Domáce Šport Top

NÁZOR REDAKCIE Zbytočné gesto, alebo povinná jazda? Hokejisti Slovana zachraňujú sezónu dražbou dresov

Hokejisti HC Slovan Bratislava utlmili pre pandémiu koronavírusu svoju činnosť. Zdroj TASR / Pavel Neubauer

BRATISLAVA – Koniec hokejovej sezóny vyvolalo u nás poriadne tsunami. Športové, ekonomické aj  mediálne. Štadióny zmĺkli, no aj keď sa zdá, že je všade hrobové ticho, zdanie klame.

 

Veď aj keď sa nehrá liga, reprezentačné zápasy a nebudú ani majstrovstvá sveta, tak je poriadne živo a bujaro za oponou. Športových fanúšikov potešila nielen divočina okolo (ne)udelenia majstrovského titulu Banskej Bystrici, osobná a štipľavá vojna slov medzi prezidentom hokejového zväzu Miroslavom Šatanom a prezidentom Banskej Bystrice Jurajom Kovalom, ale rozveselila ich aj melodráma s personálnymi rošádami a utlmením činnosti v najslávnejšom a najväčšom slovenskom klube Slovane Bratislava. Belasí poslali na nútenú dovolenku a úrad práce celý hráčsky káder, realizačný tím aj klubových zamestnancov. No v Slovane zaujala aj argumentačná a zvláštna rošáda na veliteľských pozíciách klubu, keď “kopačky” dostal generálny manažér Juraj Bakoš a svoj krk si zachránil marketingový riaditeľ Milan Vajda.

Nuž, aj ďalšiu záchranu klubu či naplnenie prázdnej klubovej pokladnice sa belasí rozhodli urobiť po svojom, netradične a v štýle harakiri. Dražbou hraných dresov HC Slovan z aktuálnej sezóny.V ponuke sú tak relikvie Šimona Petráša, Tomáša Matouška, Tomáša Ziga, Jiřího Kučného, Vladislava Habala, Žiga Panceho, Joa Basarabu, Jindřicha Abdula, Bretta Carsona, Romana Kukumberga, Patrik Bačíka, Romana Žitného, Daniela Dema, Barryho Brusta, Radovana Bondru, Mareka Slobodu, Andreja Meszároša, Kormútha či Dominika Jendeka. Vyvolávacia cena je 100 eur za dres. Snaha milá, ale v sezóne, ktorá nebola dokončená sú to minimálne zvláštne a kontroverzné aktivity.

Striedačka Slovana Bratislava. Zdroj: TASR / František Iván

Keď už chceli v Slovane urobiť gesto a byť originálny v štýle “Made in NHL”, potom si to mali poriadne pripraviť a dať do aukcie alebo dražby aj relikvie zo svoje slávnej hokejovej minulosti. Či už sú to dresy, výstroj, hokejky, puky, plagáty, ocenenia, poháre, medaile najslávnejších hráčov, trénerov a osobností Slovana. Zo zlatej éry sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, z obdobia Václava Nedomanského, Vladimíra Dzurillu, Jozefa Golonku, Ladislava Horského, bratov Šťastných, Dušana Pašeka, Dáriusa Rusnáka, Zdena Cígera, Milana Kuželu, Jána Staršieho, Miroslava Šatana či Ľubomíra Višňovského. To by boli, ako sa ľudovo hovorí”gangstri”, to by bola efektná, výnosná a mimoriadne lukratívna akcia.

Nie byť na úrovni malého, regionálneho klubu, ktorý chce byť nasilu zaujímavý.  Ak to bola aktivita marketingového riaditeľa, ako si šplhnúť u majiteľov, potom je na mieste otázka, či je Slovan naozaj odkázaný na “päť korún” za dražbu dresov, či sa iba nehrá na veľký klub s veľkým egom a či jeho zákulisná politika mu neškodí viac, ako je zdravé. Tu si treba narovinu a bez urážky povedať, že Slovan dnes nie je Slovan z éry Golonku, Šťastných, Rusnáka s Pašekom či z obdobia Cígera a spol. Mohol by byť, ak by v klube všetko fungovalo podľa hokejových, športových, obchodných a férových pravidiel. Zatiaľ je to iba bezstarostná hra “na veľkých chlapcov.”

Mohlo by vás zaujímať