Domáce Spoločnosť Koronavírus Top

Klimatológ zdvíha varovný prst. Vyčistiť ovzdušie je problém, po koronakríze bude zrejme ešte horšie

Zdroj TASR / Milan Kapusta

BRATISLAVA – Čo spôsobí koronakríza s klímou? Bude sa na Slovensku a vo svete lepšie žiť? Podarí sa nám zvrátiť hrozby, ktorými nás odborníci strašia? Aj takéto otázky si zrejme položilo v poslednej dobe množstvo ľudí. Nikto nevie, čo nás čaká, keď koronakríza pominie, no už teraz si môžeme všímať niektoré zmeny. Odborník nad všetkým dvíha varovný prst.

 

Nevyrába sa, veľké fabriky zastavili prevádzku, ľudia sú doma, nieletajú lietadlá, autá  jazdia minimálne. Nejde pritom o scénu z filmu 70. rokov minulého storočia, ale o následky šírenia nového koronavírusu. Množstvo krajín prijalo prísne opatrenia, v ktorých ľuďom zakázali vychádzky, zastavili ekonomiku a vyzerá to tak, ako by sa život úplne zastavil. V súčasnosti sa však už pomaly pristupuje k postupnému uvoľňovaniu ekonomiky, firmy opäť začínajú vyrábať, život sa vracia do starých koľají.

esa, zábery, európa
Zábery z marca – Európa pred koronavírusom. Zdroj: ESA

Po tom, ako sa zaviedli prísne opatrenia, si meteorológovia a klimatológovia všimli zaujímavú skutočnosť. A to, že drastické opatrenia majú aj pozitívny účinok. Zo záberov satelitu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa znečitenie ovzdušia nad Európou výrazne znížilo. Údaje dokazujú výrazné zníženie koncentrácie oxidu dusičitého v mnohých mestách a metropolách Európy, ako sú napríklad Miláno, Paríž a Madrid. Výrazne to je vidieť napríklad na severe Talianska, ktorý je silno industriálny. Aj keď kvôli oblačnosti a meniacim sa poveternostným podmienkam môžu byť v údajoch drobné odchýlky, sme presvedčení, že viditeľné zníženie emisií má súvislosť s karanténou v Taliansku, ktorá spôsobila zníženie dopravy a tiež priemyselnej činnosti,” hovorí výskumník Claus Zehner. Podobný vývoj v ovzduší bolo možné vidieť aj nad Čínou. V Číne bolo nosenie rúšok bežnou súčasťou dňa z dôvodu vysokej koncentrácie smogu a smogovej hmly. Po “zastavení života” sa však vzduch prečistil a hmla pominula.

Zábery – Európa počas koronakrízy. Zdroj: ESA

Kríza by musela trvať dlhšie, aby bolo vidieť reálne zmeny

Čo však na tieto skutočnosti hovorí klimatológ a meteorológ Pavel Matejovič? Ten súhlasí, že podľa aktuálnych analýz je možné badať lokálne zníženie škodlivých emisií či prachových častí v priemyselných zónach, či v oblastiach s intenzívnejšou dopravou. Treba však povedať, že atmosféra sa tak ľahko oxidu uhličitého nezbaví. “V prípade oxidu uhličitého je to však komplikovanejšie. Jeho koncentrácia v zemskej atmosfére začala narastať už v čase priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia a potom výraznejšie v druhej polovici dvadsiateho storočia. Jeho koncentrácia ustavične rastie a neovplyvňujú ju ani obdobia, keď je prechodne znížená priemyselná produkcia, teda napríklad obdobia hospodárskych kríz,” uviedol pre Glob.sk. Ako následne dodal, k zníženiu CO2 v ovzduší je možné dôjsť len na prechodný čas. Takéto zníženie množstva plynu je však zanedbateľné a ťažko postrehnuteľné. “Na to, aby sa výraznejšie znížila produkcia oxidu uhličitého priemyslom, energetikou a dopravou, museli by sa vykonať systémové a dlhodobé opatrenia na globálnej úrovni, ktoré by trvali aspoň desať rokov,” konštatoval Matejovič. Inými slovami – koronakríza by tu musela byť aspoň do roku 2030, a to globálne na celom svete.

Aby sa ovzdušie naozaj vyčistilo, súčasný stav na celom svete by musel trvať aspoň 10 rokov. Zdroj: pixabay

Odborník však upozorňuje na to, čo sa môže stať po tom, ako koronakríza pominie a život sa vráti do starých koľají. Podľa jeho slov môžeme očakávať ešte väčšie znečistenie ovzdušia. “Dôsledky zmeny klímy budú ešte výraznejšie. Je totiž predpoklad, že ekonomika sa po kríze naštartuje, začne sa spaľovať ešte viac fosílnych palív, týka sa to hlavne uhlia a ropy a do ovzdušia sa bude emitovať ešte viac oxidu uhličitého, ako tomu bolo doteraz,” vysvetlil.

Slovensko trápia suchá, bude to ešte horšie

V súčasnosti však Slovensko trápia extrémne suchá. Kým takto pred rokom krajinu trápili neprestávajúce prívalové dažde a záplavy, tentokrát nie je po daždi ani chýru, ani slychu. Zrejme by tomu nepomohli ani indiánske tance na privolanie dažda. Podľa Matejoviča je posledné týždne badať vo všeobecnosti menej oblačnosti a viac slnečného svitu. “Treba však povedať, že viac či menej výraznejšie obdobia sucha sa vyskytujú takmer každoročne, čo spôsobuje celkové vysušovanie krajiny a znižujú sa aj zásoby podzemných vôd. Teda ide o dlhodobý problém. Aby sa situácia zmenila, musel by sa zmeniť zrážkový režim, teda viac zrážok by muselo spadnúť v priebehu celého roka a museli by byť rovnomernejšie rozložené,” povedal. To sa však nedeje. Typické sú už skôr extrémne suchá, ktoré striedajú prívalové lejaky. Vysušená pôda však nevie vstrebať také množstvo vody naraz a z toho dôvodu následne vznikajú lokálne záplavy.

Sucho môže ohroziť úrodu. Ilustračné foto: pixabay

A aké počasie môžeme očakávať v najbližších dňoch? Konečne by malo aj spŕchnuť – tieto zrážky by mali zmierniť sucho v povrchových vrstvách pôdy. “Dôležitejšie však bude, koľko zrážok spadne, či sa to bude týkať len niektorých lokalít, alebo či zaprší na rozsiahlejšom území, a to sa v tejto chvíli nedá predpovedať. Aby sa zmenila nepriaznivá vlahová bilancia, obdobie s výdatnejšími zrážkami by muselo trvať aspoň niekoľko týždňov. Predpovedné modely takú situácia zatiaľ nenaznačujú. Je teda veľmi pravdepodobné, že sucho bude pretrvávať aj v lete,” uzavrel.