BRATISLAVA – Novoročný prejav prezidenta Andreja Kisku bol podľa politického analytika Jána Baránka jeden z tých slabších. Povedal to s tým, že ho vyrušilo najviac to, keď Kiska povedal, že vlani v novoročnom príhovore zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy, v ktorom sa ukáže aj to, “či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia”.
“De facto nepriamo obvinil väčšinovú populáciu, akoby tu niekto rómskej populácií nadstavoval pasce. Do istej miery je to urážka, lebo som si nie som vedomý toho, že by im na Slovensku niekto nadstavoval pasce. Dosť ma to pobúrilo,” povedal Baránek. Rovnako mu v príhovore chýbalo upriamenie aj na zahraničnú politiku a hlavne na 100. výročie vzniku Československa. “Prezident mohol viac vyzdvihnúť význam historických udalostí a rok 1918 pre Slovensko. Bola to veľká príležitosť a nevyužil ju,” uviedol.
Napriek tomu pozitívne vníma časť príhovoru, v ktorej hovoril, že Slovensko obstálo v najdôležitejšej skúške minulého roka, teda v župných voľbách, v ktorých neuspeli extrémisti z Ľudovej strany Naše Slovensko. „V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme – demokratickými voľbami,“ konštatoval, no varoval, že „zlo sme neporazili definitívne, ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo“.
Baránek vníma pozitívne, že Kiska poukázal na odvahu Slovákov zmobilizovať sa. Avšak privítal by, ak by prezident výsledky volieb dal do širšieho kontextu aj s historickými udalosťami z rokov 1918, 1944, 1968 a 1998. “Mohol byť viac konkrétny a malo by to vyššiu vypovedaciu hodnotu,” dodal analytik.