BRATISLAVA – Hovorí sa, že nič netreba šiť horúcou ihlou a už vôbec nie hodnotiť za čerstva zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie. Že to chce čas, trocha sa vydýchať, vyspať sa na to. Ale čo v prípade, že aj potom máte pocit, že si tu z vás niekto robí dobrý deň? Stále a dlhodobo.
Keď sme začiatkom septembra prehrali v Lige národov s Českom, bola naša otrasná hra pripisovaná malej hernej praxi a úbohej kondícii po koronavírusovej prestávke. Keď sme o mesiac vyhrali na jedenástky s Írskom v baráži o EURO 2020, depresiu rýchlo vystriedala eufória. Už tu opäť boli plné sudy optimizmu a falošnej reality zalepenej od striekajúceho šampanského. Tvrdé vytriezvenie v Škótsku pár dní na to však našich futbalistov vrátilo do prítomnosti s útechou, že už to horšie byť nemôže.
Ale prišiel Izrael a reprezentácia prerazila dno suterénu. Prirovnaní, čo to bolo za paródiu by sa našlo milión, no nebudeme zbytočne zosmiešňovať niekoho, kto to urobil sám za seba a v priamom prenose, čo videlo celé Slovensko. Pred kamerami urobili totiž hráči zo seba iba objekty vtipov a posmeškov. Futbal je totiž pohybová aktivita, pri ktorej sa očakáva a vyžaduje, aby tí, čo sú na ihrisku, dokázali 90 minút behať a boli technicky aj fyzicky adekvátne pripravení. Bez výnimky.
Je preto absolútne neprijateľné a nemysliteľné, aby v slovenskej reprezentácii hrali hráči, ktorí na to nemajú a nepatria tam. Reprezentácia nie je tréningový kemp. Prehrať môže každý, ale vždy to musí mať spôsob, úroveň a príčinu. Proti Izraelu, a nielen proti nemu, to videl každý. Chaos a bezradnosť na ihrisku aj na lavičke, nulový systém, katastrofálna individuálna aj zápasová kondícia, hra na náhodu, nedostatočný hráčsky potenciál. To nie je iba momentálne zlyhanie, ale dlhodobá stagnácia.
Hovorí sa, že na Slovensku sa úspechy neodpúšťajú, ale to isté platí aj pre futbalistov v situácii, kedy je neschopnosť povýšená na umenie. Pri futbale to platí dvojnásobne. Duel v Trnave sa hral bez divákov, no bolo by lepšie ak by tam boli plné tribúny. Aby hráčov za tú predvedenú bizarnú paródiu minimálne poriadne vypískali. Lebo spamätať by sa už mali všetci. Hráči, tréneri aj funkcionári.