BRATISLAVA-Deti a mladí do 18 rokov budú mať zakázané opaľovanie sa v komerčných soláriách. Zákaz z dielne Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý pripravilo spolu s Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, schválila v stredu vláda. Posilniť by sa tak mala prevencia v oblasti ochrany zdravia mladistvých a zabrániť by sa malo zvyšovaniu rizika vzniku rakoviny kože.
Ultrafialové žiarenie je na základe aktuálnych vedeckých poznatkov klasifikované Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) ako dokázaný karcinogén, pričom osoby mladšie ako 18 rokov sa radia medzi rizikovú skupinu. Ich pokožka je totiž tenšia, a teda omnoho citlivejšia na účinky UV žiarenia.
“Závery epidemiologických štúdií IARC potvrdili, že vystavenie sa UV žiareniu v mladosti najviac prispieva k poškodeniu kože a riziku rozvoja melanómu v ďalšej časti života. V súčasnosti je vo svete zaznamenávaný významný nárast melanómu kože najmä medzi mladými ženami do 30 rokov,” odôvodnila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD).
Hlavný hygienik SR Ján Mikas si od úpravy legislatívy sľubuje posilnenie prevencie v oblasti ochrany zdravia mladistvých, ako aj zodpovednejší prístup zo strany prevádzkovateľov. „Obmedzenie osobám mladším ako 18 rokov navštevovať komerčné soláriá s cieľom opaľovať sa umelým zdrojom UV žiarenia doteraz vyplývalo iba z európskej technickej normy pre soláriá. Prax však ukázala, že opatrenie je nedostatočné,” poznamenal Mikas.
Predmetná norma totiž nie je záväzná, s čím je spojená aj sťažená situácia pri vymáhaní porušenia zákazu od prevádzkovateľov. Ak bude zákaz explicitne stanovený v zákone, umožní to podľa hlavného hygienika vymáhanie jeho porušenia.
Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý sa zmenami v poskytovaní služieb komerčných solárií zaoberá, by mala byť účinná od januára budúceho roka.
Zákaz vstupu do solárií pre osoby mladšie ako 18 rokov platí napríklad v Rakúsku, Nemecku, Belgicku, Taliansku, Švédsku, Nórsku, Kanade či vo vybraných štátoch USA. Používať solárne zariadenia na kozmetické účely neodporúča napríklad ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či Európsky kódex proti rakovine.
Do škôlok sa budú prijímať len zaočkované deti
Návrh zákona, podľa ktorého by do predškolského zariadenia mohlo byť prijaté len také dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu, zodpovedajúcemu príslušnému veku podľa očkovacieho kalendára, schválila v stredu vláda. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré novelu zákona predložilo, ráta aj s tým, že by do predškolských zariadení mohli byť prijaté aj deti s potvrdením od ošetrujúceho lekára, že sú proti nákaze imúnne alebo nemôžu byť očkované pre trvalú kontraindikáciu.
“Cieľom návrhu zákona je úprava príslušných ustanovení zameraných na prevenciu a kontrolu prenosných ochorení v Slovenskej republike vzhľadom na odborné poznatky a skúsenosti vychádzajúce z epidemiologickej praxe s cieľom posilnenia akcieschopnosti SR na úseku ochrany zdravia obyvateľstva pred prenosnými ochoreniami,” uvádza sa v schválenom materiáli.
Novela hovorí o tom, že kolektívne zariadenie vytvára podmienky uľahčujúce zavlečenie a šírenie nákazy. Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Z tohto dôvodu pristúpil rezort k úprave zákona.
Vzhľadom na potrebu urýchleného prijatia protiepidemických opatrení príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva v prípade zavlečenia prenosného ochorenia do kolektívu chce MZ SR zaviesť povinnosť pre fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti a mládež, viesť zoznam osobných údajov potrebných na tento účel.
Návrh zákona vypúšťa skutkovú podstatu priestupku za nepodrobenie sa povinnému pravidelnému očkovaniu.
O uznávaní vysokoškolského vzdelania by malo rozhodovať MŠVVŠ
O uznávaní vysokoškolských diplomov pre účely pokračovania v štúdiu bude po novom rozhodovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR. V tejto súvislosti sa predĺžia aj niektoré lehoty. Vyplýva to z novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorú v stredu odsúhlasila vláda.
Zmena sa týka diplomov z členských štátov EÚ a tretích krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o rovnocennosti takýchto dokladov. Doposiaľ tieto žiadosti posudzovala vysoká škola, ktorá musela rozhodnúť do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti. Ministerstvo by malo dostať čas 30 dní. O maturitných vysvedčeniach budú aj naďalej rozhodovať okresné úrady v sídle kraja.
Mení sa aj možnosť uložiť kompenzačné opatrenie. To sa mohli doteraz úrady navrhnúť aj vtedy, keď boli v trvaní vzdelávania alebo odbornej prípravy značné rozdiely. Európska komisia to však považovala za neoprávnene obmedzenie voľného pohybu osôb. Po novom by už mal byť jediným dôvodom pre návrh kompenzačného opatrenia nedostatočné vedomosti alebo zručnosti na výkon príslušného regulovaného povolania.
Zmeny sa dotknú aj veterinárov. Tí, ktorí sú zo Slovenska alebo členských krajín EÚ, už nebudú musieť predkladať výpis z registra trestov v listinnej podobe. Bude im stačiť predložiť doklady, cez ktoré si úrady výpis vyžiadajú sami.
Novelou rezort školstva reaguje na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčítala nesúlad vnútroštátnej úpravy s európskou smernicou. Účinnosť navrhuje od 1. januára 2020.
Zo štátneho rozpočtu pôjde takmer 10 miliónov na podporu športu
Mestá Poprad, Moldava nad Bodvou, Dunajská Streda, Spišská Nová Ves, Revúca a obec Štrba dostanú zo štátneho rozpočtu prostriedky na rozvoj športovej infraštruktúry. Dokopy môžu využiť 9.250.000 eur. V stredu o tom rozhodla vláda.
Príspevok vo výške 2,5 milióna eur dostane aj Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Peniaze majú slúžiť na rozšírenie priestorových kapacít.
Európsky olympijský festival mládeže podporí sumou 23 miliónov eur
Letný Európsky olympijský festival mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici vláda podporí sumou 23 miliónov eur. Rozhodla sa tak v stredu. Dvanásť miliónov poskytne organizátorom festivalu, ďalších jedenásť miliónov mestu Banská Bystrica a mestskej akciovej spoločnosti.
Maximálna súčinnosť vlády je podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu dôležitá najmä preto, že Banská Bystrica má na organizáciu len dva roky, pričom optimálny čas je päť rokov. Predtým sa totiž predpokladalo, že festival zorganizujú Košice.
Letný EYOF by mal v roku 2021 privítať tisícky športovcov a návštevníkov zhruba z 50 európskych krajín.