Domáce Šport Top

NÁZOR REDAKCIE Miliardy eur vyhodené do vzduchu. Šport prichádza o peniaze pre svoju abnormálnu pažravosť

Svet športu je v súčasnosti karanténe a prichádza o miliardy eur. Zdroj: TASR/ AP

BRATISLAVA – Profesionálny šport je predovšetkým biznis, alebo hlavne biznis. Kto tvrdí opak, tak je buď naivne romantický, účelovo zavádza, alebo jednoducho nevie o čom hovorí.

 

Iba v európskom futbale sa ročne točí približne 10 miliárd eur, čo je aj na najpopulárnejší a najsledovanejší šport extra slušné číslo. Z tejto sumy profitujú všetci – UEFA, jednotlivé národné federácie, kluby, hráči, manažéri, televízie, reklamné agentúry. Aj preto je psychologická mediálna kampaň o (ne)zrušení ligových súťaží, európskych pohárov či európskeho šampionátu iba povinný tanec, ako si z veľkého koláča odhryznúť čo najviac. Škrty na výplatnej páske sú bolestivé pre všetkých, ktorí sa pohybujú okolo lukratívneho biznisu s nálepkou šport. Prečo toľko vyplakávajú a nariekajú funkcionári Medzinárodného olympijského výboru, jednotlivých športových federácii či organizátori športových podujatí na všetkých kontinentoch? Z lásky k športu alebo z lásky k peniazom?

Veď celý čas, čo je svet športu v izolácii, počuť z každej svetovej strany iba to, aké bude mať kto finančné straty, mínusy. Aj v športe sa menia priority, aj roztomilé heslá. Veni, vidi, vici – čiže prišiel, videl, zvíťazil môžeme dnes pokojne premenovať prišiel, videl, zarobil. Tu ide o “vývar”, provízie, výnosy, ťažký finančný profit a plné bankové účty. To že Wimbledon vyhrá Novak Djokovič alebo Roger Federer, MS v hokeji Kanada alebo Rusko, formulu 1 Lewis Hamilton alebo Sebastian Vettel, Tour de France Chris Froome alebo Peter Sagan, futbalovú Ligu majstrov FC Barcelona alebo Real Madrid je iba sprievodná aktivita pre fanúšikov. Pandémia koronavírusu všetko odhalila v plnej nahote. Stačil jeden vírus a všetko nepodstatné, nedôležité a neakutálne išlo v sekunde bokom.

Zdroj: TASR / AP

Šport išiel do karantény a zrazu nikoho nezaujíma niekoľko miliónový Christiano Ronaldo, Alexander Ovečkin, Rafael Nadal, LeBron James, Tiger Woods či Mikaela Shiffrinová. Ale v porovnaní s nimi v halieroch platené sestričky, lekári, ošetrovatelia. To je ten paradox, tú sú zákonnosti, tu sú životné pritority. Úplne presne to povedal šéf najbohatšieho a najsilnejšieho cyklistického tímu planéty INEOS Dave Brailsford. “Myslím, si že trocha pokory nezaškodí, skromnosť nie je vôbec zlá vec. Máme veľké šťastie, že sme súčasťou profesionálneho športu, ale svet momentálne šport tak nevyhnutne nepotrebuje. Potrebuje sestry a lekárov. Z nedostatku cyklistiky ešte nikto nikdy neumrel.”

Veľká pravda, ktorá všeobecne platí v každom športe, kde sa točia stovky miliard dolárov, eur, jenov. Všetko je vždy otázkou ponuky a dopytu, ale treba si na rovinu povedať, že šport je už pekných pár rokov totálne odtrhnutý od reality. Predimenzovaný, preplatený, nadhodnotený. Zaplatiť za prestup futbalistu 200 miliónov eur, dať hokejistovi 80 miliónov, basketbalistovi 130 miliónov, na odmenách v tenise, golfe, v boxe ďalšie milióny je zvrátené a nenormálne. Aj preto, hoci to znie morbidne a v rovine čierneho humoru, môže pandémia vyliečiť aj šport. Potrebuje to.

Mohlo by vás zaujímať: