BRATISLAVA – Zvláštna, vtipná, až pateticky usmievavá je situácia v slovenských zimných športoch. S výnimkou hokeja, ktorý si žije svojim vlastným príbehom. V lyžovaní je to iba o Petre Vlhovej, veľmi sporadicky o bratoch Žampovcov, no inak je to iba intrigovanie, permanentné hádky, zákulisná politika, boj o moc a vplyv, nič pozitívne.
Na Slovensku sa masírujeme športovou všestrannosťou, žijeme z dávnej federálnej minulosti, vytvárame si tu obraz športovej veľmoci a pritom sme iba malí, chudobní a nezaujímaví príbuzní veľkých hráčov na európskom či svetovom pódiu. Skoky na lyžiach, boby, sánkovanie, bežecké lyžovanie – koľko je to spolu slovenských pretekárov aspoň na priemernej európskej úrovni? Koľko máme u nás skokanských mostíkov, bobových a sánkarských dráh, areálov? Na ich spočítanie vám stačí aj jedna ruka stolára s odrezaným prstom. Ale funkcionárov, ktorí by radi cestovali po pretekoch Svetového pohára, na MS či olympiádu narátate aj za tri plné vlaky. Namiesto úspechov sa viac medializujú iba rôzne kauzy, ohováračky, kritika a intrigy.
Nuž a teraz sa do partie večne nespokojných a zákulisnou politikou nainfikovaných športov zaradil aj biatlon. Sezóna sa totiž ešte ani nezačala a už je v najúspešnejšom slovenskom zimnom športe veselo aj dusno zároveň. Odvolanie prezidenta biatlonového zväzu Tomáša Fuska pred začiatkom sezóny je zvláštne a expresné. V nedeľu na mimoriadnom valnom zhromaždení v Osrblí ho delegáti zbavili funkcie. Dôvod? Nespokojnosť s jeho riadením, zlá komunikácia, nedostatočné finančné zabezpečenie mládežníkov…
“Je to pre mňa prekvapenie, lebo skutočný, konkrétny dôvod môjho odvolania sme sa na valnom zhromaždení spolu s mojimi podporovateľmi nedozvedeli. Kritici uviedli iba všeobecnú nespokojnosť s prácou prezídia zväzu a informovanosťou. Išlo o subjektívne postoje oponentov, ktorí ma odvolali. Ťažko povedať, či všetky námietky mali objektívny charakter. Nič, čo vyplýva zo stanov a štatútu prezidenta mi nebolo vytknuté, takže neviem, prečo som bol odvolaný,” tvrdí Fusko.
Odvolaný prezident Slovenského zväzu biatlonu Tomáš Fusko. Zdroj: TASR / Dušan Hein
Nuž prinajmenšom poriadne alibistické, nikomu nič nehovoriace a tajuplné odôvodnenie Fuskovho odvolania. Na to prišli dámy a páni s akreditačnými kartami na krku teraz? Až v polovici novembra im “docvaklo”, že biatlon potrebuje nového šéfa a ten starý je už zrelý na hodenie cez palubu? Ale no tak, to snáď nie… Ale námet na kabaret pokračuje ďalej. Keďže Fusko prišiel o mandát prezidenta, nemôže ako štatutár podpisovať dokumenty a využívať ani pečiatku.
“Mandát mi valné zhromaždenie síce odobralo, no nikde nie je napísané, čo to vlastne znamená. Neviem, či môžem v najnutnejších činnostiach konať, aby som odvrátil určité riziká a čo si mám predstaviť pod pojmom minimálne úkony. Ja konať budem, len neviem, čo môžem, čo musím a čo nesmiem. Podľa toho, čo som čítal v stanovách, tak konať nemôžem. Zatiaľ chodím do roboty a pozerám Eurosport, lebo to mi nezakazujú stanovy. Mám pri sebe aj pečiatku, len neviem, či ju môžem vôbec použiť a či môžem niečo podpísať, niečo uhradiť. Neviem, či musím v najnutnejších činnostiach konať, aby som odvrátil prípadné riziká a neviem ani, čo sú to minimálne úkony. Je potrebné, aby tí, ktorí moje odvolanie organizovali, začali konať, pretože máme pred sezónou a to načasovanie bolo absolútne nevhodné,“ skonštatoval Fusko.
Opäť sa tu hrá na city, emócie, vyťahuje sa populárna a populistická bublina insolventnosti. Slovenská zákulisná karta, falošné tromfové eso v rukáve, správne načasovanie a určenie si priorít – to nám na Slovensku vždy išlo. To je tak vždy, keď chce jedna silová a záujmová skupina nahradiť tú predchádzajúcu. Keď účel svätí prostriedky a keď sa na zväzoch rozdeľujú štátne a sponzorské peniaze. Nuž a biatlon ich má dosť. Na svoju existenciu a slovenské pomery určite. K tomu po dlhých rokoch konečne hotový a dokončený biatlonový areál pripravený organizovať Európske či Svetové poháre. Čo je poriadne finančné terno a balík, ktorým sa naplní nielen zväzová kasa. Že by tu bol dôvod zakopanej vojnovej sekery? Že by nová metla chcela lepšie zametať, viac robiť, za tie isté peniaze? Tomu asi neveria ani nastupujúci revolucionári…
Na Slovensku väčšinou platí, že to čo funguje, treba zrušiť a obmedziť. Alebo zmeniť tok rieky. Za Fuska dosiahol slovenský biatlon najväčšie úspechy – na olympiádach, majstrovstvách sveta aj vo Svetovom pohári. Bola tu Anastasia Kuzminová – stroj na úspechy a medaile. Ostala Paulína Fialková – korunná princezná, ktorá to ale sama nepotiahne. Ale aspoň že je tu ona. Muži majú vo svojich radoch dieru ako na Titanicu. Ak by sme to chceli odľahčiť, niekto musí byť aj posledný…
Nuž zásluhy a vďačnosť nie je na Slovensku v kurze. Skôr heslo, že každý je nahraditeľný. Aj Fusko. Ale potom to aj tak u nás vyzerá. Najprv sa všetci rozhádajú, potom sú urazení, každý sa hrá na svojom piesočku a loď ide ku dnu. V štýle chaos, bieda, anarchia. Slovenský biatlon si vybral svoju vlastnú cestu. Len aby to nebolo spôsobom ako v lete na saniach.
Zemetrasenie a zákulisná politika rezonovali aj na pôde medzinárodnej biatlonovej únie IBU, zatiaľ iba v pozorovacej polohe. Ale vyjadrenie člena exekutívy IBU Ivora Lehoťana majú v sebe veľa otáznikov a trafili klinec po hlavičke. “Už som zažil toľko palácových prevratov v slovenskom biatlone, že som z toho na “prášky”. Stále sa opakuje to isté, že jedna skupina najprv pozve nového kandidáta na pozíciu prezidenta, potom ho o niekoľko rokov odvolá. Takéto spôsoby by sa v slovenskom biatlonovom hnutí nemali diať. Chýba mi tu kontinuita práce. Negujú sa pozitíva, ktoré sa v každej ére u každého prezidenta udiali. IBU sa v zásade nestará do vnútorných záležitostí svojich členov. V tejto chvíli nemôžem povedať, že by to malo nejaký dopad v rámci medzinárodného biatlonu. “
Fusko zostáva pri biatlone. Už nie ako funkcionár, ale ako rozhodca a tréner. “Spolu s rektorom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sme založili UMB biatlon tím a som tam evidovaný ako šéftréner. Máme prvých pretekárov a teším sa, že budem s mládežou a opäť robiť trénera.”