BRATISLAVA – Definitívne hlasovanie o opätovnom zavedení práva na odpoveď pre politikov sa odsúva. Návrh z dielne Smeru-SD je totiž jedným zo 17 bodov, ktoré vládna koalícia presunula na májové rokovanie.
Novelu tlačového zákona predložili poslanci Dušan Jarjabek a Miroslav Číž (obaja Smer-SD). Číž poukazoval na to, že podobné úpravy v tlačovom zákone sú aj v rôznych európskych krajinách, niekde sú podľa neho aj prísnejšie, napríklad v oblasti sankcií. Jarjabek doplnil, že môže argumentovať len článkom 19 slovenskej ústavy, ktorý sa týka toho, že všetci sú si rovní.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť.
Medzi zvyšnými 16 presunutými návrhmi sú ekonomické a sociálne návrhy od SNS, Smeru-SD a Mosta-Híd. Okrem iných je tam návrh na zníženie dane z príjmu právnických osôb, zavedenie 10-percentnej dane na potraviny, zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale aj zmena atómového zákona či zrušenie poplatku za zmenu priezviska po uzavretí manželstva.
Na máj sa presúvajú aj návrhy, ako je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, a tiež zníženie odvodu do rezervného fondu solidarity o štyri percentuálne body v prípade zamestnávateľa, SZČO a dobrovoľne poistenej osoby.