SLOVENSKO – Nedávny test lyofilizovaných jahôd, ktorý zahŕňal 17 vzoriek, priniesol zaujímavé a miestami znepokojujúce výsledky. Tieto mrazom sušené jahody sú obľúbené medzi rodičmi malých detí ako zdravá pochúťka, ale aj medzi športovcami ako doplnok špeciálnej diéty. Podľa spotrebiteľskej organizácie dTest, niektoré obsahujú okrem vitamínov aj množstvo pesticídov.
Proces lyofilizácie, hoci nákladný, sľubuje zachovanie vitamínov, chuti, tvaru a farby pôvodného ovocia. Cena 100 gramov takto upravených jahôd sa v priemere pohybuje okolo 9 eur. Merania ukázali, že koncentrácia vitamínu C sa môže v jednotlivých výrobkoch líšiť až päťnásobne. Mnohé produkty však potvrdili, že lyofilizácia dokáže zachovať významnú časť vitamínov.
Senzorické hodnotenie jahôd sa sústredilo na typické vlastnosti lyofilizovaného ovocia, najmä krehkú konzistenciu a zachovanú farbu a chuť. Nie všetky výrobky v tomto hodnotení obstáli, pričom najčastejším problémom bola tuhá alebo gumovitá konzistencia plátkov, informuje o výsledkoch dTest.
Veľké množstvo pesticídov
Najzávažnejšie nedostatky odhalila analýza rezíduí pesticídov. Prekvapujúce boli vysoké počty súčasne nájdených rezíduí pesticídov a prítomnosť látok nepovolených európskymi predpismi v niektorých výrobkoch. Práve tieto nálezy viedli k celkovo nedostatočnému hodnoteniu štyroch vzoriek.
„Nechceným rekordmanom sa stala značka Allnature. V jej jahodách zaznamenali v laboratóriu rezíduá 30 rôznych pesticídov naraz. S tak vysokým počtom sme sa v jednej vzorke počas posledných rokov v žiadnom teste nestretli,“ hovorí šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová. Vysoké množstvá pesticídov boli aj v značkách Farmland, Vilgain, Emco Jahoda plátky sušené mrazom a GymBeam Lyophilized Strawberies.
Za významný nedostatok sa považuje aj absencia informácií o pôvode jahôd na obaloch väčšiny produktov. Na rozdiel od čerstvého ovocia, pri sušenom ovocí nie je uvádzanie krajiny pôvodu povinné a väčšina výrobcov túto informáciu dobrovoľne neposkytuje.
Prečo môžu byť pesticídy nebezpečné
Pesticídy sú chemické látky široko využívané v poľnohospodárstve a lesníctve na boj proti škodcom, chorobám a burine. Napriek ich zdanlivým výhodám pre produkciu potravín, predstavujú vážne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. Výskumy ukazujú, že tieto látky môžu spôsobovať rakovinu, poškodzovať genetický materiál a narúšať nervový a hormonálny systém, ako uvádza portál O potravinách.
Kontaminácia pesticídmi sa netýka len oblastí, kde sa priamo aplikujú. Tieto nebezpečné chemikálie sa dostávajú do vodných tokov, prameňov a dokonca aj do atmosféry, ovplyvňujúc dážď, sneh a hmlu.
Ľudské telo je vystavené pesticídom prostredníctvom kontaminovaných potravín, vody, pôdy a vzduchu. Po uvoľnení do prostredia sa tieto látky môžu šíriť na veľké vzdialenosti a často sa transformujú na ešte toxickejšie. Osobitne zraniteľnou skupinou sú deti mladšie ako 10 rokov, ktorých vyvíjajúci sa imunitný systém je mimoriadne citlivý na tieto toxíny.
Možné následky vystavenia pesticídom u detí zahŕňajú poškodenie imunitného systému, hormonálne poruchy, neurotoxické účinky a zvýšené riziko rakoviny. Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu prehodnotiť používanie pesticídov a hľadať bezpečnejšie alternatívy v poľnohospodárstve a ochrane životného prostredia.
