Domáce Šport Top

NÁZOR REDAKCIE Poprava v priamom prenose. Cyklistika sa zmenila na krvavý šport, kde ide o život a zdravie

Holandský cyklista Fabio Jakobsen bojoval o život po brutálnom páde v závere úvodnej etapy pretekov Okolo Poľska. Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Oficiálne sa reštart cyklistickej sezóny začal 1. augusta. Nuž a po dvoch týždňoch treba skonštatovať, že vôbec nebola nudná, nevýrazná či monotónna.

 

Práve naopak. Adrenalínu má viac ako je treba. Kalendár, ktorý odsúhlasila medzinárodná federácia UCI spôsobil totiž na cestách poriadnu divočinu. Všetci sa chcú ukázať, každý chce vyhrať a to má aj svoje následky. Množstvo pádov, zranení, jazdci dolámaní a v nemocniciach. V akcii sú na pretekoch nielen televízne, ale aj záchranárske vrtuľníky. Je toho neúnosne veľa, čo sa za posledné dva týždne stalo a to hlavná časť sezóny ešte iba príde. Tour de France, Giro d´Italia, Vuelta, jednorázové klasiky Paríž – Roubaix a rôzne ďalšie preteky nižšej kategórie. Ešte na Strade Bianche či Miláno – San Remo sa nič vážne nestalo, akoby sa jazdci aj ich tímy “rozkukávali”, zisťovali kto je v akej forme, čo si môžu dovoliť, aké budú nové bezpečnostné a organizačné opatrenia.

No potom už boli všetci ako utrhnutí z reťaze. Z cyklistiky sa stal krvavý šport, v ktorom ide o život a zdravie. Brutalitu na dvoch kolesách odštartoval Dylan Groenewegen, ktorý v záverečnom špurte prvej etape pretekov Okolo Poľska, v 80-kilometrovej rýchlosti “odstrelil” z trate Fabia Jakobsena. Toho museli následne pred prevozom do nemocnice hodinu oživovať, aby neskôr absolvoval päť hodinovú operáciu hlavy a zmasakrovanej tváre, kde mal vybité všetky zuby. Niekoľko dní bol v umelom spánku.

“Lekári a sestričky mi zachránili život. Som im nesmierne vďačný. Operovali ma päť hodín a tým mi dali šancu žiť. Čakajú ma operácie a liečba. Zvládol som však ťažké obdobie, keď som sa bál, že neprežijem. Ďakujem organizátorom, môjmu tímu za to, že boli pri mne a dali mi mnoho síl. Teraz som doma a zotavujem sa. Musím veľa odpočívať, pretože som utrpel ťažký otras mozgu. Ďakujem.” povedal Jakobsen po prevoze domov do Holandska.

Iba 23-ročný Holanďan bude rád, ak sa ešte niekedy posadí na bicykel. No problémy bude mať aj Groenewegen. “Bol to od neho veľmi špinavý ťah. Už sme podali sťažnosť na UCI a takisto podáme trestné oznámenie na polícii, nenecháme to tak. Ten šprint som si pozrel mnohokrát a neviem pochopiť, prečo to Groenewegen urobil,” uviedol šéf tímu Deceuninck Patrick Lefevere.

Veľmi zle skončil aj megatalent svetovej cyklistiky Remco Evenepoel. Paradoxne takisto z tímu Deceuninck. Len 20-ročný Belgičan a vicemajster sveta v časovke v tomto roku do osudnej nehody vyhral štyri preteky zo štyroch. V tých posledných nazvaných Okolo Lombardie však v plnej rýchlosti narazil do múra na moste cez ktorý preletel a padol do 30 metrovej priepasti. Verdikt lekárov šokoval – Evenepoel si zlomil panvu, poškodil pľúca, k tomu má množstvo pomliaždenín. S cyklistikou minimálne na rok skončil. V lepšom prípade… “Som rád, že žije,” povedal Lefevere.

Navyše v Taliansku prišla o svojho najlepšieho jazdca Saganová Bora. Maxa Schachmanna poslal na péenku šoférka auta, ktorá nemeckému cyklistovi vošla do cesty tam, kde nemala vôbec čo robiť. Zlyhala nielen ona, ale aj samotní organizátori. Výsledok? Schachmann má zlomenú kľúčnu kosť a na Tour de France môže zabudnúť. „Žiaľ, je zlomená, ale som šťastný, že je to “iba“ kľúčna kosť. Sú momenty v živote, kedy nemáte šťastie. Sobota bola výnimkou…” napísal Schachmann na sociálnej sieti.

Talianske úrady už potrestali šoférku, ktorá spôsobila zranenie Maximiliana Schachmanna. Naozaj “exemplárne”. Okrem pokuty “až” 129 eur jej odobrali dva body z vodičského preukazu. Jej reakcia preto ani neprekvapila. “Nevedela som, že sú tam preteky,” uviedla podľa La Gazzetta dello Sport. O niečo menej dramatické, ale nie bezbolestné boli ďalšie preteky vo Francúzsku, Critérium du Dauphiné. Aj tu sa doslova “váľali cyklisti po zemi ako hnilé hrušky.”

Generálka na Tour de France svojim profilom, výberom trás jednotlivých etáp – všetkých päť bolo horských – nedodržiavaním bezpečnostných opatrení, často nezmyselným riskovaním jazdcov, únavou a fyzickým vyčerpaním zlikvidovala množstvo elitných cyklistov. Najmä 4. etapa bola popravou v priamom prenose. V zjazdoch si s asfaltom potykali ďalší Saganovi kolegovia Emanuel Buchmann, Gregor Mühlberger, Holanďan Steven Kruijswijk z tímu Jumbo-Visma a najmä jeho spolujazdec Primož Roglič. Dovtedy suverénny líder pretekov a hlavný favorit Tour. Všetci skončili v nemocnici pre rôzne vážnejšie zranenia a ich sezóna je vo hviezdach. Zo 161 cyklistov ich dokončilo 106. Za 5 dní ich odpadlo 55 jazdcov. Hrozivá bilancia.

Cyklistika vždy bola aj bude športom, kde sa musí riskovať až za hranicu zdravého rozumu, kde treba trpieť, kde je bolesť každodennou súčasťou života jazdcov, no v poslednom čase akoby sa čakalo na smrť. Tragický prípad Belgičana Bjorga Lambrechta, ktorý sa zabil v roku 2019 v prvej etape Okolo Poľska by mal byť pre cyklistov, ich tímy a usporiadateľov mementom a výstrahou. Otázne je, či to tak je. Veď ani počas tretej etapy Critérium du Dauphiné, kedy si cyklisti museli prejsť ľadovým peklom, nik nezakročil. Krupobitie, prietrž mračien a veterná smršť mohla jazdcov doslova pozabíjať. Iba zázrakom sa okrem modrín nikomu nič nestalo. Totálna ignorácia organizátorov a šéfov cyklistiky je neskutočne absurdná a nepochopiteľná.

Až keď sa niečo vážne stane, až potom začínajú všetci lamentovať, kritizovať, prijímať opatrenia, správať sa normálne. No úspech, peniaze, popularita, média, tlak či nové zmluvy robia z jazdcov stále častejšie terminátorov schopných všetkého. Možno sa to zastaví, až keď bude krvavá celá cieľová rovinka. Až potom sa možno niekto zobudí a povie stačilo. Končíme!

Mohlo by vás zaujímať