Koronavírus Domáce

Očkovanie proti COVID-19 by sa malo umožniť aj mimo ambulancií

Zdroj: TASR / Ján Krošlák

BRATISLAVA – Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 by sa malo umožniť aj mimo ambulancií. Cieľom je čo najrýchlejšia realizácia očkovania. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie, ktorý v stredu schválila vláda. Zároveň odobrila aj návrh prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

 

Výkon diagnostického testu by sa mal umožniť aj žiakom tretieho a štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent. Zaviesť by sa mala aj sankcia za porušenie nastavených pravidiel pri očkovaní proti novému koronavírusu. Ide o reakciu na prax, keď sa uprednostnili na očkovanie ľudia v rozpore s prioritizáciou vakcinácie.

Zdravotnícki pracovníci by mohli podľa schváleného zákona vykonávať svoje povolanie aj ako dobrovoľníci. Študenti a žiaci by mohli vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

Úprava v zákone o hospodárskej mobilizácii má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia ľudí.

Predĺžiť by sa tiež mala výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

V rámci súboru zmeny zákonov sa mení aj zákon o verejnom obstarávaní, ktorého cieľom je rozšíriť výnimku z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania.

Spresňujú sa aj pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme, ako je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorým sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál.

Novelou zákona sa upravujú pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb. “Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku,” uvádza sa v materiáli. Zároveň sa dopĺňa, že speňažovanie majetku dlžníka do 28. februára bude neplatné.

Nová koncepcia boja proti extrémizmu a radikalizácii

Ochrana demokratického právneho štátu a vytváranie prostredia odmietajúceho akékoľvek prejavy extrémizmu a nenávistných prejavov sú hlavnými cieľmi Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024. Materiál Ministerstva vnútra SR v stredu schválila vláda. Hlavnými úlohami koncepcie majú byť obnova dôvery v inštitúcie, podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie, ale aj zaistenie ochrany základov demokratického právneho štátu a jeho hodnôt vrátane bezpečnosti obyvateľov pred konaním osôb alebo hnutí obhajujúcich extrémistické ideológie. Posilniť sa má tiež demokratická kultúra v spoločnosti zvyšovaním povedomia o ľudských právach a odbúravaním negatívnych stereotypov.

Dokument nadväzuje na Koncepciu boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Záber pôsobnosti však rozširuje z ministerstva vnútra aj na štátnych zamestnancov ostatných zainteresovaných rezortov. “Ďalej sa zameriava na informovanie verejnosti, v rámci ktorého sa orientuje na predchádzanie negatívnych javov, akými radikalizácia, extrémizmus a taktiež nenávistné prejavy jednoznačne sú,” konštatuje sa v dokumente.

Na naplnenie spomínaných úloh sa napríklad majú z pohľadu extrémizmu analyzovať právne predpisy či religiózna scéna v SR. V rámci pripravovanej reformy Policajného zboru by sa tiež mohla zvýšiť analytická kapacita v rámci jeho prezídia. Zameriavala by sa na zber, centralizáciu, triedenie a vyhodnocovanie informácií v oblasti boja proti extrémizmu. Každoročne by sa mohol zrealizovať aj prieskum verejnej mienky zameraný na tému extrémizmu a radikalizácie a subjektívneho pocitu bezpečia obyvateľstva. Vypracovať by sa mohla aj analýza učebných textov občianskej náuky s odporúčaniami na zmeny.

Dokument obsahuje tiež analýzu a trendy vývoja radikalizácie a extrémizmu v SR a Európskej únii. Vymedzuje tiež základné pojmy.

Plnenie cieľov koncepcie by malo byť predmetom monitorovacej správy o stave extrémizmu v SR s návrhom na aktualizáciu úloh na dvojročnej báze, ktorá bude následne do 31. októbra rokov 2022 a 2024 predložená na rokovanie vlády. Čiastkové ciele by mal priebežne vyhodnocovať výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie a poradné orgány vlády. Zistenia budú tiež využité a reflektované ako časť podkladov pre tvorbu nasledujúcej koncepcie.

Odobrila úpravu dohody o prevode príspevkov do fondu

Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií by mala prejsť úpravou. Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo financií (MF) SR, v stredu odobrila vláda. Cieľom návrhu dohody je podľa MF posilnenie existujúcich jednotných pravidiel riešenia krízových situácií a rovnocenných podmienok financovania riešenia krízových situácií v krajinách participujúcich na bankovej únii, ktoré priamo vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Tým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a Jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk.

V súvislosti so snahami o posilňovanie bankovej únie a stability finančných trhov Európskej únie (EÚ) bol na samite eurozóny, ktorý sa konal v inkluzívnom formáte v decembri 2018, schválený komplexný balík zmien s cieľom posilnenia Hospodárskej a menovej únie, vrátane úpravy referenčného rámca spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre Jednotný fond na riešenie krízových situácií.

Na základe týchto schválených zmien by sa spoločný zabezpečovací mechanizmus zaviedol ešte pred skončením prechodného obdobia prostredníctvom obmedzených zmien Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií pred skončením prechodného obdobia, a to za predpokladu, že sa dosiahol dostatočný pokrok v otázke zníženia rizík v bankovom sektore. Na inkluzívnom formáte zasadnutia Euroskupiny v novembri 2020 bolo potvrdené, že boli splnené podmienky znižovania rizík v bankovom sektore, ktoré boli podmienkou k prístupu ku skoršiemu zavedeniu zabezpečovacieho mechanizmu.

Návrh dohody tak zahŕňa nastavenie mutualizácie už v súčasnosti zavedených ex-post príspevkov obdobným spôsobom, ako sú mutualizované ex-ante príspevky bánk do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií. “Týmto riešením by sa mal zabezpečiť hladký prechod zo zložkovej štruktúry na plne mutualizovanú štruktúru,” konštatuje MF v doložke vplyvov. Návrh obsahuje tiež úpravu výšky ex-post príspevkov, ktoré môže v rámci svojich právomocí uplatniť Jednotná rada pre riešenie krízových situácií. Maximálna suma ex-post príspevkov nesmie prekročiť výšku trojnásobku bežných príspevkov a zároveň výška ex-post príspevkov nesmie byť vyššia ako výška zaplatených ex-ante príspevkov.

Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie dohody je upravené spôsobom, aby dohoda nadobudla platnosť až po dosiahnutí dostatočného pokroku v znižovaní rizík na finančnom trhu a po uznesení Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Zmluva o trvalom eurovale by mala prejsť úpravou

Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), tzv. trvalý euroval, by sa mala upraviť. Dohodu s týmto cieľom na stredajšom rokovaní odsúhlasila vláda. Je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Podpis finálneho znenia dohody sa očakáva v januári 2021 s následnou ratifikáciou do konca tohto roka. Lídri Európskej únie (EÚ) na samite eurozóny v decembri 2018 prijali vyhlásenie, ktoré sa týka reformy hlavných prvkov ESM. Reforma podľa dôvodovej správy v prvom rade vytvára právny podklad pre spoločný zabezpečovací mechanizmus, cez ktorý bude môcť ESM poskytnúť úver Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) pre potreby Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF).

Tento jednotný fond bol podľa materiálu z dielne Ministerstva financií (MF) SR vytvorený na to, aby sa pri záchrane bánk predišlo financovaniu z peňazí daňovníkov. Fond je financovaný z príspevkov bánk a jeho použitie sa predpokladá v situácii, keď je rezolúcia banky vo verejnom záujme a iné možnosti záchrany sa vyčerpali. “Môže sa však stať, že v čase krízy bude kolabovať viacero bánk naraz a zdroje v tomto fonde nebudú dostatočné. V takomto prípade si bude môcť SRF požičať prostriedky z ESM cez spoločný zabezpečovací mechanizmus,” priblížil rezort financií v dôvodovej správe. Takáto pôžička podľa MF nebude mať žiadny vplyv na kapitál členských štátov v ESM a bude zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálna, teda splatená z príspevkov bankového sektoru.

Dohoda tiež stanovuje kritériá schvaľovania úverov a vyplácania prostriedkov v rámci zabezpečovacieho mechanizmu vrátane pravidla použitia mechanizmu ako veriteľa poslednej inštancie. “V prípade poskytnutia finančnej asistencie cez zabezpečovací mechanizmus má ESM status prednostného veriteľa podobne, ako je tomu pri iných úveroch ESM. Financie poskytované ESM sú týmto významne ochránené v prípade ich použitia, pretože budú vrátené ako prvé,” konštatuje MF.

Reformou tiež dochádza k sprísneniu v druhej oblasti, ktorou je podmienenosť poskytovania stabilizačnej pomoci. Dohoda explicitne stanovuje, že stabilizačná podpora ESM môže byť poskytnutá len tým členským štátom, ktorých dlh je považovaný za udržateľný a ktorých schopnosť splácať dlh voči ESM je potvrdená. “Posúdenie udržateľnosti bude vykonané na transparentnom a predvídateľnom základe Európskou komisiou (EK) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) a ESM, a, ak je to vhodné a možné, spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF),” podotkol rezort financií.

Ten zároveň ozrejmil, že v minulosti bol MMF povinným účastníkom rokovaní o podmienkach stabilizačných programov, najmä z dôvodu technickej expertízy tejto inštitúcie. Spolupráca s MMF však nebola pre európske krajiny vždy výhodná. Cieľom reformy ESM je preto aj posilniť kompetencie ESM tak, aby vedel v prípade potreby MMF nahradiť.

ESM bude preto po novom stáť pri mnohých dôležitých rozhodnutiach, ktoré mala doposiaľ na starosti tzv. Trojka (EK, ECB a MMF). Spoločne budú analyzovať dlhovú udržateľnosť krajín, navrhovať a kontrolovať dodržiavanie podmienok úveru. MMF bude prizvaný, ak to európske krajiny uznajú za prínosné.

Dohoda ďalej upresňuje použitie preventívnych finančných nástrojov. Tie slúžia na podporu členom ESM so zdravými ekonomickými fundamentmi, ktorí by však mohli byť ovplyvnení nepriaznivým otrasom mimo ich kontroly.

Reforma zmluvy bola odsúhlasená na Euroskupine v júni 2019 a potvrdená lídrami krajín EÚ na samite eurozóny v decembri 2019. Finálne znenie reformovanej zmluvy bolo potvrdené v marci 2020 a politická dohoda na celkovom balíčku súvisiacom s prehlbovaním Hospodárskej a menovej únie bola potvrdená na zasadnutí Euroskupiny vlani v novembri po vydaní správy o znižovaní rizík.

Schválila zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce

Zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce SR na rok 2021 z dielne rezortu slovenskej diplomacie schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní. Z dokumentu vyplýva, že Slovensko bude prostredníctvom rozvojovej spolupráce naďalej prispievať k zmierneniu následkov globálnych výziev, akými sú migrácia či zmena klímy. Slovensko bude aj v tomto roku pokračovať v podpore celosvetového úsilia v boji s ochorením COVID-19 a nástrojmi rozvojovej spolupráce bude pomáhať partnerským krajinám zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pandémie. Okrem toho tiež plánuje pokračovať v snahe o výraznejšie zapájanie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce tak, aby sa postupne stal popri mimovládnom sektore jej druhým plnohodnotným pilierom. Z prehľadu indikatívnych výdavkov na dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2021 vyplýva, že by na ňu malo smerovať 20.793.945 eur.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR plánuje poskytovať pomoc partnerským krajinám vrátane tých najmenej rozvinutých a krajinám v procese transformácie. Prostriedky sú určené na rozvojové projekty v troch programových krajinách (Gruzínsko, Keňa, Moldavsko) a na rozvojové a post-humanitárne projekty v prioritných regiónoch a krajinách (západný Balkán, Východné partnerstvo, východná subsaharská Afrika, Blízky východ). “MZVEZ SR bude pod logom SlovakAid pokračovať v užšom prepojení rozvojových aktivít s humanitárnymi intervenciami a bezpečnostno-stabilizačnými opatreniami,” uvádza sa v materiáli.

Ministerstvo životného prostredia SR má záujem pokračovať v budovaní kapacít partnerských štátov formou odovzdávania skúseností SR. “V oblasti zmeny klímy je potrebné, aby SR prispela na projekty, ktorých cieľom je implementácia Parížskej dohody, najmä záväzku zmluvných strán dosiahnuť mobilizáciu spoločných 100 miliárd dolárov ročne do roku 2025 na mitigačné a adaptačné opatrenia,” píše sa v predloženom materiáli. V oblasti ochrany biodiverzity je potrebné, aby SR prispela na projekty, ktorých cieľom je implementácia Dohovoru o biologickej diverzite. Rezortné organizácie a inštitúcie MŽP SR budú pokračovať v budovaní inštitucionálnych kapacít partnerských štátov zdieľaním skúseností Slovenskej republiky tiež v oblasti vodného a odpadového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy, revitalizáciu a ochranu ohrozených vodných zdrojov v partnerských štátoch.

Kľúčovým aktérom mechanizmu poskytovania materiálnej, záchranárskej, expertnej a kombinovanej humanitárnej pomoci SR do zahraničia, zodpovedným za realizáciu humanitárnej pomoci je rezort vnútra. SR má naďalej záujem aktívne sa podieľať na 3. pilieri spoločného projektu krajín V4 pre efektívne riešenia v oblasti migrácie a azylu v rámci Migration Crisis Response Mechanism. Rezort práce sa bude podieľať na dvojstrannej rozvojovej spolupráci SR poskytovaním odbornej a technickej podpory krajinám juhovýchodnej Európy a Strednej Ázie v oblasti potravinových databáz. Na spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a organizáciami je v rezorte financií vyčlenených 7,6 milióna eur.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu bude implementovať dvojstrannú rozvojovú spoluprácu prostredníctvom programu vládnych štipendií. “V roku 2021 budú poskytnuté vládne štipendiá pre 48 nových študentov z partnerských krajín a pre 191 študentov, ktorí už v súčasnosti študujú vo vyšších ročníkoch. Nad rámec uvedených 48 nových vládnych štipendií budú poskytnuté aj štipendiá pre študentov z Bieloruska,” uvádza sa v predloženom materiáli. Na program vládnych štipendií je plánovaných v rozpočte rezortu školstva 2.059.567 eur. Zároveň rezort školstva plánuje vznik expertnej medzirezortnej skupiny pre tvorbu novej stratégie globálneho vzdelávania.

Procesy okolo eurofondov by sa mali zjednodušiť

Procesy okolo čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) by sa mali zjednodušiť, zníži sa aj administratívna záťaž poskytovateľom, prijímateľom, ale i ostatným subjektom, ktorí sa zúčastňujú na implementácii poskytovania eurofondov. Vyplýva to z novely zákona o príspevku poskytovanom z EŠIF z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktorú v stredu odobrila vláda a pošle ju na prerokovanie parlamentu. Zákon by mohol byť účinný od 1. júna tohto roka.

Opatrenia v novele podľa materiálu ovplyvnia vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.

Novela zároveň kladie dôraz na transparentnosť. Sprístupniť verejnosti by sa mali napríklad informácie o nedostatkoch zistených v auditoch. “Zverejňovanie týchto nedostatkov má potenciál významne prispieť k prevencii a predchádzaniu vzniku opakovaných nedostatkov, ktoré už boli v minulosti identifikované na iných subjektoch, a tým k zníženiu negatívnych dosahov na subjekty podieľajúce sa na implementácii EŠIF, napríklad v podobe neoprávnených výdavkov,” píše sa v materiáli. Orgán auditu by mal dvakrát ročne zverejňovať také nedostatky, ktoré majú významný finančný vplyv, a navrhnúť k nim aj odporúčania.

Rozširovať by sa mal aj zoznam informácií, ktoré je poskytovateľ povinný zverejniť. Po novom do zoznamu pribudne názov spoločnosti, ktorá sa podieľala na vypracovaní konkrétneho projektu. Zverejnené budú musieť byť aj informácie o právnických či fyzických osobách, ktoré sa podieľali na vypracovaní žiadosti.

Novela by mala priniesť aj väčšiu flexibilitu vo vykazovaní výdavkov, a to tým, že sa umožní uviesť podmienky uplatnenia zjednodušeného vykazovania výdavkov a spôsob výkonu kontroly aj v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo v rozhodnutí o schválení takéhoto príspevku v prípade, ak poskytovateľ a prijímateľ sú tá istá osoba.

Ďalším navrhovaným zjednodušením je aj možnosť zmeniť prebiehajúcu, ale aj uzavretú výzvu, a to až do vydania prvého rozhodnutia. “Pri tzv. otvorenej výzve sa možnosť zmeny výzvy vzťahuje na aktuálne posudzované hodnotiace kolo,” spresňuje rezort.

Z legislatívy o eurofondoch sa podľa návrhu má vypustiť aj ustanovenie o overovaní splnenia podmienok poskytnutia peňazí. “Z technických dôvodov nie je možné overiť splnenie určitej podmienky poskytnutia príspevku k určitému, vopred stanovenému dňu,” odôvodňuje rezort v materiáli s tým, že vyškrtnutím ustanovenia sa zníži aj administratívna záťaž a zrýchlia sa procesy.

Novela má priniesť aj to, že nedostatok alebo pochybnosť poskytovateľa o pravdivosti či úplnosti žiadosti zo strany žiadateľa, ktoré žiadateľ ešte neodstránil, nebude automaticky viesť k zastaveniu konania.

Čo sa týka národných projektov, zavedie sa možnosť, aby jedno vyzvanie bolo základom na podanie viacerých takýchto projektov toho istého žiadateľa alebo rôznych žiadateľov.

Zároveň pre situáciu okolo pandémie nového koronavírusu by sa mala zaviesť možnosť poskytovať finančné prostriedky z príspevku až na úroveň užívateľa aj bez zmluvy, na základe iného právneho vzťahu medzi prijímateľom a poskytovateľom.

Ako sa vyjadrila vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí), cieľom novely je zjednodušiť procesy, a to hlavne v oblasti verejného obstarávania a hodnotenia projektov, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť transparentnosť. “Jednou zo zásadných zmien, s ktorými prichádzame, je povinnosť zverejňovať fyzické aj právnické osoby, ktoré sa podieľali na tvorbe projektov. V doterajšej praxi sme totiž boli svedkami káuz, že firmy, ktoré pomáhali ministerstvám nastavovať podmienky výziev, využívali takto nadobudnuté informácie a neoprávnene poskytovali svoje služby aj pri príprave projektov pre žiadateľov, ktorí sa do daných výziev chceli prihlásiť,” vysvetlila Remišová.

Zjednodušenia, ktoré novela prinesie, podľa nej znamenajú menej byrokracie, čo zase znamená menej korupcie. “Eurofondy musia slúžiť v prvom rade ľuďom na zlepšenie kvality života, podporu pracovných miest, na obnovu škôl, nemocnice, zdravšie životné prostredie. Obnova Slovenska po kríze je veľmi dôležitá a robím všetko preto, aby nám k tomu pomohli aj dobre spravované eurofondy,” uzavrela ministerka.