BRATISLAVA – Vyštudoval biznis a strategický manažment na Univerzite Komenského. Nový prístup k zdravej životospráve a funkčným potravinám študoval v Austrálii, Kanade a Londýne. Založil a dnes vedie úspešnú značku, ktorá prináša na Slovensko prémiové a zdravé potraviny. Ako kvalitné potraviny ovplyvňujú náš život? Sú horšie pre ľudský organizmus tuky alebo cukry? Viac so zakladateľom Powerlogy DUŠANOM PLICHTOM.
Aký vplyv má zdravá výživa na ľudské telo počas koronavírusu? Ovplyvňuje aj priebeh choroby?
– Je to komplexnejšia otázka. Zdravie nie je stav bez choroby. Zdravie je stav vitálnej energie, vďaka ktorej je človek schopný zvládať stresory prichádzajúce z prostredia a na ktoré je schopný adaptovať sa. Jednoducho mať spoľahlivú imunitu, žiť v sile, pozitívnych vibráciách a emóciách.
Keď jem zdravo, som viac pozitívne naladená? A keď jem rezne, tak som negatívna?
– To je dobrá otázka. Raz za čas si dať rezeň pre radosť, je v poriadku, ale z dlhodobého hľadiska, keď budem jesť pravidelne rezne, v tele sa bude kumulovať stres a ten ma dobehne. Zo súčasných vedeckých poznatkov vidíme, že zdravé stravovanie sa, neznamená, že jeme iba zdravé jedlo. Do zdravého patrí občas aj niečo nezdravé. Je to dôležité preto, aby sme si budovali imunitu, ale aj aby naša psychológia fungovala na sto percent. Nie je dobré niečo striktne dodržiavať a dostávať sa tak do psychologického stresu. Psychosomatika je narušená, že som zjedol niečo, čo som nemal. Nesúhlasím však so všeobecnou výhovorkou, že všetko s mierou, pretože každý potrebuje inú mieru. Odporúčal by som tak radšej pravidlo 80/20 a teda, že keď na 80% budeme vyberať zdravé návyky, tak tých 20 percent môžu byť aj rezne s pivom.
Takže najlepšia cesta je stravovať sa zdravo a občas zhrešiť rezňom a majonézovým šalátom?
– Je to individuálne. Záleží aj od toho, v akej forme a v akom období života sa človek nachádza. Rovnako či rešpektuje svoje telo. Ak je niekto obézny, tak asi vidí, že svoje telo nerešpektuje. Cíti sa vyčerpaný a unavený. Keď sa naozaj naučíme počúvať a vnímať svoje telo, tak dostaneme jasný signál kedy si môžeme dopriať. Takto potom ja napríklad vôbec nevnímam rezeň ako hriech.
Vráťme sa ale k pôvodnej otázke. Ako zdravá strava pomáha v boji s ochorením COVID-19?
– Situácia okolo COVID-u veľmi dobre ukazuje, aká dôležitá je silná imunita, ktorú si budujeme aj cez zdravú výživu. Poviem to na príklade. Asi chceme mať z nášho vnútorného tela skôr krásny les. Keď do neho vstúpi patogén, ten les sa s tým vie vysporiadať. Ak ale v našom tele máme betónovú džungľu a nič nefunguje, potom vstup ďalšieho patogénu spôsobí katastrofu. Imunita sa úplne rozsype a je oslabená. Jedlo je informácia, vstup, ktorý aktivuje DNA . Určuje a prispieva k tomu, aký mikrobióm má človek vo svojom organizme a to samozrejme ovplyvňuje imunitu.
Majú v Bratislave a na Slovensku ľudia záujem o zdravé potraviny?
– Som optimista. Pozrime sa, kde bolo Slovensko v minulosti a kde je teraz. Buďme vďační za to, že sa môžeme stravovať zdravo. Veľa ľudí sa tak už stravuje. Aktívne si vyhľadávajú farmárske produkty a už nekupujú toľko komerčných potravín. Čítajú etikety a zaujímajú sa o to, aby to bolo bez chémie.
Vidíte rozdiel pri stravovaní v regiónoch?
– Nie je to ani tak v regiónoch, ako vo vzdelaní.
Zdravé potraviny sú drahšie ako bežné v obchodoch. Nie sú zdravé potraviny len pre solventných?
– Určite nie. Medzi našimi zákazníkmi sú napríklad aj vysokoškolskí študenti, ktorí si dokážu našetriť peniaze na zdravú stravu. Na Slovensku jedlo berieme ako potrebný výdavok na uživenie rodiny. Podľa mňa platí, že jedlo je skôr najväčšia investícia do zdravia.
A vy konzumujete len zdravé veci?
– Nie, príležitostne si dám aj nezdravé veci. Pokojne si dám domácu zabíjačku alebo poctivý hamburger. Ale nezjem k nemu kilo hranoliek. Skôr vyhľadávam gurmánske kvalitné veci, z ktorých sa pri oslave aj niekedy prejem. Napríklad si dám bio víno či kvalitné syry. Poznám však už svoje telo a viem, že niekedy potom za to zaplatím daň. A tak ma to hneď opäť vracia k režimu, na ktorý sa môžem spoľahnúť a obnoví mi silu.
Prečo musí byť všetko bio?
– Bio je označenie, ktoré nám dáva istotu, že produkt je zdravý a nie je v ňom žiadna chémia. Je to dobrá orientácia na začiatok cesty k zdravému stravovaniu. Nemusí byť všetko oficiálne Bio, ale potrebujeme poznať svoj zdroj, čim sa pole hnojilo, čim sa prasa kŕmilo a ako sa o neho staralo.
Čo ľudskému telu škodí viac? Sú to tuky alebo cukry?
– Z môjho pohľadu sú to cukry. Sú však aj tuky, ktoré sú škodlivé. Tuk v tele dá informáciu do systému, spustí biochémiu sýtosti, v ktorej bunky fungujú optimálne. Kým cukor v tele vyvoláva ďalšie chute na sladké. Je potom oveľa ťažšie kontrolovať biochémiu tela a mozog. Je to však individuálne. Keď sa človek menej hýbe, s cukrom sa zvyšuje glykémia a zhoršuje sa metabolické zdravie. A nesprávne tuky v tele zase spúšťajú zápalové reakcie.
Čo spôsobujeme deťom, keď im dávame veľa sladkosti?
– Skôr by som sa spýtal rodičov, čo tým chcú dosiahnuť. Dostávame sa k psychológii a výchove. Rodičia alebo starí rodičia, často v dobrom úmysle, chcú sladkosťami prejaviť lásku. Dieťa sa krátkodobo poteší. Ale ide o nevedomé a neúmyselné nebezpečenstvo, keďže takto im naozaj zhoršujeme metabolizmus. Pri návykoch na sladké ide o tenký ľad. Dieťa si zvyká a bude si pýtať stále viac.
Na Veľkú noc najviac cukrov jedia asi deti. Robia rodičia svoje deti závislé od cukru?
– Áno. Tiež mám deti a doprajem im aj sladkosti napríklad na Veľkú noc. No len potom sa treba pripraviť a treba to ustáť a cukor im nedať, napriek tomu, že ho budú pýtať. Deti sa s nadmerným konzumom cukrov stretnú prvýkrát už pri prechode z materského mlieka na umelé, v ktorom je veľa cukrov. Potom sa dá hovoriť, že metabolizmus sa zhoršuje už od ranného detstva.
Čo by ste rodičom odporučili? Čo im majú ponúknuť miesto tradičných sladkostí?
– Nie som za úplný zákaz tradičných sladkostí. Všetko treba rozumne vyvažovať. Je potrebné deti učiť, čo je sladkosť. Že sladkosť nie je jedlo, ale dávame si ho po jedle. Určite nie je dobré sladkosť používať ako odmenu. Som zástancom toho, aby sme deťom ponúkali domáce koláče. Hrajme sa s deťmi v kuchyni a pečme spolu s nimi, urobme im z toho zážitok. Deti určite majú mať sladké, ale aj sladké sa im dá ponúknuť inak. Aj palacinky môžu byť zdravé a chutné.
Ako vidíte budúcnosť stravovania Slovákov?
– Naša budúcnosť a zdravie sú priamo úmerné nášmu vzdelaniu. V súčasnosti každý, kto chce byť zdravý, potrebuje za to prevziať zodpovednosť a vzdelávať sa. Najčastejšie tieto veci v rodinách riešia ženy. Študujú etikety a chcú dopriať rodine tie najlepšie potraviny. V tradičných rodinách sú po boku takýchto žien muži, ktorí často s takýmito novými trendami nesúhlasia a žena s tým zápasí. Ideálne by bolo, keby muži podporili svoje ženy v takomto prístupe k rodinnému zdravému stravovaniu. Aj muži z toho budú nakoniec profitovať.
Ženy vám píšu, že im muži nechcú dovoliť v rodine zdravé potraviny a zdravý životný štýl?
– Pracujem s ľuďmi a s takýmito reakciami sa stretávam veľmi často. Viete, koľko žien sa pre toto trápi? Chcú zmeniť veci a potom príde nechcená reakcia okolia. Nemusí ísť len o partnera. Slovensko je konzervatívna krajina a akonáhle tá žena začne robiť niečo progresívne, hneď celé okolie to začne riešiť. Bol by som rád, keby sa Slovensko zmenilo a žena by bola lídrom v stravovaní pre celú rodinu.
Kedy očakávate zmenu v myslení?
– Je šialené, že stravovacie návyky meníme až vtedy, keď sme chorí. Choroba je znamenie, že treba niečo zmeniť. Ľudia sa väčšinou uzdravia tak, že najskôr zasiahne akútna medicína a následne príde aj zmena v stravovacích návykoch. Kvalitné jedlo mení myslenie. Na Slovensku máme prehnanú nevedomú spotrebu. Väčšina ľudí je nastavená tak, že jedlo je nákladová položka a nie investícia. Keď si spočítate náklady na lieky a nezdravé potraviny, tak je to presne tá suma, ktorú by ste dali za zdravé potraviny a nemuseli by ste kupovať a jesť žiadne lieky.
Zmenila pandémia koronavírusu pohľad na zdravie a zdravý štýl stravovania?
– Áno, mnohí sa spamätali. Zastavili a prehodnotili svoje stravovacie návyky. Majú čas rozmýšľať o lepších potravinách a chcú ich. Sú ochotní podporovať lokálne farmy a radi si za ne priplatia. Problém ale je aj to, že sme málo progresívni. Sme konzervatívni a stále sa snažíme žiť z minulosti. Nostalgicky spomíname ako dedko s babkou žili a aké jedlá varili. Zobuďme sa, ukazuje nám to aj koronavírus. Potrebujeme sa adaptovať do tohto nového sveta. Buď žijeme alebo prežívame. Treba tomu prispôsobiť zdravotný aj životný štýl. Je to otázka výberu.