
BRATISLAVA – Dennodenne sa na nás valia správy o rôznych katastrofách, nehodách, či varovaniach. Navyše sú správy podložené videami, ktoré znásobujú pocit hrôzy. Negatívne správy sa stali súčasťou nášho bežného života. Pozitívne informácie sa dostali na druhú koľaj a nevenujeme im takmer žiadnu pozornosť. Je dobré podliehať zlým správam? Môže sa to odraziť na našom psychickom zdraví? Psychológ Robert Krause má na to jasnú odpoveď.
Akékoľvek informácie, ktoré prijímame ovplyvňujú naše myslenie. Je preto dôležité si uvedomiť, aké správy si do svojej mysle vpúšťame. ,,Nakoľko práve tieto informácie následne v nás vytvárajú aj našu realitu, naše vnímanie. Realita ako taká neexistuje, realitu si vytvárame. A tá realita, ktorú si vytvárame reflektuje len to, čo sme doteraz navnímali, nacítili,‘‘ vysvetlil pre Glob.sk psychológ Katedry pedagogickej a školskej psychológie PF UKF Robert Krause.

Je dôležité si uvedomiť, aké informácie prijímame. Zdroj: pixabay.com
Úzkostné stavy
Negatívne správy a videá o rôznych katastrofách sa na nás doslova rútia. Vyhnúť sa takýmto informáciám je doslova nemožné. V horšom prípade sa k videám aj viackrát vrátime. Vtiahnu nás do akejsi bubliny, ktorej veľmi jednoducho podľahneme. A médiá tomu takisto napomáhajú. Pri správach o tragických udalostiach nešetria expresívnymi slovami, ktoré strach či ľútosť ešte viac zosilnia.
Ak sme ale príliš vystavovaní veľkému množstvu negatívnych správ, hrozia nám rôzne psychické problémy. ,,Významne to ovplyvňuje aj racionálne schopnosti uchopenia daných situácií a ľudia sú viac emočne orientovaní, čo sa môže v praxi prejaviť tým, že môžu byť viac úzkostní. Môžu tu byť prítomné abnormálne strachy úzkosti, fóbie, ale taktiež aj nepríjemné rané negatívne emócie,‘‘ zdôrazňuje psychológ Krause. Vysvetľuje to na príklade pádu lietadla. Napriek tomu, že sa nám to v skutočnosti nestalo, máme tendenciu sa báť a sme viac emočne vypätí.

Katastrofy o lietadlách v nás dokážu vyvolať strach a úzkosť. Zdroj: TASR / AP
Príjemné pocity
Negatívne udalosti vplývajú na naše mentálne zdravie. Je preto dôležité mať to pod kontrolou. Pretože častokrát ide len o našu zvedavosť. Tú môžeme ale uspokojiť omnoho prospešnejšie, než práve vyhľadávaním negativizmu.
Zaujímavosťou je, že rôzne tragédie, ktoré ľudia sledujú, môžu vyvolať aj príjemné pocity. ,,Nakoľko si uvedomujú, že oni tieto trápenia, ktoré vidia, až tak nemajú. Ale opäť nedá sa nevnímať, to znamená, nedá sa aj neprežívať negatívne emócie, keď sme neustále iba pod paľbou negatívnych myšlienok, negatívnych správ. Je prirodzené, že sa cítime aj my omnoho nepríjemnejšie, než keby vyhľadávame viac pozitívnejšie správy,‘‘ dodal Krause.

Negatívne udalosti niekedy vyvolajú v ľuďoch príjemné pocity. A to len preto, že sa ich situácia priamo netýka. Zdroj: TASR / AP
Hanba nás prevalcuje
Mnoho ľudí v dôsledku neustáleho prijímania zlých správ musí vyhľadať odbornú pomoc. Nie všetci sú ale schopní sa zdôveriť s takouto informáciou. Ľudia sa hanbia prísť s problémom, ktorý sa na prvý pohľad javí ako banálny. ,,Je dôležité, aby ľudia boli opatrní, a aby selektovali to, čo vnímajú, a aby si uvedomovali, že či to, čo prijímajú, je naozaj to, čo chcú prijímať,‘‘ povedal Krause. Zo svojej skúsenosti ale hovorí, že jeho pacientom nerobí problém o svojich ťažkostiach hovoriť. ,,Nemyslím si, že by moji klienti a pacienti mali s tým problém, ale opäť to môže byť obmedzené tým, že hovorím o klientoch a pacientoch, ktorí za mnou prichádzajú. Ale na druhej strane je dôležité si uvedomiť, že určite sú aj jednotlivci, ktorí majú určité ťažkosti a problémy so zdieľaním svojho prežívania.‘‘
- Médiá pri tragických udalostiach nešetria emotívnymi slovami. Zdroj: pixabay.com
- Tragické udalosti v nás vyvolávajú pocity strachu. Zdroj: TASR / Radovan Stoklasa
- Ilustračné foto Zdroj: pixabay.com
- Dennodenne sme obklopení negatívnymi správami. Zdroj: TASR / Oliver Ondráš
- Pozitívne správy sa dostali na druhú koľaj. Zdroj: TASR / Michal Svítok
- Ľudí čoraz viac zaujímajú tragédie a katastrofy. Zdroj: TASR/ MO SR – Peter Michnica