BRATISLAVA – Už sa začalo zvolebnievať. Už začali veľký hráči na hokejovej scéne partiu pokru, pričom tromfy majú zatiaľ ukryté v rukávoch. Jasné sú iba základné fakty. Martin Kohút, súčasný prezident hokejového zväzu vo svojej funkcii končí a adieu už vplyvní muži hokejového zákulisia povedali aj šéfovi Pro-Hokeja Richardovi Lintnerovi. Zmluva skončila aj generálnemu manažérovi Miroslavovi Šatanovi aj reprezentačnému trénerovi Craigovi Ramsaymu.
Otázok je naopak veľa. Kto bude prvým mužom vplyvného hokejového zväzu? Kto generálnym manažérom s dosahom na všetky reprezentačné výbery a v podstate najdôležitejšou postavou zväzového aparátu? Kto sa dostane do výkonného výboru? Kto bude reprezentačným trénerom? Kandidáti na prezidenta sú zatiaľ dvaja – Miroslav Šatan a Dárius Rusnák. Aj keď Šatan má oficiálne svoju kandidatúru potvrdiť až v stredu. Obaja boli skvelí útoční, legendárni hráči, no ich ťah na bránku bol úplne iný. Kým Šatan dlho špekuloval, nejasne sa vyjadroval, sondoval terén, akoby čakal kto všetko mu vyjadrí podporu a bude na jeho strane, Rusnák bez alibizmu mesiac dopredu oznámil, že chce byť prezidentom hokejového zväzu. Šatanová nemastná neslaná politika sa dá pochopiť. Výsledky za jeho, Kohútovej a Ramsayho éry neboli o nič lepšie ako predtým za panovania Igora Nemečka a Róberta Švehlu.
Masírovanie sa akýmsi progresom, renomovaným zahraničným trénerom a fungujúcimi vzťahmi sú vďačným medovým motúzikom pre média a fanúšikov. Aj keď navonok sa finančná kondícia zväzu ukazuje v slušných parametroch. Dôležité sú argumenty a fakty. Reprezentácia je stále bez postupu do štvrťfinále, dvadsiatka roky lavíruje na hrane zostupu, osemnástka už z elitnej kategórie vyletela, mládežnícke kategórie fungujú na princípe pokus – omyl…
Aj preto asi Šatan vyčkával s kým a proti komu pôjde do boja o prezidentské kreslo. Proti Rusnákovi totiž nemá nič isté. O prezidentovi rozhodujú nielen extraligové kluby, ale hlasy všetkých delegátov naprieč celým spektrom slovenského hokeja. Hlasovacie právo má totiž každý domáci registrovaný klub. Od extraligových, prvoligových, druholigových, ženských, hlas má každá mládežnícka kategória, čiže juniori, dorastenci, žiaci… Čo je viac ako 250 hlasov a na získanie nadpolovičnej väčšinu bude treba nielen lobing či sympatie, ale aj poriadnu dávku sľubov podľa hesla niečo za niečo.
Isté je, že veľký boj bude aj o miesta vo Výkonnom výbore. Tam chce byť Ľubomír Višňovský, ako zástupca hráčskej asociácie, ale aj Žigmund Pálffy. Obaja bývalí skvelí hráči sú na Šatanovej strane, čo je síce milé, ale nie rozhodujúce. Už tu bola za Nemečkovej éry revolúcia bývalých hráčov a reprezentantov, revolta napokon dosiahla svoje. Ale že by sa niečo podobné malo zopakovať aj tento krát? Nuž 26.júna bude v Bratislave poriadne dusno, tém a problémov je totiž v našom hokeji požehnane a voľbou nového prezidenta a generálneho manažéra sa situácia v ňom radikálne a okamžite nevyrieši. Na to sme zaspali dobré dve desaťročia.