Domáce Politika Top

Odborníci reagujú, toto si myslia o tieňovej vláde OĽaNO

BRATISLAVA – Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chce vytvorením tieňovej vlády ukázať, že je plnohodnotnou stranou a nie iba hnutím štyroch ľudí, ako im doteraz vyčítali.

Uviedol to politický analytik Ján Baránek a dodal, že iniciatívu hnutia OĽaNO, ktoré na dnešnej tlačovej konferencii predstavilo trinásť tieňových ministrov, sa dá vnímať najmä ako marketingový ťah.

Reakcia na SaS?

„Možno to chápať aj ako reakciu na stranu SaS, ktorá sa doteraz prezentovala ako strana odborníkov,“ uviedol Baránek a pripustil, že to môže byť súčasťou konkurenčného boja v opozícii.

Podľa Baránka chce dať OĽaNO predovšetkým najavo, že má odborníkov, ktorí by sa v budúcnosti mali k jednotlivým rezortom vyjadrovať a neskôr by sa z nich mohli stať naozajstní ministri.

Vnútrostrannícka záležitosť

Pripomenul však, že na Slovensku máme skúsenosť s tým, že aj v prípade, ak sa opozičné strany dostanú do vlády, nemusia daný rezort obsadiť práve týmto tieňovým ministrom. „Netreba to brať nejako ortodoxne, úlohu tam zohráva množstvo ďalších faktorov,“ povedal analytik.

Dodal, že na Slovensku môžeme mať aj tri tieňové vlády, pričom je potrebné všímať si, akú tieňovú vládu vytvorí tá-ktorá strana a koľko rezortov v nej dokáže obsiahnuť. Zároveň vysvetlil, že tieňové vlády nemajú žiadnu oporu v legislatíve a vytvárajú ich iba opozičné strany, pričom je to ich vnútrostranícka záležitosť.

Grigorij Mesežnikov

Adekvátny nápad, myslí si Mesežnikov

Vytvorenie tieňovej vlády je štandardný postup strany, aby zverejnila svoje programové vyhlásenia a zviditeľnila ľudí, ktorých si možno s týmito témami spájať. Uviedol to politológ Grigorij Mesežnikov a dodal, že nápad hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností predstaviť trinásť ministrov tieňovej vlády považuje za celkom adekvátny.

„Okrem iného svedčí o tom, že OĽaNO sa posúva k štandardizácii, pretože pôvodne to malo byť iba hnutie obyčajných ľudí bez straníckych štruktúr. Ukazuje sa, že to asi celkom nestačí,“ povedal politológ a vytvorenie tieňovej vlády označil za dôležitý krok smerom k štandardizácii hnutia.

Mali by mať aj premiéra

Popri tom, ako sa tieňoví ministri budú vyjadrovať k aktuálnym témam vo svojich rezortoch, Mesežnikov očakáva, že budú zodpovední za vypracovanie straníckych programov. „Je to zamerané predovšetkým na komunikáciu s voličmi, aby mali pocit, že strana má niečo, čo môže ponúknuť v prípade, že sa stane súčasťou koalície,“ povedal Mesežnikov.

Na otázku, či je štandardné, že strana nepredstavila aj tieňového predsedu vlády, politológ odvetil, že by bolo lepšie, keby strana tieňového premiéra mala. „Pri strane, ktorá ma desaťpercentné preferencie je to zrejme nejaký taktický ťah,“ uviedol Mesežnikov a pripomenul, že post premiéra nie je odborná funkcia.

Matovičov paradox

Dôvodom je podľa Mesežnikova možno aj to, že líder hnutia OĽaNO Igor Matovič inklinuje skôr k parlamentnej práci, čo však v súčasnosti vyznieva paradoxne, keďže do parlamentu nechodí.

Podľa Mesežnikova je zároveň reálne, aby s tieňovou vládou prišla aj strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá sa prezentuje ako strana odborníkov. Politológ tvrdí, že SaS by nemala problém tieňovú vládu zložiť, keďže má veľmi aktívny tím, ktorý vytváral už volebné programy.

Môže to nakopnúť aj liberálov

„Môže ich to nakopnúť, no nie je to ich povinnosť,“ povedal politológ, podľa ktorého nemožno očakávať, že by opozícia začala vytvárať nejaké spoločné štruktúry v podobe tieňových vlád.

„Nespomínam si, že by boli nejaké spoločné tieňové vlády rôznych strán. Bol by som veľmi prekvapený, keby teraz vznikol nejaký spoločný opozičný tieňový kabinet,“ uviedol Mesežnikov a spomenul príklad Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá pred voľbami v roku 1998 vytvorila programovú radu.

Foto: Archív Jána Baránka,