Chcete so svojou firmou stavať diaľnicu? Na Kysuciach zmenili podmienky

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS) upravila viaceré podmienky v užšej súťaži na výstavbu kysuckej diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec v dĺžke 5,7 kilometra. Záujemcovia môžu požiadať o účasť v tendri do 15. júna namiesto pôvodného termínu do 8. júna. Lehota na požiadanie o vysvetlenie podmienok účasti a iných informácií v súťaži sa posúva do 9. júna.

Diaľničiari upravili aj podmienky v prípade ekonomickej, finančnej a technickej spôsobilosti záujemcov. Ide napríklad o požiadavky na vzdelanie a odbornú prax na vykonávanie stavebných prác. Týkajú sa riaditeľa stavby, hlavného stavbyvedúceho, stavbyvedúceho na mosty, kľúčového odborníka vo funkcii autorizovaného geodeta, kľúčového pracovníka zodpovedného za kontrolu kvality, hlavného inžiniera projektu, či zodpovedného projektanta pre cestnú a mostnú časť, pre životné prostredie a za kvalitu dokumentácie, ako aj koordinátora dokumentácie, zodpovedného riešiteľa pre geologickú časť a člena pracovnej skupiny geotechnika.

Predpokladaná cena prác na úseku D3, plánovaných na štyri roky, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie, je 199,12 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (238,94 mil. eur vrátane dane). Diaľničiari vyzvú na predloženie ponuky len vybraných záujemcov spĺňajúcich podmienky účasti. Projekt bude financovaný z peňazí Európskej únie a zo štátneho rozpočtu cez nový Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020. Záujemcovia musia predložiť najmenej dve referencie o realizovaných stavbách diaľnice alebo rýchlostnej cesty, každú v hodnote aspoň 70 mil. eur bez dane.

S výstavbou úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec by sa malo začať predbežne do konca tohto roka v závislosti od priebehu tendra. Užšia súťaž bola zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 12. mája a v domácom Vestníku verejného obstarávania 13. mája.

Zmeny v monitorovacom systéme budú stáť 8 mil. eur, uhradí ich EÚ

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Aktualizácia existujúcich a rozširovanie nových funkcionalít v informačno-technologickom monitorovacom systéme ITMS2014+ pre využívanie eurofondov v novom programovom období 2014 – 2020 bude stáť 6,684 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, resp. 8,021 mil. eur vrátane dane. Úrad vlády SR vybral za dodávateľa týchto služieb združenie firiem Atos IT Solutions and Services, s. r. o. (nástupca Siemens Business Services, s. r. o.) a Axon Pro, s. r. o. so sídlom v Bratislave.

Predpokladaná cena zákazky bola 6,681 mil. eur bez dane (8,018 mil. eur vrátane dane), zmluvná cena tak presahuje 100 % očakávaných nákladov. Použitý postup rokovacieho konania bez výzvy na súťaž úrad vlády zdôvodnil tým, že uvedené služby môže poskytnúť len určitý dodávateľ pre ochranu výhradných práv. Vyše desaťmesačná zmluva je platná do 31. marca 2016. Projekt bude financovaný z peňazí Európskej únie cez Operačný program Technická pomoc.

Úprava existujúcich a vývoj nových funkcionalít, architektúry a podpory procesov v elektronickej podobe v ITMS2014+ sú podľa úradu vlády potrebné pre zachovanie kontinuity prípravy implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov. Cieľom zákazky je zabezpečiť otvorenosť systému aplikačného programového vybavenia tak, aby jeho následné úpravy a servis mohli byť poskytované aj iným dodávateľom.

“Primárnym cieľom úprav a ďalšieho rozvoja existujúceho ITMS2014+ je splnenie základných požiadaviek Európskej komisie k implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zo strany SR v roku 2015 a začiatkom roku 2016. Ide najmä o splnenie základných princípov e-Kohézie – vytvorenie prostredia a platformy pre efektívnu komunikáciu a výmenu informácií medzi prijímateľom a poskytovateľom pomoci, a to najmä v elektronickej podobe,” uviedol úrad vlády. Sekundárnym cieľom je modifikácia a rozvoj existujúceho ITMS2014+, aby sa zachovala kontinuita implementácie eurofondov a aby poskytoval podporu pre základné a najdôležitejšie procesy implementácie.

Úrad vlády a uvedená skupina dodávateľov uzavreli už v júni 2013 zmluvu o úprave existujúcich funkcionalít a architektúry ITMS na základe požiadaviek EK pre programové obdobie 2014 – 2020 a tiež licenčnú zmluvu. Zmluvná cena dosiahla 7,149 mil. eur bez dane, resp. 8,579 mil. eur vrátane dane. Konečný termín pre ukončenie všetkých etáp zmluvy bol 31. marec 2015. Táto skupina firiem na základe zmluvy z roku 2006 dodala aplikačné programové vybavenie informačného systému IT monitorovacieho systému pre štrukturálne fondy a Kohézny fond.

Priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa formujú, tvrdí Lajčák

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Riešenie nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných, posilnenie energetickej bezpečnosti či digitálna agenda sú možnými prioritami slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Na dnešnej konferencii „Európska únia v roku 2015: Silný mandát, krehká politika“ to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Konferenciu organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ministerstvo očakáva, že priority nášho predsedníctva budú definitívne známe začiatkom budúceho roka.

„Pre Slovensko je už tradične dôležité, aby členské štáty Únie mali právo na voľbu energetického mixu, vrátane jadrovej energie. Okrem toho sme s podporou krajín V4 do konceptu Energetickej únie presadili dôraz na dôležitosť dostupných cien pre domácnosti a priemysel,” povedal šéf rezortu diplomacie.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na konferencii uviedol, že cíti silnú politickú podporu, aby otázku energetiky riešili komplexne. „Som veľmi rád, že koncept Energetickej únie pozitívne prijali ministri energetiky, životného prostredia, dopravy,“ povedal. Myslí si však, že pre tento projekt musia permanentne získavať a udržiavať podporu verejnosti, európskych elít či národných parlamentov. Prvú správu o stave Energetickej únie chce Šefčovič predstaviť počas októbra.

Digitálna agenda sa tiež môže stať prioritou nášho predsedníctva. „Digitálna agenda generuje nové pracovné miesta a posilňuje európsku konkurencieschopnosť. Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku má dobudovanie jednotného trhu vrátane trhu služieb a digitálnych produktov, jednoznačnú pridanú hodnotu,” uviedol Lajčák.

Počas slovenského predsedníctva by prioritou mohlo byť aj riešenie nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných. Tá je problémom viacerých krajín Európskej únie, povedal šéf rezortu zahraničia.

Rade Európskej únie bude Slovensko predsedať v druhej polovici budúceho roka. Predsedníctvo preberieme po Holandsku a odovzdáme ho Malte. „Naše predsedníctvo bude určitou maturitou slovenskej politiky a predpokladám, že pre občanov a spoločnosť bude budúci rok rokom európskym,“ povedal Lajčák na konferencii.

Fico hovoril o zákone pre regióny s vysokou nezamestnanosťou

vyšlo aj v EKO

KOŠICE 5. júna (SITA) – Vláda pripraví osobitný zákon pre regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý bude stanovovať iné pravidlá pre investorov, podnikateľov, zamestnávateľov a zamestnancov ako v ostatných regiónoch. Povedal to dnes na tlačovej besede v Košiciach predseda vlády Robert Fico.

“Každý okres, kde miera nezamestnanosti presiahne 20 percent, bude spadať pod osobitný režim, kde by zamestnávatelia dostávali výraznejšiu podporu od vlády – podstatne vyššie daňové a odvodové úľavy. Iný bude aj prístup k investíciám a štrukturálnym projektom,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že to nebudú len všeobecné pravidlá, ale pôjde o selektívny prístup, pričom vláda chce zohľadňovať aj miestne špecifiká. Po prijatí tohto zákona sa budú podľa jeho slov výjazdové zasadania vlády konať v týchto okresoch. Na jeseň sa pripravuje rokovanie vlády v Trebišove. Podľa premiéra je takýto prístup potrebný, pretože na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely a spomínaným okresom chce vláda venovať osobitnú pozornosť.

Premiér na tlačovej besede reagoval aj na aktuálnu prognózu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), podľa ktorej slovenské hospodárstvo bude v najbližších rokoch zrýchľovať. Fico uviedol, že zlepšený výber daní, dobré hospodárske výsledky a makroekonomické ukazovatele umožnia prípravu a realizáciu druhého i tretieho sociálneho balíka. “Zlepšujúcu sa hospodársku situáciu krajiny musia pocítiť aj občania a musí sa to prejaviť aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti,“ povedal Fico. Uviedol, že tri balíky sociálnych opatrení presiahnu miliardu eur, čo však nebude mať negatívny dopad na deficit.

Slovensko podľa júnovej prognózy OECD dosiahne ekonomický rast v tomto roku na úrovni 3 % a v roku 2016 zrýchli na 3,4 %. Premiér Fico za dobrú správu označil, že je to podložené nielen exportom, ale aj oživením domácej spotreby a rastom investovania, čo je znakom dôvery. Doplnil, že pozitívny vývoj je aj v miere nezamestnanosti.

“Chceme dosiahnuť pokles nezamestnanosti na úroveň 11 percent, čo je reálne na úrovni EÚ. Znížiť chceme aj DPH na vybrané druhy potravín,“ povedal Fico. Premiér zároveň dodal, že bude klesať aj deficit verejných financií a klesá aj dlh. “Nechceme robiť z deficitu svätú kravu, ktorú nemožno zarezať. Vláda dokázala znížiť deficit pod tri percentá, čo je dobré. Tempo znižovania deficitu je zdravé, udržateľné a dobré,“ povedal Fico. Ocenil, že k zníženiu deficitu prispeli aj samosprávy, ktoré sa spolupodieľali na znižovaní výdavkov v oblasti verejných financií a racionálne hospodárili.

O niečo horšie ako s dynamikou hospodárstva to OECD vidí v najnovšej prognóze s vývojom slovenských verejných financií. Kým kabinet Roberta Fica si na tento rok rozpočtuje deficit verejných financií na úrovni 2,5 % hrubého domáceho produktu, prognóza organizácie hovorí o 2,7-percentnom schodku. Na budúci rok si dala vláda záväzok znížiť schodok pod 2 %, OECD očakáva deficit 2,3 % výkonu ekonomiky.

Výsledok prieskumu prekvapil: Táto strana by sa do parlamentu nedostala

BRATISLAVA 5. júna (SITA) – Agentúra MVK uskutočnila od 26. do 31. mája reprezentatívny výskum preferencií politických strán na vzorke 1 036 respondentov. Na otázku: “Voľby do Národnej rady SR budú v roku 2016. Ak by sa konali už dnes, ktorej strane by ste dali svoj hlas?” 6,8 percenta opýtaných uviedlo, že by sa na voľbách určite nezúčastnili a ďalších 24,1 percenta nevedelo, či by sa zúčastnili, resp. koho by v nich podporili. Z odpovedí respondentov, ktorí deklarovali, že by sa na voľbách zúčastnili a vedeli sa rozhodnúť, koho voliť, vyplynulo nižšie uvedené poradie politických strán.

Agentúru SITA o prieskume informoval Pavel Haulík z Agentúry MVK.

“Voľby do Národnej rady SR budú v roku 2016. Ak by sa konali už dnes, ktorej strane by ste dali svoj hlas?”

politický subjekt % rozhodnutých voličov
Smer-SD 36,0
Sieť 10,5
KDH 8,5
OĽaNO 7,4
Most-Híd 7,4
SNS 6,8
SMK 5,0
SaS 3,1
NOVA 2,8
SKOK! 2,2
SDKÚ-DS 2,0
KSS 1,8
TIP 1,8
ĽSNS 1,0
iné subjekty 3,7
* údaje v tabuľke sú v percentách
V Mníchove sa konali masívne demonštrácie proti summitu G7

MNÍCHOV 4. júna (SITA/AP) – Desaťtisíce ľudí vo štvrtok protestovali v bavorskej metropole Mníchov proti nadchádzajúcemu stretnutiu lídrov skupiny G7. To sa uskutoční v nedeľu a pondelok v bavorských Alpách v hoteli Schloss Elmau ležiacom pri hranici s Rakúskom, približne 80 kilometrov juhozápadne od Mníchova. Lídri G7 by na ňom mali diskutovať najmä o naliehavých problémoch globálneho charakteru cez obmedzenie globálneho otepľovania až po krízu na Ukrajine. Štvrtkový protest v Mníchove organizovali environmentálni aktivisti a ľavicové skupiny. Podľa odhadov miestnej polície sa na ňom zúčastnilo približne 30-tisíc ľudí.

Protestujúci pochodovali centrom bavorskej metropole nesúc heslá ako “Zastavme TTIP (Transatlantické obchodne a investičné partnerstvo) – zachráňme klímu – bojujme proti chudobe”. Manifestácia sa niesla v pokojnom duchu a obišla sa bez akýchkoľvek násilných incidentov.

Nemecké úrady sú pripravené aj na ďalšiu možnú demonštráciu, ktorá by sa v sobotu mohla odohrať v meste Garmisch-Partenkirchen ležiacom blízko miesta, kde sa bude konať stretnutie lídrov G7. Na sobotu je zároveň v Mníchove naplánované ďalšie zhromaždenie, ktorého účastníci majú apelovať na lídrov G7, aby podnikli viac proti hladomoru a chudobe vo svete. Usporiadatelia, medzi ktorými je organizácia speváka Bona, očakávajú 17-tisícovú účasť, uviedol vo štvrtok nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Šéf NATO upokojuje: Rusko teraz nepredstavuje okamžitú hrozbu

OSLO 4. júna (SITA/Reuters) – Rusko nepredstavuje okamžitú hrozbu pre krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá stále dúfa, že vzájomné vzťahy sa napravia. Pre nórsky verejnoprávny rozhlas NRK to vo štvrtok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Zároveň poukázal na fakt, že Rusko v minulosti neváhalo použiť silu na rozšírenie svojich hraníc, pričom ako príklad uviedol Gruzínsko, Krym a východnú Ukrajinu. “Vidíme viac nepredvídateľných, nebezpečných a nepokojných situácií. Napriek tomu si myslíme, že z východu neexistuje žiadna okamžitá hrozba pre niektorú z krajín NATO,” povedal Stoltenberg počas návštevy svojej vlasti. Šéf aliancie však zdôraznil, že zlepšenie bilaterálnych vzťahov a ďalšia spolupráca sú v záujme Ruska aj NATO.

Aliancia opakovane kritizovala Rusko za jeho angažovanie sa v ukrajinskom konflikte, v ktorom podporuje proruských povstalcov bojujúcich proti tamojšej vláde. Moskva však popiera, že by separatistom poskytovala zbrane a vysielala na východ Ukrajiny svojich vojakov. Boje na Ukrajine sa v posledných dňoch opäť rozhoreli, a to ja napriek prímeriu uzavretému vo februári v Minsku. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval všetky strany konfliktu, aby minské mierové dohody plne dodržiavali. Zopakoval, že podľa informácií aliancie sú ruské jednotky prítomné na východe Ukrajiny. “Moskva okrem toho dodala separatistom veľké množstvá ťažkých a moderných zbraní vrátane delostreleckých a protilietadlových zbraní pre vyše 1000 vojakov,” povedal novinárom v Osle. Rusko preto podľa Stoltenberga nesie zodpovednosť za situáciu a je v jeho moci konflikt ukončiť.

Exšéf nemeckej diplomacie varuje Camerona pred sľubom krajanov

LONDÝN 4. júna (SITA/Reuters) – Britský premiér David Cameron by sa nemal dať uniesť prísľubom Nemecka, že podporí snahy Británie dosiahnuť reformu Európskej únie, varoval vo štvrtok bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fischer. Po víťazstve v májových parlamentných voľbách Cameron prisľúbil vyrokovať nové zmluvy Británie s EÚ, a to ešte pred referentom o zotrvaní či vystúpení krajiny z únie do konca roka 2017.

Na získanie podpory začal Cameron minulý týždeň turné po hlavných mestách členských krajín únie. Hlavným cieľom jeho cesty bolo stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne, ktorá mu prisľúbila spoluprácu pri dosiahnutí dohody, čo britskí predstavitelia privítali. Fischer, ktorý odišiel z politiky v roku 2005, sa však snažil tento optimizmus Camerona schladiť. “Angela Merkelová neurobí nič, čo ohrozí základné princípy spoločného trhu EÚ,” varoval niekdajší šéf nemeckej diplomacie. Podľa neho prioritou Merkelovej je nájsť riešenie finančného problému Grécka v rámci eurozóny.

Grécky premiér hlási pokrok v rokovaní s veriteľmi

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 4. júna (SITA, Reuters) – Grécko je blízko k dohode s veriteľmi a v piatok uhradí svoje záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Vo štvrtok to vyhlásil grécky premiér Aléxis Tsípras po rokovaní s predsedom Európskej komisie (EK) Jean-Claudom Junckerom a šéfom skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Euroskupina) Jeroenom Dijsselbloemom. Podľa Tsíprasa je konsenzus týkajúci sa cieľovej úrovne gréckeho primárneho rozpočtového prebytku veľmi blízko a dohoda s veriteľmi by sa mohla uzavrieť počas niekoľkých dní.

Na otázku týkajúcu sa blížiacej sa splátky Grécka voči MMF odpovedal: “Nerobte si s tým starosti.” Zároveň poznamenal, že krajina v minulosti záväzky splácala. “Budeme v tom pokračovať,” dodal. Grécko a jeho veritelia pripravili vlastné, odlišné alternatívy možnej dohody. Podľa Tsíprasa sú predmetom diskusie „grécke návrhy“.

O pokroku v rozhovoroch hovorí aj EK s tým, že intenzívne rokovania budú pokračovať. “Bolo to dobré, konštruktívne stretnutie. Urobili sme pokrok v pochopení vzájomných stanovísk na základe rôznych návrhov. Dohodli sme sa, že sa znovu stretneme. Intenzívna práca bude pokračovať,“ uviedol predstaviteľ EK.

Úrady práce by mali mať ďalší dôvod na vyradenie z evidencie

BRATISLAVA 4. júna (SITA) – Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje, aby sa od začiatku budúceho roka rozšíril okruh dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce. Podľa návrhu novely zákona o službách zamestnanosti má ísť aj o prípady, kedy uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov neplní podmienky účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce, ktoré boli písomne dohodnuté medzi úradom práce a uchádzačom o zamestnanie. Ako uvádza rezort práce a sociálnych vecí, týmto spôsobom chce zabezpečiť aktívnu účasť uchádzačov o zamestnanie na aktívnych opatreniach na trhu práce a zintenzívniť ich záujem na plnení dohodnutých podmienok. Odborári počas pripomienkového konania vyjadrili obavy z toho, aby nový dôvod vyradenia z evidencie neslúžil na “umelé“ znižovanie miery nezamestnanosti, a preto odporúčajú súčasne nastaviť kontrolné mechanizmy.

Miera nezamestnanosti na Slovensku v apríli tohto roka klesla na úroveň 11,68 %. “Klesli sme pod 12-percentnú hranicu. Zoberme si, kde sme sa nachádzali v apríli 2012, keď sme nastupovali do vlády, kedy bola nezamestnanosť nad 14 percentami,” povedal pred dvoma týždňami na tlačovej besede premiér Robert Fico. Zároveň vyjadril záujem dosiahnuť aktuálny priemer miery nezamestnanosti krajín eurozóny, ktorý je 11,3 %. “Toto dosiahneme určite v priebehu tohto roku,” dodal predseda vlády.

V porovnaní s marcom tohto roka klesla miera evidovanej nezamestnanosti v apríli o 0,38 percentuálneho bodu a medziročne o 1,28 percentuálneho bodu. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol na konci apríla tohto roka 315 090 osôb. Medzimesačne klesol o viac ako 10 tisíc osôb, medziročne o 34,7 tis. osôb.

Uhliarik chce zaviesť limit na poplatky u lekára

BRATISLAVA 4. júna (SITA) – Tak ako je stanovený limit pri doplatkoch za lieky, mal by byť aj na poplatky u lekárov. Nakoľko v súčasnosti neexistuje ich strop, poplatky môžu byť vysoké a finančne náročné pre pacientov, konštatuje poslanec KDH Ivan Uhliarik. Zavedenie limitu navrhuje cez novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Poslanec stavil na rovnaký model ako pri liekoch, limit by sa týkal osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a dôchodcov a jeho výška by bola taktiež totožná.

Podľa návrhu by osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidní dôchodcovia za kvartál uhradili na poplatkoch maximálne 30 eur a starobní dôchodcovia 45 eur. V praxi by to fungovalo tak, že všetko, čo by bolo nad tento limit, by pacientovi zaplatila jeho zdravotná poisťovňa. “Vrátenie poplatkov za služby spojené s návštevou lekára bude mať pozitívny dopad na cieľovú skupinu,” konštatuje predkladateľ.

Uhliarik poukazuje na to, že práve tieto dve skupiny obyvateľstva potrebujú zdravotnú starostlivosť častejšie ako ostatní. “Častejšou návštevou u lekára sa vystavujú vyššiemu finančnému bremenu v podobe poplatkov,” vysvetľuje poslanec.

Ten tiež konštatuje, že k vracaniu poplatkov možno v súčasnosti pristúpiť aj vďaka tomu, že lekári už musia používať registračné pokladnice, a teda existujú záznamy o uhradených poplatkoch.

SDKÚ: Emigrácia do Európy je biznis prevádzačov, ktorý EÚ ignoruje

BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Z emigrácie do EÚ sa stal podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša biznis pre úzku skupinu prevádzačov, ktorí si z nešťastia ľudí urobili prostriedok vlastného obohacovania. Ako povedal Frešo dnes pre agentúru SITA, tento fakt ignoruje panický návrh eurobyrokratov o prerozdeľovaní utečencov medzi všetky členské krajiny únie. „Je prirodzené, že ľudia túžia žiť v slobodnej a bezpečnej krajine, preto je prirodzené, že keď niekde zúri občianska vojna, bežní obyvatelia sa pokúšajú utiecť do bezpečia. Ich strach o život však zneužívajú pašeráci, ktorí im sa niekoľkotisícové sumy ponúkajú útek do Európy. Pašerácke gangy si z nešťastia miliónov ľudí urobili výnosný kšeft a Brusel pašerákov svojím návrhom o prerozdeľovaní utečencov iba povzbudil,“ vyhlásil Frešo.

Návrh Európskej komisie, podľa ktorého majú jednotlivé členské krajiny na základe kvót prijať desiatky tisíc utečencov, pritom podľa Freša nijako nerieši základné problémy emigrácie do Európy. Upozornil, že dôvodov pre útek obyvateľov krajín tretieho sveta k nám je niekoľko, rizík z ich nariadeného prerozdelenia je mnoho. „Navyše nijakým spôsobom nerieši príčinu, ale len následok. Jednou z hlavných príčin je narastajúci biznis pre pašerákov a organizované skupiny živiace sa prevádzačstvom,“ konštatoval s tým, že laickým zistením sa dá na sociálnych sieťach nájsť za pár desiatok minút niekoľko ponúk. „Stačí si len vybrať miesto a spôsob dopravenia, zaplatiť od 1 600 do 5 500 dolárov a cesta do Európy sa môže začať. Takýchto inzerátov na sociálnych sieťach je mnoho. Toto je priestor pre tajné služby, aby dokázali identifikovať pašerácke skupiny, ich trasy a centrá a v spolupráci s políciou, armádou či pobrežnou strážou všetkých dotknutých krajín narúšať ich siete ešte pred vyplávaním na more,“ uviedol šéf volebného štábu SDKÚ-DS Peter

Podľa Freša je navyše tragédiou, že ľudia, ktorí prevádzačom zaplatia tisícky dolárov vôbec nemajú istotu, že živí a zdraví vystúpia na brehoch EÚ. „Pašerákov totiž zaujímajú len peniaze, ktoré dostanú za nalodenie emigrantov na často vratké lode,“ dodal.

Agentúra SITA vydá aj zvukovú správu

Začlenenie Rómov si vyžaduje komplexný prístup

BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Začlenenie Rómov do spoločnosti si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup. Príslušníci marginalizovaných komunít totiž čelia sociálnemu vylúčeniu v mnohých oblastiach, čo vzájomne posilňuje už existujúce znevýhodnenia a následne ich negatívne dopady. Malo by ísť o koordinovaný postup pri presadzovaní politík sociálneho začlenenia Rómov v štyroch oblastiach, a to v prístupe k vzdelaniu, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a k bývaniu. Takýto prístup zdôrazňuje Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, píše sa to v návrhu Národnej rámcovej stratégie podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, ktorý pochádza z dielne ministerstva práce. Materiál dnes na rokovaní schválila vláda.

Jedným z kľúčových opatrení je podpora integrácie marginalizovaných rómskych komunít. V novom programovom období na roky 2014 až 2020 sú v rámci Operačného programu Ľudské zdroje pripravené investičné priority, ktoré sa aspektov sociálneho vylúčenia rómskej menšiny týkajú. V centre pozornosti bude podpora predprimárneho vzdelávania a prístupu k inkluzívnemu vzdelávaniu, ktoré je založené na odstraňovaní bariér a rešpektovaní individuálnych schopností a potrieb detí. “K podpore inkluzívneho vzdelávania z európskych štrukturálnych a investičných fondov bude patriť aj podpora práce rómskych asistentov učiteľa,” píše sa v návrhu, ktorý je zverejnený na portáli právnych predpisov.

Medzi ďalšie aktivity, ktoré budú v programovom období podporené, patrí snaha o zvýšenie zamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Ide napríklad o poskytovanie poradenstva a odborných služieb či podporu inovatívnych programov, ktoré sú orientované na zvýšenie zamestnanosti na lokálnej úrovni cez sociálne a obecné podniky. Ako v návrhu informuje rezort práce, predpokladom úspechu na trhu práce je tiež terénna sociálna práca, budovanie komunitných centier či poskytovanie asistenčných služieb v rámci projektu Zdravé komunity. Tieto aktivity prinesú pozitívny efekt napríklad v oblastiach zdravotníckej osvety alebo zlepšenia štandardov hygieny.

Významnou aktivitou je rozvoj vybavenosti komunít. “Existujúce analýzy ukázali alarmujúci stav technickej vybavenosti, infraštruktúry a podmienok bývania,” informuje návrh. Preto treba investovať do zavedenia inžinierskych sietí, posilnenia prístupu k pitnej a úžitkovej vode, do dokončenia alebo výstavby prístupových ciest ako i do nastavenia systému odvozu komunálneho odpadu. Finančne podporená bude tiež svojpomocná výstavba.

Ministerstvo práce zvažuje tiež pravidelný monitoring životných podmienok rómskych domácností, formu monitoringu, spôsob jeho financovania a organizačné zastrešenie. Dôvodom je podľa rezortu získanie pravidelných poznatkov o pokroku v procesoch sociálneho začleňovania marginalizovaných rómskych komunít.

Kaliňák: Nepohyblivú hranicu chceme na všetkých hraničných riekach

BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Nepohyblivé hranice chce mať Slovensko postupne na všetkých miestach, kde hranice so susednými štátmi tvoria rieky. Vyhlásil to dnes po rokovaní vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho sa týmto zamedzí prípadom z minulosti, keď Slovensko prišlo zmenami riečnych korýt o územie.

“Slovensko v uplynulých desaťročiach prišlo pohyblivými hranicami o niekoľko hektárov územia. Ešte počas spoločnej federatívnej republiky sme takto prišli o územie v prospech Maďarska a Rakúska,” povedal Kaliňák. V dôsledku zmien koryta Hornádu podľa neho napríklad Slovensko stratilo 30 hektárov územia, z ktorých sme naspäť dostali len 18. “Neustále povodne zintenzívňujú zmeny tokov riek,” povedal minister s tým, že pôvodne sa vždy vodohospodári snažili vracať rieky do pôvodného koryta. To je ale značne finančne náročné. Nepohyblivé hranice so všetkými našimi susedmi budú podľa neho určené prostredníctvom GPS.

Vláda SR na svojom dnešnom zasadnutí schválila návrh na určenie nepohyblivej riečnej hranice s Českou republikou a Rakúskom v oblasti trojštátneho hraničného bodu Dyje-Morava. Ako sa uvádza v dokumente nazvanom Návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje-Morava, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo vnútra, hranica situovaná v riečnom koryte Moravy bola doteraz pohyblivá. Z technického a hospodárskeho hľadiska je však podľa ministerstva výhodnejšie tento stav zmeniť. Nepohyblivý stav znamená, že sa štátna hranica neprispôsobuje prirodzeným zmenám riečneho koryta.

Stanovenie nepohyblivej hranice podľa ministerstva vnútra obmedzí časté zmeny v katastroch dotknutých štátov, obmedzí sa tiež rozsah nutných zameriavacích prác na zistenie aktuálneho stavu hranice a medzištátne vodohospodárske orgány si po zmene budú môcť sami určiť, či a v akej miere je potrebné upravovať koryto do pôvodného stavu, a to bez iniciatívy orgánov spravujúcich štátnu hranicu. Stabilizovanie hranice má tiež prispieť k stabilizácii výmery prihraničných katastrálnych území, čo v konečnej miere postupnou aplikáciou na ďalších štátnych hraniciach stabilizuje výmeru štátneho územia Slovenskej republiky. Vláda dnes takisto schválila vzájomnú výmenu územia medzi Slovenskom a Maďarskom. Nutnosť výmeny spôsobili zmeny toku rieky Ipeľ.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Ruskí poslanci a diplomati majú obmedzený prístup do EP

BRUSEL 3. júna (SITA/Reuters) – Európsky parlament (EP) obmedzil prístup ruských diplomatov a poslancov do svojich priestorov. Predseda EP Martin Schulz tak reagoval na nedávne zverejnenie ruského zoznamu neželaných osôb, na ktorom figuruje 89 európskych politikov a predstaviteľov. Ruskí diplomati a poslanci budú odteraz musieť mať špeciálne povolenie na vstup do budov parlamentu. Obmedzenie sa týka aj ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimira Čižova. Schulz tiež pozastavil činnosť komisie tvorenej ruskými a európskymi poslancami, ktorá sa schádza niekoľkokrát do roka s cieľom upevniť vzťahy medzi Ruskom a EÚ.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že na zoznam zaradili osoby, ktoré “podporovali prevrat na Ukrajine”, čím mal na mysli zvrhnutie exprezidenta Viktora Janukovyča po masových demonštráciách.

Novým prezidentom Lotyšska sa stal Raimonds Vejonis

RIGA 3. júna (SITA/AP) – Poslanci lotyšského parlamentu si v stredu za nového prezidenta zvolili súčasného ministra obrany Raimondsa Vejonisa, ktorý tak porazil sudcu Európskeho súdneho dvora Egilsa Levitsa. Ten bol jeho hlavným konkurentom po tom, ako poslanci po prvých kolách voľby eliminovali ďalších dvoch kandidátov. Štyridsaťosemročný Vejonis získal rozhodujúcu väčšinu 55 hlasov spomedzi 100-členného lotyšského parlamentu zvaného Saeima až v piatom kole voľby, kde už nemal súpera. Novozvolený prezident v úrade nahradí doterajšieho lídra Andrisa Berzinša, ktorý sa o ďalšie funkčné obdobie neuchádzal z rodinných dôvodov. Vejonisovo pôsobenie na poste ministra obrany bolo doposiaľ v očiach verejnosti vnímané ako silné. Pobaltská krajina, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 1991 po páde Sovietskeho zväzu, v súčasnosti pociťuje obavy v súvislosti s aktivitami susedného Ruska na Ukrajine.

Most: O zákone o financovaní menšín diskutovali s Rusínmi a Rómami

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Pracovný návrh zákona, ktorým chce strana Most-Híd zmeniť spôsob financovania kultúry menšín na Slovensku, predstavili dnes v Prešove zástupcom tamojšej rusínskej a rómskej menšiny podpredseda strany Most-Híd László Solymos, prešovský krajský predseda strany Štefan Szidor a prešovský okresný predseda strany Peter Krajňák.

„Dôvod, prečo sme si so zástupcami menšín sadli za jeden rokovací stôl bol ten, aby sme im nielen priblížili naše predstavy v oblasti, ktorá sa ich bytostne týka, ale vypočuli si aj ich názory a pripomienky k nášmu návrhu,“ vysvetlil Solymos, ktorý stretnutie v Prešove označil za užitočné. „Je pre nás vždy kľúčové, aby sme pri tvorbe každého legislatívneho návrhu dobre poznali názor tých, ktorých sa týka. Rovnako to bolo aj v tomto prípade,“ uviedol podpredseda Mosta-Híd, ktorý je spolutvorcom návrhu. „Zástupcovia menšín sú pripravení spolupodieľať sa na vypracovaní finálnej podoby naozaj kvalitného zákona,“ uzavrel Solymos.