Podielovú daň štát zrejme prenechá celú samosprávam

vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Daň z príjmov fyzických osôb bude zrejme onedlho výlučne príjmom samospráv. Kým v súčasnosti plynie z príjmov z tejto dane do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov 97,7 %, ministerstvo financií v správe, ktorú dnes vzala na vedomie vláda, naznačuje, že sa to môže zmeniť. Obciam a samosprávnym krajom by to do rozpočtov prinieslo dodatočných niekoľko desiatok miliónov eur.

“Ako výsledok konštruktívnych rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združením samosprávnych krajov SK 8 sa javí ako optimálne rozdeľovať túto daň v pomere 70 % pre obce a 30 % pre vyššie územné celky,“ píše sa v materiáli s tým, že v budúcnosti by z hľadiska rozpočtového určenia malo ísť výlučne o samosprávnu daň bez podielu štátneho rozpočtu na jej hotovostnom výnose. “Ministerstvo financií SR v tomto zmysle pripraví návrh potrebnej legislatívnej úpravy a predloží ju v krátkom čase do medzirezortného pripomienkového konania,“ dodáva rezort financií.

Momentálne je pomer rozdelenia dane z príjmov fyzických osôb 68,5 % pre obce, 29,2 % pre samosprávy a zvyšných 2,3 % plynie do štátneho rozpočtu. Stanovením nového rozdelenia v pomere 70 % obciam a 30 % vyšším územným celkom by sa príjmy samospráv podľa prepočtov ministerstva financií v budúcom roku zvýšili o 51,3 mil. eur, v nasledujúcom roku o 54,9 mil. eur a v roku 2018 o 58,7 mil. eur.

Príjmy obcí by sa oproti súčasnému modelu zvýšili v budúcom roku o 33,5 mil. eur na 1,564 mld. eur, v roku 2017 o 35,8 mil. eur na 1,67 mld. eur a napokon v roku 2018 o 38,3 mil. eur na 1,786 mld. eur. Samosprávne kraje by si vďaka novému systému rozdelenia dane z príjmov fyzických osôb v budúcom roku polepšili o 17,9 mil. eur na 671,3 mil. eur, v roku 2017 o 19,1 mil. eur na 715,9 mil. eur a v roku 2018 by im do rozpočtu prišlo viac o 20,4 mil. eur a príjmy z dane z príjmov fyzických osôb by pre vyššie územné celky predstavovali 765,4 mil. eur.

Príjmy z podielovej dane pre samosprávy sú základným prvkom fiškálnej decentralizácie obcí a vyšších územných celkov. Napriek tomu sa však podiely, ktoré samosprávam na dani z príjmov fyzických osôb prislúchajú, v minulosti už viackrát menili. Pôvodné nastavenie v rokoch 2005 až 2011 rozdeľovalo celoštátny výnos dane v pomere 70,3 % pre obce a 23,5 % pre kraje. Zvyšných 6,2 % išlo do štátneho rozpočtu.

V roku 2011 sa znížil podiel na roky 2012 a 2013 pre obce na 65,4 % a pre kraje na 21,9 %. Po rokovaniach so ZMOS-om sa následne zvýšil podiel pre obce na rok 2014 na 67 % a pre rok 2015 na 68,5 %. Pre vyššie územné celky sa naposledy podiel upravoval od roku 2015 v súvislosti so zmenami rozpočtového určenia výnosu dane z motorových vozidiel, ktoré sú po novom príjmom štátneho rozpočtu. Podiel samosprávnych krajov na výnose z dane z príjmov fyzických osôb sa preto zvýšil na 29,2 %.

Škripek: Koalícia OĽaNO so SaS by nebola správna

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) je proti predvolebnému spájaniu sa OĽaNO s liberálnou SaS. Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, v žiadnom prípade si nemyslí, že je možná a správna koalícia so SaS. „O tom, či je možná, ja nerozhodujem, ale na to, či je správna, vyjadrím svoj názor. Koalícia so SaS nie je na mieste a nie je ani potrebná. Spôsobilo by to rozvrat medzi voličmi. Nebolo by to tak, že by sa voličská základňa poskladala. Voliči budú argumentovať tými, ktorých nechcú mať na kandidátke,“ vyhlásil Škripek.

Škripek priznáva, že nie je “hýbajúci” člen OĽaNO, ale môže poskytovať svoje názory a bude dávať návrhy. „Veľmi ťažko sa mi pozerá na to, že by sme mali kandidovať na jednej kandidátke. Skôr sa mi to zdá nemožné. Bál by som sa do politiky ťahať ľudí zo SaS s tým, čo v politike urobili, čo v politike presadzujú. Ja mám úplne iné postoje. Neviem si predstaviť, že by to bolo dobré a zdravé,“ uviedol.

Podľa Škripeka je múdre a dobré spojiť sa so stranou Nova Daniela Lipšica. Poznamenal, že on veľmi dobre spolupracuje s europoslankyňou Janou Žitňanskou (Nova). „Bol by som rád, keby takáto spolupráca bola a prospelo by to strane Nova, OĽaNO aj Slovensku. Prijať SaS sa mi však nevidí z politického, ani ideologického hľadiska. Ja by som nechcel byť na kandidátke so Schlesinger,“ zdôraznil.

Ak by podľa europoslanca jediným argumentom pre koalíciu OĽaNO so SaS bolo spojenie čo najviac hlasov proti Robertovi Ficovi, tak upozorňuje, že takáto vláda by bola neustálou vládou kompromisu. „Nikto by nemohol byť teda spokojný s výsledkom. Bola by to vláda neustáleho vydierania sa,“ konštatoval.

Skôr treba podľa Škripeka s väčšou prezieravosťou budovať základňu niečoho, čo môže získať v budúcnosti väčšiu dôveru obyvateľstva. „Je potrebné priniesť do politiky veľké množstvo charakterných ľudí, ktorých rozhodujúcim postojom je nekorupčnosť, cesta za idealistickými cieľmi, v ktorých slovo služba je realita. Teda na Slovensku treba zmeniť politickú etiku. To však nevyrastie za štyri mesiace,“ konštatoval s tým, že preto napätie vytvárajúce spájanie nepomôže Slovensku. „Slovensko je už z toho sklamané. Veď to sme zažili už za mečiarizmu. Koalície, ktoré nikoho dosť neuspokojili,“

Na Slovensku dnes musíme podľa Škripeka hovoriť o politickej výmene. Upozornil však, že to neznamená nahradiť staré novým. „Musia prísť ľudia, ktorí to môžu uchopiť novým spôsobom. V politike sa musí niečo zmeniť, pretože ľudia sú už unavení. Zlyhanie SDKÚ je len smutným príbehom Slovenska. Kedysi úspešná strana skončila ako troska. To nie je dobré. Skončili, pretože používali princípy ako mečiarizmus aj ficizmus,“ vyhlásil.

V apríli na kongrese SaS Richard Sulík povedal, že je namieste diskusia o vytvorení volebnej koalície so stranami Nova a OĽaNO. Uviedol to vo svojom prejave s tým, že na rozhodnutie v tejto veci je ešte čas niekoľko mesiacov. Dovtedy sa bude SaS pripravovať na voľby podľa stratégie, ako by do nich išla samostatne. Podpredseda SaS Jozef Mihál sa vyhlásil za veľkého zástancu vytvorenia takejto koalície. Ako uviedol vo svojom príhovore, koalíciu očakáva väčšina potenciálnych voličov SaS, pretože sa obávajú, aby ich hlas neprepadol, a najmä chcú voliť stranu, ktorá bude vo vláde.

Agentúru SITA vydá aj zvukovú správu.

Najserióznejší, ale aj najmenej dôveryhodný je Robert Fico

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico je podľa prieskumu Agentúry MVK najserióznejším slovenským politikom. Zároveň vedie aj rebríček politikov, ktorí spôsobujú najväčšie problémy a kazia úroveň politiky u nás. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil v dňoch 26. až 31. mája. To, že je Fico najserióznejší slovenský politik, si myslí 31 percent opýtaných. Naopak, za politika, ktorý najviac kazí úroveň slovenskej politiky, považuje Fica 35,9 percenta opýtaných. Agentúru SITA o prieskume informoval Pavel Haulík z Agentúry MVK.

V rebríčku serióznosti politikov skončil na druhom mieste prezident Andrej Kiska so ziskom 26,3 percenta. Tretím najserióznejším politikom je Robert Kaliňák, o ktorom si to myslí 16,6 percenta opýtaných. V prvej pätici z 25- miestneho rebríčka sa umiestnil aj Béla Bugár s 15,3 percenta a Peter Pellegrini s 9,9 percenta. Robert Kaliňák si našiel miesto aj v rebríčku politikov, ktorí kazia úroveň slovenskej politiky, kde skončil s 11,4 percenta na štvrtom mieste. Predbehol ho Igor Matovič, ktorému nedôveruje 24,8 percenta opýtaných. Ďalším politikom, ktorý podľa ľudí spôsobuje vážne problémy, je Ján Figeľ, o ktorom si to myslí 14,9 percenta respondentov. Prvú päticu problematických politikov uzatvára Richard Sulík s 11,2 percenta.

Agentúra MVK vykonala prieskum verejnej mienky na vzorke 1 036 dospelých respondentov. Respondenti odpovedali na otázku “Ktorých politikov považujete za serióznych, takých, ktorým možno veriť? Respondentom kládli aj otázku “Ktorí politici spôsobujú vážne problémy a najviac kazia úroveň politiky u nás? V oboch prípadoch mohli respondenti uviesť spontánne a bez ponúkaných možností tri mená.

Agentúra SITA vydá aj tabuľku: Tab: Najserióznejší, ale aj najmenej dôveryhodný je Robert Fico

Grécko predložilo nové návrhy Európskej komisii

BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko predložilo Európskej komisii (EK) nové návrhy v rámci rokovaní o ďalšom úvere od svojich zahraničných veriteľov. Prijatie nových návrhov v utorok na tlačovej konferencii potvrdil hovorca EK Margaritis Schinas. Predstavitelia Európskej únie však uviedli, že nové reformné návrhy, ktoré Grécko predložilo v utorok, nie sú dostatočné na dosiahnutie dohody o uvoľnení nových financií pre krajinu.

“To, čo predložili, nie je dostatočné na posunutie procesu vpred,” povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre agentúru Reuters. “Nie je to dostatočné a prijateľné pre členské štáty,” konštatoval druhý predstaviteľ EÚ. Dodal pritom, že nový grécky návrh neobsahuje žiadne riešenie sporu medzi Aténami a ich veriteľmi v oblasti reformy dôchodkového systému.

Hovorca EK však povedal, že komisia návrhy študuje a zdôraznil, že predstavitelia EÚ “nehovoria za” Európsku komisiu. Margaritis Schinas uviedol, že EK spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom grécke návrhy starostlivo hodnotia.

Europoslanci schválili stratégiu EÚ o rodovej rovnosti

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes schválili stratégiu Európskej únie, ktorá sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi po roku 2015. Za stratégiu hlasovalo 341 poslancov, proti bolo 281 a 81 poslancov nehlasovalo. Zo slovenských europoslancov za materiál zahlasovali štyria – Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Boris Zala a Monika Smolková. Osem slovenských europoslancov hlasovalo proti materiálu, poslanec József Nagy sa zdržal. Údaje pochádzajú zo stránky www.votewatch.eu.

Cieľom stratégie Európskej únie je zabrániť násiliu na ženách a ukončiť ich diskrimináciu na trhu práce, v politickom a hospodárskom rozhodovaní, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v prístupe ku vzdelávaniu. Stratégia by tiež mala obsahovať ustanovenia na ochranu práv žien v tretích krajinách a podporovať rovnosť žien a mužov. Predložený text tiež vyzýva na priebežné hodnotenie dosahovaného pokroku vo všetkých oblastiach.

“Prijatím správy k stratégii si Európsky parlament prisvojuje právomoci členských štátov v oblastiach zdravotníctva či vzdelávania a volá po zavedení práva na potrat ako ľudského práva,” uviedla pre agentúru SITA Záborská, ktorá stratégiu nepodporila.

Podľa poslankyne EP Moniky Flašíkovej Beňovej sme v dosahovaní cieľov rodovej rovnosti v Európskej únii ledva na pol ceste, pokrok je napriek veľkému množstvu iniciatív stále veľmi pomalý. Tento rok mal byť podľa jej slov z hľadiska problematiky rodovej rovnosti a hodnotenia napĺňania jej cieľov prelomový. “Už uskutočnené štúdie a dostupné dáta však ukazujú, že sa tu nachádzame ledva na pol ceste, pričom v niektorých oblastiach sa pokrok doslova vlečie,“ poznamenala. Týka sa to podľa nej napríklad obmedzovania násilia páchaného na ženách, ale aj vyrovnávania rozdielov v ich postavení na trhu práce. “Podiel európskych žien, ktoré majú osobnú skúsenosť s fyzickým či sexuálnym násilím, je alarmujúci. Z hľadiska prevencie a boja proti nemu je potrebný koordinovaný, spoločný a jednoznačný postup v celej únii,” vysvetlila poslankyňa EP s tým, že ten napriek opakovaným výzvam stále prakticky nie je vidieť. Pripomenula tiež problémy v prípade zamestnávania a odmeňovania žien, pričom len päť percent pracuje na riadiacich pozíciách v spoločnostiach v Európskej únii.

Putin podpísal zákon o kapitálovej amnestii

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu podpísal zákon, ktorý umožňuje obyvateľom priznať utajované príjmy a iné majetky v zahraničí. Amnestia sa vzťahuje na aktíva, ktoré majitelia vyviezli do zahraničia pred 1. januárom 2015. Informácie dodatočne poskytnuté daňovým úradom budú dôverné a nebude možné ich využiť na účely kriminálneho, správneho alebo daňového vyšetrovania.

Na priznanie majetku budú mať dotknuté osoby čas od 1. júla do 31. decembra 2015. Informoval o tom spravodajský portál Russia Today. Zákon o kapitálovej amnestii z dielne ruského ministerstva financií odobril prezident Putin v marci. Vicepremiér Igor Šuvalov v tom čase uviedol, že jeho hlavným cieľom je umožniť ľudom napraviť chyby z minulosti a stať sa bezúhonnými občanmi.

Daňová amnestia by mohla podporiť ruskú ekonomiku, ktorá čelí negatívnym dopadom prepadu cien ropy, západných sankcií a prudkého oslabenia kurzu rubľa. Problémy v hospodárstve prehlbuje aj odlev kapitálu, ktorý by podľa vládnych odhadov mohol tento rok dosiahnuť 60 až 80 mld. USD. Vlani čistý odlev kapitálu z Ruska dosiahol rekordných 151,5 mld. USD.

(1 EUR = 1,1152 USD)

Štáty G7 sa dohodli na zastavení emisií z fosílnych palív

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 9. júna (SITA) – Niektoré z najbohatších krajín sveta sa dohodli, že do konca tohto storočia prestanú vypúšťať do atmosféry emisie produkované fosílnymi palivami. Taký je výsledok rokovaní skupiny G7, ktorá sa zaviazala k “dekarbonizácii“. Znamená to, že akékoľvek znečisťujúce plyny zo spaľovania ropy, zemného plynu alebo uhlia musia byť do roku 2100 zachytené pred vypustením do ovzdušia. Krajiny G7 si zároveň dali za cieľ znížiť emisie na 70 percent z úrovne roka 2010 do polovice tohto storočia.

Krajiny G7 boli pod tlakom, aby konali v oblasti klimatických zmien po tom, čo najväčší svetový znečisťovateľ Čína urobil kroky na zníženie svojich emisií. Solidarita v rámci skupiny je významným signálom pred zasadnutím Organizácie spojených národov v Paríži v decembri, kde sa viac ako 190 krajín bude snažiť dohodnúť na prvom globálnom pláne znižovania emisií, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty.

“Kurz je správny, avšak potrebná by bola vyššia rýchlosť, viac ambícií a špecifických opatrení,“ povedala Samantha Smithová, ktorá má na starosti klimatické rozhovory OSN v rámci environmentálnej skupiny WWF. “Rozvíjajúce sa krajiny sú pripravené sa posunúť rýchlejšie v oblasti obnoviteľných zdrojov, potrebujú však financie a technológie od bohatších krajín,“ dodala.

Lídri G7 zopakovali svoj záväzok k odstráneniu “neefektívnych dotácií fosílnych palív“. Zároveň uviedli, že ich cieľom je plné rozbehnutie Zeleného klimatického fondu OSN, ktorý bude smerovať podporu na projekty v rozvojových krajinách, do konca tohto roku.

Vyslanci na decembrovom summite v Paríži budú pracovať na dohode na obmedzení globálneho otepľovania od priemyselnej revolúcie do 2 stupňov Celzia. Predchádzajúce stretnutia OSN boli poznačené nedostatkom konsenzu medzi veľkými znečisťovateľmi ako sú USA a Čína.

Hlavný ekonóm svetovej banky Nicholas Stern v pondelok uviedol, že čínska produkcia skleníkových plynov by mala dosiahnuť vrchol v roku 2025, teda o päť rokov skôr, ako sa odhadovalo – a potom by mala začať klesať. Pokrok krajiny v znižovaní emisií je podstatný pre úspech globálnych snáh o ochranu klímy, pretože Čína vytvára asi štvrtinu všetkých znečisťujúcich plynov v atmosfére.

Skupinu krajín G7 tvorí Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké.

Tsipras: Grécko by sa mohlo stretnúť s veriteľmi

RÍM/BRUSEL 9. júna (SITA, Reuters) – Grécko by sa mohlo dohodnúť s veriteľmi, ak stiahnu požiadavky zníženia dôchodkov, povedal pre utorňajšie vydanie talianskych novín Corriere della Sera grécky premiér Alexis Tsipras. Strany by mohli nájsť kompromis v kľúčových záležitostiach, ako je problematika rozpočtového prebytku, dodal Tsipras v zmierlivom tóne. Avšak neukázal žiadne náznaky prijatia požiadaviek veriteľov v škrtoch dôchodkov alebo iných sociálnych výdavkoch, opakujúc svoje vyhlásenia z posledných dní. “Myslím si, že sme blízko dohody o rozpočtovom prebytku na najbližšie roky. Hlavne musí existovať pozitívny prístup k alternatívnym návrhom pri znižovaní dôchodkov alebo zavádzaní nástrojov na boj proti recesii,” povedal Tsipras. Tieto vyhlásenia prišli v období, keď veritelia varujú, že čas rýchlo uteká.

Grécky premiér sa má v stredu stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom, aby sa pokúsili vyriešiť túto ťažkú situáciu. Objavili sa obavy, že ak by Grécko bolo donútené opustiť eurozónu, malo by to nepredvídateľné následky na euro a svetovú ekonomiku. Minulý týždeň po zamietnutí posledného návrhu veriteľov ľavicová vláda v Aténach naznačila, že je ochotná urobiť kompromis, avšak stále odmieta podľa nej nespravodlivo prísne opatrenia. “Nemôžeme pokračovať s programom, ktorý zjavne zlyhal,” povedal Tsipras. Zároveň dodal, že si je istý tým, že sa veritelia stiahnu. “Bolo by to začiatkom konca eurozóny,” uviedol grécky premiér.

Európska komisia dostala nový návrh Grécka, ktorý by v konečnom dôsledku mohol uvoľniť potrebné zdroje. Momentálne ho prehodnocujú, povedal v utorok predstaviteľ Európskej únie. Návrh má zosúladiť zatiaľ problémové témy dôchodkovej reformy a reformy dane z pridanej hodnoty.

Flašíková kritizuje Slovensko: Pokrok v rodovej rovnosti je stále veľmi pomalý

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – V dosahovaní cieľov rodovej rovnosti sme v Európskej únii ledva na pol ceste, pokrok je napriek veľkému množstvu iniciatív stále veľmi pomalý, uviedla pre agentúru SITA poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Flašíková Beňová. Parlament sa v týchto dňoch zaoberá stratégiou EÚ, ktorá sa týka rovnosti medzi ženami a mužmi po roku 2015. Súčasťou správy k stratégii je podľa europoslankyne aj konštatovanie, že pokrok je stále pomalý. Poslanci EP budú o nelegislatívnom dokumente hlasovať dnes, v pondelok 8. júna k nemu bola rozprava.

Tento rok mal byť podľa Flašíkovej Beňovej z hľadiska problematiky rodovej rovnosti a hodnotenia napĺňania jej cieľov prelomový. “Už uskutočnené štúdie a dostupné dáta však ukazujú, že sa tu nachádzame ledva na pol ceste, pričom v niektorých oblastiach sa pokrok doslova vlečie,“ poznamenala. Týka sa to podľa nej napríklad obmedzovania násilia páchaného na ženách, ale aj vyrovnávania rozdielov v ich postavení na trhu práce. “Podiel európskych žien, ktoré majú osobnú skúsenosť s fyzickým či sexuálnym násilím, je alarmujúci. Z hľadiska prevencie a boja proti nemu je potrebný koordinovaný, spoločný a jednoznačný postup v celej únii,” vysvetlila poslankyňa EP s tým, že ten napriek opakovaným výzvam stále prakticky nie je vidieť.

V prípade zamestnávania a odmeňovania podľa Flašíkovej Beňovej platí, že ak sa v posledných rokoch naozaj nepatrne zmenšili existujúce rozdiely medzi oboma pohlaviami, tak to nebolo spôsobené cieleným zlepšovaním odmeňovania žien. “Dôvodom bolo len celkové zhoršenie podmienok na trhu práce pre všetkých, čo spôsobila kríza. Nie je vidieť žiadny efekt pozitívnych opatrení smerom k ženám,” uviedla a zároveň pripomenula päťpercentný podiel žien na riadiacich pozíciách v spoločnostiach v Európskej únii. “To je úplne na smiech a vôbec to nezodpovedá ich zastúpeniu v spoločnosti. Európska komisia by sa v prípade podmienok a postavenia žien na trhu práce mala uberať k pevne stanoveným cieľom s jasnými sankciami v prípade ich nedodržania. Inak sa ešte dlho nikam nepohneme,“ uzavrela poslankyňa Európskeho parlamentu.

Správu, ktorú k stratégii predložila nemecká europoslankyňa Maria Noichl, naša poslankyňa Anna Záborská odmieta. “Podľa návrhu hlasovania dokonca hrozí, že z textu vypadne právo detí poznať svojich rodičov, ktoré je zakotvené aj v Dohovore OSN o právach dieťaťa, pričom zároveň obsahuje požiadavky na legalizáciu náhradného materstva a rozšírenie služieb umelého oplodnenia pre každého,” píše sa v stanovisku europoslankyne, ktoré agentúre SITA poskytol jej asistent Peter Stach.

Nová stratégia rodovej rovnosti Európskej únie na obdobie po roku 2015 potrebuje jasnejšie ciele a efektívnejší monitoring, ak má pomôcť dosiahnuť skutočný pokrok v boji proti diskriminácii na trhu práce, v oblasti vzdelávania a pri rozhodovaní. Vyplýva to z návrhu nelegislatívneho uznesenia, o ktorom budú europoslanci dnes hlasovať. Cieľom materiálu je zabrániť násiliu na ženách a ukončiť ich diskrimináciu na trhu práce, v politickom a hospodárskom rozhodovaní, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v prístupe ku vzdelávaniu. Stratégia by tiež mala obsahovať ustanovenia na ochranu práv žien v tretích krajinách a podporovať rovnosť žien a mužov, uvádza sa v návrhu uznesenia. Predložený text tiež vyzýva na priebežné hodnotenie dosahovaného pokroku vo všetkých oblastiach.

Lajčák so Steinmeierom hovoril o eurozóne, Ukrajine aj Balkáne

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – O situácii v eurozóne, na Ukrajine a západnom Balkáne, ako aj o vzťahoch medzi Európskou úniou a Ruskom rokoval v pondelok 8. júna podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák s nemeckým spolkovým ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom v Berlíne. Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí.

V diskusii o vnútornej situácii v Európskej únii sa obaja ministri venovali plánom Británie na referendum o budúcom zotrvaní v EÚ a finančnej situácii Grécka. „Slovensko jednoznačne podporuje postoj Nemecka a oceňuje vedúcu úlohu, ktorú zohráva pri riešení gréckej dlhovej krízy,“ konštatoval Lajčák. Rezortní kolegovia tiež odsúdili poslednú eskaláciu ozbrojených konfrontácií na východe Ukrajiny a zdôraznili nutnosť upokojenia situácie a nastolenia mieru na základe dodržiavania Minských dohôd. Vymenili si aj názory na úlohu Ruska pri riešení krízy a kroky, ktoré sú nevyhnutné na vyriešenie ukrajinskej krízy. Ministri prediskutovali aj situáciu v krajinách západného Balkánu, ktoré sa snažia o vstup do Európskej únie. Šéf slovenskej diplomacie Lajčák zdôraznil, že pre región je dôležité nestratiť pozitívnu európsku motiváciu, inak sa zvyšuje riziko nestability a spomalenia reforiem.

Po marcovej návšteve ministra Steinmeiera v Bratislave to bolo druhé bilaterálne stretnutie oboch ministrov v priebehu štyroch mesiacov. Po rokovaní na ministerstve zahraničných vecí vystúpil minister Lajčák na pôde Nadácie Friedricha Eberta s prednáškou na tému obnovenia stability v

Podľa Žitňanskej je schránkový zákon nedostatočný

BRATISLAVA 9. júna (SITA) – Schránkový zákon je podľa podpredsedníčky Most-Híd Lucie Žitňanskej nedostatočný. Ako povedala dnes pre agentúru SITA, zatiaľ Robert Fico hrá so zákonom proti schránkovým firmám cynickú hru s emóciami verejnosti. Na dnešnom rokovaní ústavnoprávneho výboru preto predloží Žitňanská pozmeňujúci návrh k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorý robí tento zákon účinnejší a rozšíri tiež obmedzenie schránkových firiem čerpať verejne zdroje na všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. „Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by bol celý zákon v súlade s uznesením NR SR, za ktoré hlasovala drvivá väčšina poslancov, vrátane poslancov za Smer,“ uviedla Žitňanská. Pozmeňujúci návrh zavádza finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie a rozširuje povinnosť schránkovým firmám zapísať sa do tohto registra aj v prípade, že čerpajú eurofondy, nadobúdajú majetok štátu alebo vyberajú zdravotne poistenie.

Premiér Robert Fico podľa Žitňanskej s obľubou na tlačovkách hovorí, že opozícia nemá žiadne riešenia. Pritom podľa nej práve vládne riešenie je nedostatočné a nerieši problém schránkových firiem komplexne. Vláda síce prevzala od opozície dobré riešenie – zriadenie registra konečných užívateľov výhod, lenže povinnosť zapísať sa do registra predpísala len tým firmám, ktoré budú čerpať verejné zdroje cez verejne obstarávanie. „Považujem to za nedostatočné. Vidíme, že je so schránkovými firmami problém, občania to vidia, politici to vidia, riešenie máme a necháme to tak? Je to proti princípom právneho štátu aj proti zdravému rozumu,“ ozrejmila dôvod predkladaného návrhu Žitňanská. Cez verejné obstarávanie totiž prechádza len 20 % verejných zdrojov, tých zostávajúcich 80 % zatiaľ zostáva týmto zákonom nepokrytých. „Pri prvom väčšom škandále s eurofondmi, predajom štátneho majetku sa frustrácia občanov z toho, že ich zase raz politici podviedli, ešte viac prehĺbi. Ja to považujem zo strany premiéra Fica za cynické,“ dodala Žitňanská.

Bulhari žiadajú nižšie utečenecké kvóty

SOFIA 8. júna (SITA/Reuters) – Bulharsko bude žiadať obmedzenie počtu utečencov, ktorých má mať pridelených na základe nových kvót EÚ. Bulharská vláda vo vyhlásení uvádza, že kvóty by mali byť nižšie pre krajiny, ktoré tvoria vonkajšie hranice únie a sú tak pod väčším “migračným tlakom”. Bulharsko už teraz čelí vlne utečencov prichádzajúcich zo Sýrie a severnej Afriky cez územie Turecka. Počas prvého štvrťroka tohto roku sa počet imigrantov zvýšil na 3200, čo je o 60 percent viac než za rovnaké obdobie vlani. Sofia už vystavala plot na hranici s Tureckom v snahe zabrániť vstupu nelegálnych migrantov.

Európska komisia (EK) v stredu prijala prvý súbor opatrení v rámci takzvanej Európskej agendy pre migráciu, ktorú predstavila verejnosti pred dvoma týždňami v rámci snahy o rovnomernejšie rozloženie azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ. Brusel predpokladá, že v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude medzi ostatných členov EÚ rozdelených dokopy 40-tisíc migrantov, ktorí sa už nachádzajú v Európe. Súčasťou balíka je taktiež odporúčanie, aby členovia EÚ prijali 20-tisíc utečencov, ktorí sa zatiaľ nenachádzajú na území dvadsaťosmičky. Bulharsko by podľa tohto plánu malo prijať najprv 572 imigrantov a následne vyše 200 ďalších. S plánom EK prejavili nespokojnosť aj ďalšie krajiny EÚ, ktorej lídri budú o tejto téme rokovať na summite 25. a 26. júna.

Ministerstvo prišlo s nápadom, ako pomôcť znevýhodnením skupinám

BRATISLAVA 8. júna (SITA) – Dočasné vyrovnávacie opatrenia, ktoré majú pomôcť vyrovnať šance a sú zakotvené v antidiskriminačnom zákone, pomôžu ľudom zo znevýhodneného prostredia. Ide o skupiny ľudí, ktoré čelia diskriminácii z hľadiska etnicity, príslušnosti k národnostnej menšine, rodu či pohlavia a majú v živote rozličné štartovacie pozície. Práve o podmienkach prijímania opatrení informuje príručka, ktorú vydalo Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Financovalo ju CVEK z vlastných zdrojov. Na ministerstve pri jej tvorbe vytvorili pracovnú skupinu, v ktorej boli okrem zástupcov centra i ľudia zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Nadácie Milana Šimečku, Nadácie otvorenej spoločnosti, organizácie Člověk v tísni, ako aj zástupcovia rezortu spravodlivosti.

Opatrenia, ktoré vyrovnávajú šance, možno prijať vo viacerých oblastiach, ktoré pokrýva antidiskriminačný zákon. Je to oblasť poskytovania sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, tovarov a služieb vrátane bývania, ale aj oblasť vzdelávania či pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov. Ako píše v príručke jej autorka Jarmila Lajčáková z CVEK, antidiskriminačný zákon sa vzťahuje aj na zákon o štátnej o službe. “Prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia s cieľom odstrániť znevýhodnenie na základe rodu, napríklad v spojení s etnicitou v prípade, ak sú splnené podmienky, možno aj pri prijímaní do štátnej služby,” informuje s tým, že práve štátne orgány by mali podľa nej zohrávať úlohu poskytovania pozitívnych príkladov pri prijímaní opatrení.

Vyrovnávať šance cez opatrenia zakotvené v zákone môžu viaceré subjekty, či už verejnej správy alebo právnické osoby. Ako sa píše v príručke, nejde o tie úrady či inštitúcie, ktoré diskriminujú, ale tie, ktoré sú vhodne situované na to, aby mohli prispieť k odstraňovaniu nerovnosti. Ide napríklad o ústrednú štátnu správu, samosprávu, predškolské zariadenia, základné, stredné, vysoké školy a univerzity či iné vzdelávacie inštitúcie, súkromné spoločnosti najmä v oblasti zamestnanosti, občianske združenia či organizácie a komory zastupujúce profesijné skupiny.

Náš antidiskriminačný zákon umožňuje prijímať takéto opatrenia od 1. apríla 2013. Ako uviedol Marián Filčík z ministerstva spravodlivosti, “zákon bol novelizovaný, pretože vieme, že nie všetci majú rovnakú štartovaciu čiaru”. “Dievča narodené v rómskej osade má výrazne nižšiu šancu dobre vyštudovať ako jeho nerómska rovesníčka. Takéto opatrenia nie sú zakázanou diskrimináciou. Naopak, vyrovnávajú šance uspieť či prekonať bariéry,“ vysvetlil. Ako ďalej uviedla Lajčáková, sú radi, že sa rezort spravodlivosti k tejto problematike takto postavil. Trvalo podľa nej 10 rokov, kým sa niečo takéto do zákona dostalo. Termín dočasné vyrovnávacie opatrenia sa po prvýkrát objavil vo vládnej politike Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít, ktorá bola prijatá v roku 2003.

“Len spoločná snaha dokáže zo Slovenska vytvoriť krajinu pre všetkých,” tvrdí Centrum pre výskum etnicity a kultúry. “Stretávame sa s tým, že aj šikovní rómski stredoškoláci z obchodných akadémií sú presvedčení, že štúdium, kde je potrebná matematika, nie je pre nich. Aj keď by radi študovali napríklad na Ekonomickej univerzite v Bratislave, radšej sa prihlásia na menej náročné štúdium na provinčnej univerzite, pretože to je akoby maximum, čo sa od Rómov v spoločnosti očakáva,“ vysvetlila Jarmila Lajčáková z centra. Podobné dilemy či problémy riešia i dievčatá, ktoré by rady študovali technické smery, ich okolie či rodičia ich od takýchto odborov často odrádzajú, upozornila. “Obávajú sa, že by nezvládli štúdium napríklad informačných technológií, ktoré je podľa nich najmä mužskou záležitosťou. Všeobecne rozšíreným predpokladom totiž je, že dievčatá budú študovať skôr humanitné smery,” vysvetlila pre agentúru SITA.

Ekonomická aj Technická univerzita nedávno spustili programy, ktoré povzbudia a pripravia na štúdium takéto skupiny uchádzačov. “Sú to programy, ktoré sú vo svete štandardom a u nás zatiaľ skôr ojedinelým príkladom tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení,“ dodala. Podľa Lajčákovej sa ukazuje, že napríklad pri začleňovaní Rómov sú najúspešnejšie práve programy, ktoré pozitívne motivujú, vytvárajú príležitosť a netrestajú ľudí za osud, ktorý sami nevedia ovplyvniť. Práve na týchto princípoch fungujú aj dočasné vyrovnávacie opatrenia. Dobrým príkladom je program Zdravé komunity, ktorý spočíva v práci asistentov zdravotnej osvety. Tí sú akýmsi mostom medzi obyvateľmi osád a zdravotným systémom a dbajú napríklad o to, aby matky so svojimi deťmi pravidelne absolvovali lekárske prehliadky a očkovania, priblížila. “V centre veríme, že vytvoriť Slovensko, ktoré bude pre všetkých, kde sa každý môže cítiť dobre a rešpektovane, vyžaduje, aby tí, ktorí majú moc v rukách, vytvorili príležitosti pre tých, ktorí sa nie svojím zavinením ocitli v situácii, keď si sami pomôcť nedokážu,” informuje CVEK v príručke.

Hollande: EÚ pritvtdí v sankciách voči Rusku

KRÜN 8. júna (SITA/Reuters) – Európska únia pravdepodobne predĺži do konca tohto roka platnosť diplomatických a ekonomických sankcií uvalených na Rusko za jeho politiku na Ukrajine. Na summite najvyspelejších krajín sveta G7 v nemeckom Bavorsku to novinárom v pondelok povedal francúzsky prezident François Hollande. O budúcnosti protiruských sankcií budú lídri EÚ rokovať na svojom júnovom summite. “Je pravdepodobné, že toto (predĺženie) bude návrh európskych úradov,” povedal francúzsky líder. Nemecká kancelárka Angela Merkelová predtým v tejto súvislosti povedala, že ak to bude nutné, únia ešte sprísni uvalené sankcie. Narážala pritom na prímerie uzavreté vo februári v Minsku, ktoré je na východe Ukrajiny neustále porušované. “Sme pripravení, ak bude situácia eskalovať, čo nechceme, sprísniť sankcie,” vyhlásil Merkelová.

Európska únia zaviedla vlani voči vybraným predstaviteľom Ruska a proruských separatistov, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu. Platnosť sankcií by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti, až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí.

SDKÚ: Štát živnostníkom nakladá, je to neúnosné

BRATISLAVA 8. júna (SITA) – Nakladanie záťaže na pracujúcich ľudí, živnostníkov a podnikateľov je podľa SDKÚ-DS neodškriepiteľné. Ako povedal dnes pre agentúru SITA predseda strany Pavol Frešo, dramatický úbytok živnostníkov a o tisíce menej nových “eseročiek” sú toho jasnými dôkazmi. Podľa Freša slovenská ekonomika stojí na práci živnostníkov a malých podnikateľov. Práve oni vytvárajú väčšinu hrubého domáceho produktu (HDP). Napriek tomu sú to práve oni, ktorí najviac pociťujú rozhodnutia vlády v oblasti podnikania. “Dôkazom, že sa zvyšuje bremeno, ktoré nesú na pleciach malí a strední podnikatelia, je skutočnosť, že počet novozaložených eseročiek medziročne klesol o polovicu. Čiže na budovaní Ficovho pseudosociálneho štátu sa nepodieľajú tí najbohatší oligarchovia, ale majitelia rodinných a drobných firiem s pár zamestnancami,” povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Pokles novozaložených firiem však vládu podľa Freša nezabrzdil vo zvyšovaní výdavkov. „Znamená to, že menej ľudí vytvára hodnoty, ktoré táto vláda neefektívne míňa,“ uviedol s tým, že navyše vláda míňa čoraz viac. “Z každého eura, čo Slovák zarobí, 42 centov sa použije na fungovanie štátu. Ambíciou SDKÚ-DS je, aby čo najviac peňazí zostalo ľuďom, ktorí si sami rozhodnú, na čo sa použijú,” uviedol.

Jeden z rozdielov medzi pravicou a ľavicou je podľa Freša v tom, že ľavica rada rozdeľuje cudzie peniaze, naproti tomu pravica chce nechať čo najviac peňazí ľuďom, ktorí si ich vlastnou prácou a aktivitou zarobia. „Štát si totiž musí vážiť ľudí, ktorí ho financujú. Bez nich sa totiž každá vláda vydáva na grécku cestu,“ dodal.

Liberáli si myslia, že maďarská vláda musí odmietnuť prejavy neznášanlivosti

BRATISLAVA 8. júna (SITA) – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) odmieta akékoľvek prejavy neznášanlivosti a oživovania zlých duchov minulosti, ktoré predviedli prívrženci radikálneho Mládežníckeho hnutia 64 žúp a ultrapravicovej strany Jobbik v nedeľu 7. júna pred veľvyslanectvami Srbska, Rumunska a Slovenska v Budapešti.

„Stredná Európa nemá inú nádej ako mierové spolunažívanie založené na vzájomnom rešpekte všetkých národov. Výkriky a heslá ´Preč s Trianonom´, ´Všetko späť!´, či ´Slovensko, nenávidíme ťa´, nepatria do integrovanej Európy 21. storočia,“ konštatuje tímlíder liberálov pre zahraničnú politiku Martin Klus. Podľa Klusa, bohužiaľ, panuje seriózna obava, že aj niektorým oficiálnym miestam v Budapešti podobný radikalizmus vyhovuje, aby prekrýval iné vnútorné, ale aj zahraničnopolitické problémy krajiny. „Ak to teda maďarská vláda myslí s priateľstvom a dobrým susedstvom vážne, je čas seriózne odsúdiť tieto prejavy a prehodnotiť zaradenie 4. júna, teda dňa podpisu Trianonskej dohody, medzi maďarské pamätné dni,“ uzatvára Klus.

V Budapešti sa v nedeľu konal pochod priaznivcov radikálneho maďarského Mládežníckeho hnutia 64 žúp (HVIM) a ultrapravicovej strany Jobbik pri príležitosti 95. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy.

Vzťahy Slovenska a Maďarska sú za posledné obdobie najlepšie

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú podľa maďarskej veľvyslankyne v SR Évy Czimbalmos Molnár za posledné obdobie najlepšie. Ako povedala v rozhovore pre agentúru SITA, aj najlepšie susedské vzťahy však môžu charakterizovať menšie nedorozumenia, ktoré treba riešiť v kultivovanej forme. „Tradície a zložitosť našich vzťahov nadobudnutých v predchádzajúcich storočiach tvoria živnú pôdu pre problémy, ale spolupráca musí byť budovaná na základe vzájomnej odkázanosti a spoločných záujmov,“ zdôraznila veľvyslankyňa.

Tisícročné spolužitie medzi našimi národmi podľa veľvyslankyne vytvorilo mnoho styčných bodov, ktoré nás spájajú. „Žili sme v spoločnej krajine, preto naše dejiny sú úzko previazané. Mentalita našich národov spomedzi našich susedov je k sebe najbližšie. Kultúrna podobnosť popri jazykových rozdieloch je dodnes silno citeľná,“ konštatovala. Jej cieľom je, aby Maďarsko zblížiť so Slovenskom a jeho hlavným mestom. Preto maďarské veľvyslanectvo pripravuje od pondelka v Bratislave Týždeň maďarskej kultúry pod názvom „Viac ako sused“.

Maďarsko sa chce v Bratislave predstaviť kultúrou. „My, Maďari, sme známi našou pohostinnosťou, bohatou kultúrou, jedlami a nápojmi. Dúfam, že v ponuke maďarského týždňa každý si nájde pre seba tú najlepšiu zábavu. Na Slovensku je známa maďarská hudba, súčasné umenie, jedlá, nápoje, ale je veľmi uznávaná aj láska Maďarov ku kultúre. Som o tom presvedčená, že napriek všetkým nedorozumeniam práve kultúra je tá, ktorá spája a vzájomne približuje národy a krajiny,“ dodala Éva Czimbalmos Molnár .