Zahraničné Politika

Nové prezidentské voľby v Kirgizsku sa budú konať v januári

Na snímke zľava kirgizský prezident Sooronbaj Žeenbekov a predseda vlády Sadyr Žaparov. Zdroj: TASR / AP

BIŠKEK – Kirgizské úrady v sobotu oznámili nový termín prezidentských volieb, ktorý stanovili na 10. januára budúceho roku. Ústredná volebná komisia tak spravila napriek tomu, že polícia krátko predtým urobila raziu v jej kanceláriách, čo je podľa tlačovej agentúry AFP prejav mocenského zápasu zo strany dočasného lídra krajiny Sadyra Žaparova.

Kirgizsko sa zmieta v politickom chaose od nepokojov, ktoré vypukli po oznámení výsledkov parlamentných volieb konaných začiatkom októbra. Ústredná volebná komisia tieto výsledky v dôsledku masových protestov anulovala. Žaparov, ktorý bol vo väzení za rukojemnícky škandál, ale počas nepokojov ho prepustili, momentálne slúži ako dočasný prezident i premiér. Po tom, ako sa ujal moci, prisľúbil nové parlamentné aj prezidentské voľby – ale iba po vykonaní zmien v ústave. Žaparov tiež vyzval na rozpustenie a reformu ústrednej volebnej komisie, tvrdiac, že to žiada ľud – rovnako ako nedávne odstúpenie prezidenta Sooronbaja Žeenbekova. Zákon ukladá, aby sa voľby hlavy štátu konali do troch mesiacov od jeho demisie.

Polícia v sobotu ráno prehľadala hlavné sídlo ústrednej volebnej komisie v rámci vyšetrovania, ktoré spustilo ministerstvo vnútra v spojitosti s údajnými volebnými podvodmi počas parlamentných volieb. Členovia komisie odsúdili raziu ako formu “nátlaku na ústavný orgán”. Výsledky týchto volieb boli zrušené po tom, ako protesty eskalovali do násilných zrážok s políciou. Zákonodarcovia tento týždeň zrušili termín nových parlamentných volieb, ktorý komisia stanovila na 20. decembra. Spravili tak pozastavením platnosti časti ústavy, ktorá podľa poslancov a právnikov nebola legálna. Žaparov navrhol množstvo ústavných zmien s tým, že občania by mali rozhodnúť o návrate k prezidentskému systému od súčasného zmiešaného modelu. Sooronbaj Žeenbekov je od roku 1991, keď Kirgizsko vyhlásilo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu, už tretím exprezidentom tejto stredoázijskej krajiny, ktorý musel odstúpiť v dôsledku politického chaosu.