BRATISLAVA – Najväčším plusom po novembri 1989 je podľa Slovákov možnosť cestovať. Túto možnosť označilo v prieskume agentúry Polis Slovakia 35,6 percenta respondentov. Ďalších 16,9 percenta označilo celkovú slobodu, 14,6 možnosť práce v zahraničí, 14,4 percenta respondentov nepovažuje za plus nič. Ľudia však ako pozitívum vnímajú i možnosť štúdia v zahraničí, náboženskú slobodu, slobodu prejavu, koniec komunistov, lepšie zásobovanie, viac kvalitného tovaru v obchodoch, nástup demokracie, lepšie potraviny, vyššiu životnú úroveň, koniec Varšavskej zmluvy, menej korupcie, slobodné voľby či slobodu zhromažďovania. Iné plusy uviedlo 3,6 percenta opýtaných, 13,3 percenta nevedelo odpovedať, resp. nemalo v roku 1989 ešte 18 rokov.
Najväčším mínusom po novembri 1989 je, naopak, podľa ľudí horšia životná úroveň, myslí si to 32,3 percenta opýtaných. Ľudia vnímajú ako negatívum i nezamestnanosť (30,9 percenta), viac chudoby (24,9 percenta), horšie zdravotníctvo (24,6 percenta), viac korupcie (14,6 percenta), menej spravodlivosti (9,7 percenta), nespravodlivejší systém (9,4 percenta) či horšie školstvo (9,1 percenta). Iné negatívum uviedlo 13,3 percenta opýtaných, 12,4 percenta nevedelo odpovedať, resp. nemalo v roku 1989 ešte 18 rokov.
Agentúra sa ľudí pýtala i na to, či vedia povedať, ktorí politici a osobnosti novembra 1989 sú dodnes aktívni. Jána Budaja označilo 15,7 percenta respondentov, Milana Kňažka 9,9 percenta, Františka Mikloška 7,5 percenta, Jána Čarnogurského 5,5 percenta, Martu Kubišovú 1,9 percenta, Antona Srholca 1,7 percenta a Fedora Gála 1,1 percenta. Inú osobnosť uviedlo 6,1 percenta, nikoho z uvedených 12,2 percenta. Na otázku “Viete povedať, ktorí politici a osobnosti novembra 1989 sú dodnes aktívni?” nevedelo odpovedať 53,3 percenta opýtaných.
Agentúra Polis Slovakia spravila telefonický prieskum v dňoch 8. až 14. novembra na vzorke 1 305 respondentov starších ako 18 rokov na území celého Slovenska. Jeho výsledky poskytol Ján Baránek.