom takto dokopy vyššie náklady ročne o viac ako 100 miliónov eur. Odvody poisťovniam a dane štátu pritom pohltia značnú časť z toho. Zo 60 eur, o ktoré sa minimálna mzda zvýšila, pôjde 40,4 eura zamestnancovi. Zvyšných 19,6  eura poputuje do štátu. A do štátnej kasy poputujú aj peniaze od zamestnávateľa tvorené cenou práce v hodnote 21,12 eura na hlavu. Dokopy tak zamestnanec dostane 40,4 eura, štát však o niečo viac, až 40,72 eura.

Na vysoké náklady upozorňujú aj zamestnávatelia

Na vyššie náklady, ktoré so sebou zvýšenie minimálnej mzdy prinesie, upozornilo aj združenie zamestnávateľov Klub 500. Proti samotnému zvyšovaniu minimálnej mzdy vraj nemajú nič, ale “s vyššou minimálnou mzdou sa zvyšujú aj mnohé iné príplatky, a tým neúmerne rastú náklady zamestnávateľov.”  V čase spomalenia európskej i slovenskej ekonomiky to podľa nich ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.

Zdroj: Úrad vlády SR

Analytik vidí iné riešenia

Na riziká spojené s dvíhaním minimálky upozorňuje aj analytik INEKO Peter Goliaš. Ten pripúšťa, že časť ľudí poberajúca minimálnu mzdu a dávky, ktoré sú na ňu viazané, si určite polepší. Ako však vzápätí dodáva, „tiež si polepší štát, ktorý na daniach a odvodoch získava podstatnú časť z ceny práce zodpovedajúcu minimálnej mzde.“

Tiež upozorňuje na to, že skokové zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré významne prevýši rast produktivity práce, môže ohroziť prácu mnohých ľudí najmä s nízkym príjmom. „Nie každý zamestnávateľ si totiž môže dovoliť rapídne zvyšovať ceny,“ tvrdí analytik. Podľa neho by to pocítili hlavne zaostalejšie regióny, v ktorých je už aj dnes vysoká nezamestnanosť.

Za rozumné pokladá zvyšovanie minimálnej mzdy rovnomerne s rastom produktivity práce. „Ak chce vláda pomôcť pracujúcim s nízkym príjmom, efektívnejšie by bolo znížiť im odvody, ale zvýšiť daňový bonus či iné sociálne dávky,“ myslí si Goliaš.

Dvíhanieminimálnejmzdy má svojich odporcov. Ľuďom môže aj uškodiť. Zdroj: TASR / AP

Problémová minimálka

Prieskum, ktorý uskutočnila Podnikateľská aliancia Slovenska spoločne s INEKO, ešte počas leta ukázal, že zo 146 podnikateľov z celého Slovenska viac ako polovica uviedla, že už výška minimálnej mzdy na úrovni 520 eur im spôsobuje problémy v podnikaní. Vyjadrilo sa tak 54,2 percent oslovených subjektov. „Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z prešovského, žilinského a banskobystrického kraja,“ uvádza sa v prieskume.

Až 88,3 percenta z nich je presvedčených, že ak vláda chce pomáhať pracujúcim, mala by to robiť cestou znižovania daní a odvodov. Ďalších 35,2 percenta vidí riešenie v podpore tréningu a rekvalifikácii, 26,9 percenta v posilnením súbehu príjmu práce a sociálnych dávok a 10,3 percenta v primeranom zvyšovaním minimálnej mzdy.

Viac ako polovica oslovených subjektov, až 51,4 percenta by bola za to, aby zamestnanci s minimálnou mzdou boli cez nezdaniteľné minimum úplne oslobodení od daní z príjmov. Výpadky príjmov, ktoré by to v rozpočte verejnej správy spôsobilo, by sa podľa nich mohli kompenzovať zvýšením iných daní, ako dane z majetku, DPH či environmentálnych daní.

Zároveň sa drvivá väčšina, až 95,9 percenta podnikateľov, vyjadrila, že nesúhlasia s tým, aby mala rozhodovanie o výške minimálnej mzdy v rukách vláda, tak ako je to momentálne. „Podľa podnikateľov by sa minimálna mzda mala určovať na základe určeného vzorca naviazaného na produktivitu práce alebo na základe v zákone určeného vzorca naviazaného na rast priemernej mzdy,“ uvádza štúdia.