BERLÍN – Nemecko stále rieši problémy v súvislosti s Islamským štátom (IS). Podľa informácií tamojších médií úrady nevedia, kde sa nachádza jeho 160 nemeckých prívržencov. Informácie o tom, kde sa zdržujú, nie sú k dispozícii. To však nie je jediný problém. Mnohí migranti sa v Nemecku zámerne vydávajú za prívržencov džihádistov. Myslia si, že by sa tak mohli vyhnúť vyhosteniu z krajiny.
Nemecké úrady nevedia, kde sa nachádza 160 prívržencov Islamského štátu. Informáciu o tom priniesol Welt am Montag. Predpokladá sa, že väčšina z nich zomrela počas bojov. “V jednotlivých prípadoch sa mohlo niektorým osobám podariť usadiť alebo sa ukryť,” uvádza sa v odpovedi nemeckého ministerstva vnútra na otázku strany FDP.
Vláda v Berlíne považuje za málo pravdepodobné, že sa dotknuté osoby nepozorovane dostali do Nemecka. “Je to tak vzhľadom na rôzne opatrenia (medzi inými aj zoznamy hľadaných osôb a zákazy vstupu do krajiny), ktoré výrazne sťažujú nekontrolovaný návrat. Aj v budúcnosti predpokladáme, že pricestovanie bez vedomia nemeckých bezpečnostných úradov by malo byť len výnimočným prípadom,” hovorí sa vo vyhlásení vlády.
Generálna sekretárka FDP Linda Teutebergová kritizovala vládu, že “zrejme neprijala žiadne ďalšie opatrenia, aby sa zabránilo opätovnému návratu ukrývajúcich sa bojovníkov IS”. To je podľa političky znepokojujúce. Okrem toho poukázala na nedostatok koncepcií na riešenie problematiky zahraničných bojovníkov (Foreign Fighters). Preto by mali príslušné ministerstvá prísť s návrhom na riešenie problémov s navrátilcami z IS, aby sa mohli zodpovedať za svoje činy. Potrebné by podľa nej bolo posilniť kapacity na vyšetrovanie a stíhanie vojnových zločinov v zahraničí.
Podľa údajov vlády počas rokov vycestovalo z Nemecka bojovať 1050 islamistov, ktorí sa zapojili do miestnych konfliktov. Približne tretina sa vrátila. Ďalších 220 z nich bolo údajne zabitých v Sýrii alebo v Iraku.
Úmyselne sa označujú za islamistov
Spomínaní islamisti nie sú jediným problémom, ktorý musí Nemecko riešiť. Po pricestovaní do krajiny sa totiž niektorí utečenci zámerne obviňujú zo spáchania závažných zločinov alebo dokonca tvrdia, že sú teroristi. Chcú tak zabrániť tomu, aby ich deportovali do ich vlasti. Lenže tieto sebaobvinenia sú ťažko dokázateľné, alebo sa časom ukážu ako falošné, píše nemecký Focus. Jedna osoba sa priznala: “Povedal som to len preto, lebo som počul, že tak dostanem azyl.”
Úrady prokuratúry po celom Nemecku zahájili od roku 2018 stovky vyšetrovaní po tom, ako sa migranti obvinili zo závažných zločinov vo svojej vlasti alebo tvrdili, že sú členmi teroristickej organizácie.
Žiadatelia o azyl tak chcú spravidla dosiahnuť, aby neboli z Nemecka vyhostení, prípadne aby im bol priznaný štatút ochrany. Tvrdia, že im v ich krajine hrozia kvôli ich činom prísne postihy. Toho, že im za ich činy hrozí stíhanie aj v Nemecku, sa až tak neobávajú.
Koľko je takýchto prípadov v celom Nemecku, sa nedá presne určiť. Ako píše Focus, mnohí prokurátori si nevedú štatistiky o tomto fenoméne. Ani Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (Bamf), kde sa žiadatelia o azyl prvýkrát priznajú k skutočnému alebo údajnému členstvu v teroristických organizáciách, nedisponuje podobnými údajmi.
Vraj bojovali za IS a Taliban
Podľa prevládajúcich informácií úradov vyšetrovania väčšina žiadateľov o azyl, ktorí sa obviňujú, pochádza z Afganistanu, Sýrie, Iraku, Pakistanu, Somálska, Sudánu, Turecka, Nigérie a Libérie. Tvrdia, že boli členmi alebo prívržencami teroristických organizácií, ako sú Islamský štát, Taliban, Boko Haram, Jabhat al-Nusra, Al-Shabab alebo PKK.
Dokázať to však môžu len v ojedinelých prípadoch. “Že by nám niekto predložil dokumenty, ako sú rozsudky alebo obvinenia z ich domácej krajiny, sa takmer nikdy nestáva,” vysvetlil Bernd Kolmeier z generálnej prokuratúry v meste Celle.
Sebaobvinenie nie je žiadnou zárukou
Obvinenie samého seba nie je ani zďaleka garanciou na získanie pobytu v Nemecku. Je to skôr naopak. Niektoré z trestných činov, z ktorých sa utečenci obviňujú, vylučujú možnosť štatútu ochrany. Patrí sem napríklad zapojenie do vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti a závažných nepolitických zločinov. “V takýchto prípadoch je dotknutá osoba vylúčená z udelenia medzinárodnej ochrany,” uviedla hovorkyňa Bamf.
