BRATISLAVA – Štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš (Smer-SD) sa chcel mať 17. novembra lepšie, podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) sa tešila, že bude môcť cestovať za rodinou, ktorá emigrovala. Povedali to v relácii RTVS O 5 minút 12. Poslanec Peter Kresák (Most-Híd) povedal, že v prvých dňoch revolúcie si nikto nebol istý, čo sa udeje, tribún a poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) pripomenul, že rok 1989 nevyzeral u nás nádejne, režim dokonca na rozdiel od iných štátov ešte pritvrdzoval. Ocenil, že pod petíciu sa vtedy podpísali aj ľudia, herci, ktorí mali čo stratiť a nikto nepovedal, že aby sa čakalo na to, ako to dopadne v Prahe.
Na otázku, či sa ľudia dnes majú lepšie, Ondruš odpovedal, že záleží od toho, koho by sa opýtali. “Sú ľudia, ktorí sa majú určite lepšie, sú ľudia, ktorí sa majú skôr lepšie a sú ľudia, ktorí by povedali, že sa nemajú lepšie,” povedal s tým, že pokiaľ ide o politické slobody, cestovanie, ľudské práva, tie sa jednoznačne naplnili. “Na druhej strane vtedy nikto neartikuloval a nikto si neuvedomoval, že to prinesie aj negatíva. Nikto nehovoril o tom, že sa bude privatizovať, že tu budú sociálne rozdiely. Toto sú tie stránky, s ktorými nemôžeme byť spokojní,” povedal štátny tajomník.
Podľa Budaja ľudia vidia bazálnu nespravodlivosť, korupciu, ktoré sú nepotrestané, vidia privilegovaných, ktorí majú ochranu pred zákonom. Slovensko od revolúcie nedokázalo postaviť diaľnicu na východ, nevyriešili sme rómsku otázku, vymenoval problémy Budaj. “Nárast extrémizmu dosvedčuje, že tá nespravodlivosť demotivuje a dezorientuje,” povedal. Na druhej strane podľa Budaja ľudia v ôsmich slobodných voľbách vždy volili demokraciu a prozápadnú orientáciu.
Podľa Nicholsonovej to nie je celkom pravda, pretože v politike sú stále volia bývalý režim v jednotlivcoch, ktorí nezmenili svoje myslenie, ale sú v demokratických stranách. “Hovorím o ľuďoch, ktorí sľubujú predvolebné istoty, vlaky zadarmo. Nič nie je zadarmo, ľuďom by sa malo vysvetliť, že nie je dobré byť závislý na štáte. Milión ľudí používa vlaky zadarmo, ale nie sú zadarmo, niekto to musí zaplatiť – ľudia v produktívnom veku,” povedala. Myslí si, že ľudia by neboli tak nespokojní, ak by tu fungovala aspoň elementárna spravodlivosť. Kresák uviedol, že sa mu nepáči čierno-biele videnie, že všetko je iba zlé. Od 1989 sa podľa neho urobil kus roboty, je si ale vedomý, že niektoré zmeny si trvajú dlhšie ako jednu generáciu.
Nicholsonovej sa nepáči, že ešte za žiadnu kauzu nebol potrestaný žiaden politik či oligarcha. Myslí si tiež, že vo väčšom alebo menšom sa tu kradne celých 27 rokov. “Pozrime sa na Rumunsko, prečo to tam je možné, a tu nie?,” pýtala sa v súvislosti s trestaním vrcholových politikov politička. Budaj uviedol aj príklad Českej republiky, kde obvinili politikov, ale na Slovensku generálna prokuratúra zametá škandály pod koberec. “Slovensko má svoj Augiášov chliev a veľa politikov sa v ňom radšej zabýva, ako pustí do čistenia,” dodal Budaj.
Kresák pripustil, že súdna moc je špecifická tým, že sa ťažko voči sudcom vyvodzujú postihy, ale prijímajú sa reálne kroky, aby sa s tým dalo niečo robiť. “Nemyslím si, že spravodlivosť je nedosiahnuteľná, aj keď je pravdou, že sú medzery, ktoré treba odstrániť,” povedal Kresák, pričom poukázal na nedostatok zamestnancov či financovania. Za osvietené obdobie z hľadiska právneho ústavného systému označil roky 1990 – 1993. Podľa Ondruša nikto nemôže povedať, že na Slovensku nie je sloboda, demokracia.
Budaj takisto pripomenul, že v parlamente navrhuje zrušenie Mečiarových amnestií a v priamom prenose tak ľudia budú môcť vidieť, či zavládne spravodlivosť aspoň po smrti prezidenta Michala Kováča. Zároveň opäť podľa neho začalo platiť pravidlo, že kto nekradne, okráda svoju rodinu. Podľa Nicholsonovej sa treba upriamiť na nádej, že sa to tu prelomí. “Treba do toho zapojiť pamäť voliča, ktorý by si mal pamäť kauzy, ako dopadli ich aktéri a nedať tej strane vo voľbách svoj hlas. Keďže nefunguje spravodlivosť, toto je pre nich jediný trest,” povedala podpredsedníčka NR SR. Ondruš dodal, že je za 17. november rád, za to, že tu máme slobodných voličov, ktorí sa každé štyri roky môžu rozhodnúť, komu dôverujú. Kresák opätovne vyzval na to, aby sa stále nehovorilo iba o tom negatívnom.