Kiska podpísal novelu o azyle, aj o ochrane pred požiarmi

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska dnes podpísal novelu zákona o azyle, aj novelu o ochrane pred požiarmi. Agentúru SITA o tom informovala Elena Bianchi z tlačového odboru Kancelárie prezidenta. Parlament obe novely schválil 14. mája.

Podľa novely o azyle maloletí žiadatelia, ktorí prídu na Slovensko bez rodičov alebo zákonného zástupcu, počas rozhodovania o udelení azylu zostanú v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Novela tiež zosúladí slovenskú legislatívu s európskymi smernicami, ktoré upravujú medzinárodnú ochranu. Rezort vnútra pri príprave novely spolupracoval s ministerstvom práce i spravodlivosti.

Detský domov bude podľa nového zákona o azyle povinný vytvoriť také podmienky, aby mohli pohovor s maloletým bez sprievodu robiť priamo v domove. Tiež bude musieť vytvoriť podmienky na stretnutia detí so zástupcami medzinárodných organizácií. V novele sa vypustilo ustanovenie, ktorým sa obmedzuje čas pobytu príslušníka tretej krajiny, držiteľa povolenia na malý pohraničný styk. Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktorým policajný útvar vydá cudzinecký pas. Pôjde napríklad aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany. Rozšíri sa však aj okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Hlava štátu podpísala aj novelu o ochrane pred požiarmi. Hasiči zmenou legislatívy bojujú proti požiarom, ktoré vznikajú pre nevyhovujúci stav komínov. Novela zákona o ochrane pred požiarmi zavádza, aby si ľudia dali kontrolovať aspoň raz ročne komín odborníkom, teda kominárom. Pred desiatimi rokmi táto povinnosť zo zákona vypadla. Zároveň legislatíva zavádza povinnosť, že všetky komíny budú musieť kontrolovať osoby s odbornou spôsobilosťou. Novelizovaný zákon začne platiť od 1. septembra.

Turecký prezident pred voľbami žaluje lídra opozície

ANKARA 3. júna (SITA/Reuters) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok formálne podal žalobu na lídra opozície Kemala Kiliçdaroglua, ktorý minulý týždeň skritizoval jeho luxusný životný štýl. Poukázal v tejto veci na prezidentský palác, lietadlá, no aj mercedesy. Nevynechal ani záchody, ktoré sú podľa neho vykladané zlatom. Erdogan v pondelok najprv Kiliçdaroglua pozval, aby zlaté záchodové dosky našiel, a v prípade nájdenia prisľúbil svoju rezignáciu. Po novom však od neho žiada v prepočte takmer 40-tisíc eur. V nedeľu sú totiž v Turecku voľby a prezident chce prostredníctvom silného mandátu vládnej strany dosiahnuť zmenu ústavy s cieľom posilniť svoje právomoci.

Erdoganova pozícia v Turecku je dlhé roky neohrozená. Ešte ako premiér ustál okrem iného aj pobúrenie sveta z nekompromisného zásahu proti opozičným demonštrantom pred dvoma rokmi. Pevnosťou jeho kresla neotriasla ani sporná výstavba viac tisícizbového palácového komplexu známeho ako Biely dom. Náklady sa vyšplhali na takmer pol miliardy eur. Jeden záchod v ňom údajne vyšiel na takmer 4000 eur. Ako povedal Kiliçdaroglu, “nechajte ho samého s jeho zlatými doskami, poznám jeho túžbu po zlate, dolároch a eurách”.

Svet podľa irackého premiéra nerobí dosť v boji proti Islamskému štátu

PARÍŽ 2. júna (SITA/Reuters) – Medzinárodná koalícia na čele so Spojenými štátmi nerobí dosť na potlačenie radikálov zo sunnitskej skupiny Islamský štát (IŠ). Obvinenie vzniesol iracký premiér Hajdár al-Abádí, ktorý sa v utorok zúčastnil v Paríži na medzinárodnej konferencie o boji proti IŠ. Saudskú Arábiu a ďalšie krajiny zas obvinil z nedostatočnej snahy zabrániť prenikaniu zahraničných bojovníkov do Iraku. Al-Abádí, ktorý je umiernený šiit, zároveň odmietol kritiku, že jeho vláda zaostáva v snahách zmieriť šiitskú a sunnitskú komunitu Iraku. Hostiteľ konferencie, francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius konštatoval, že “boj proti IŠ bude dlhý”. Vyhlásil tiež, že problémy Iraku potrvajú, až kým nepadne vláda sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

IŠ, ktorý ovláda časti severného a západného Iraku, zaznamenal v poslednej dobe niekoľko vojenských úspechov, keď napríklad dobyl mesto Ramádí v provincii Anbár ležiace necelých 90 kilometrov od Bagdadu. Al-Abádí a jeho vláda sa snažia zapojiť do boja proti IŠ aj sunnitské milície. Armáda momentálne chystá veľkú ofenzívu za podpory šiitských kmeňov a milícií s cieľom vyhnať islamistov z Anbáru. V záujme úspechu ofenzívy iracký premiér žiada viac podpory od medzinárodného spoločenstva. “Je to zlyhanie na strane sveta,” povedal a dodal, že iracká vláda robí v boji proti IŠ, čo môže. Al-Abádí žiada spojenecké krajiny o poskytnutie viac zbraní vrátane protitankových striel ako aj podrobnejších informácií od tajných služieb. “Letecké útoky sú užitočné, no nestačia. IŠ je veľmi mobilná skupina a pohybuje sa v malých skupinách,” vyhlásil. Irak sa snaží kúpiť zbrane od Iránu a Ruska, nákup ale hatia zbrojné sankcie voči týmto krajinám.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

vyšlo aj v EKO

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Škótska premiérka varovala pred vzdorom po odchode Britov z EÚ

BRUSEL 2. júna (SITA/Reuters) – Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok varoval britskú vládu pred možným ďalším referendom o nezávislosti v prípade odchodu Londýna z EÚ. Sturgeonová v Bruseli uviedla, že pred týmto scenárom vystríhala aj samotného britského premiéra Davida Camerona. Ten však krátko po májovom znovuzvolení odmietol druhý plebiscit pre Škótov, ktorí sú väčšími prívržencami zotrvania v EÚ ako samotní Briti. Ako povedala škótska líderka, “musíme byť súčasťou EÚ”, ak by nás z nej vyňali proti našej vôli, “vyprovokovalo by to silnú odozvu”. Pred rovnakou reakciou varovala aj v prípade ďalších dvoch samostatných súčasti Spojeného kráľovstva – Walesu a Severného Írska.

Cameronova Konzervatívna strana má vďaka májovému nečakanému volebnému úspechu parlamentnu väčšinu, pričom Sturgeonovej stredoľavicová SNP je treťou najsilnejšou stranou. Cameron potvrdil svoj zámer posilniť postavenie Škótov. Tí v minuloročnom referende na jeho radosť v pomere 55 ku 45 percent hlasov odmietli nezávislosť od vlády v Londýne.

Maďarsko bude môcť prijať euro po roku 2020

BUDAPEŠŤ 2. júna (SITA, Reuters) – Maďarsko bude schopné rozvinúť svoju ekonomiku tak, aby bola vhodná pre vstup do eurozóny v ktoromkoľvek čase po roku 2020. Povedal to v utorok guvernér centrálnej banky krajiny György Matolcsy. “Teraz musíme trochu dlhšie čakať, ale ako guvernér centrálnej banky vidím, že Maďarsko bude schopné vytvoriť podmienky na vstup do eurozóny kedykoľvek po roku 2020,” konštatoval.

Matolcsy dodal, že Maďarsko by nebolo schopné riešiť ekonomickú krízu po roku 2008, keby použilo ortodoxnú hospodársku politiku typickú pre Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Budapešť pôvodne plánovala prijať spoločnú európsku menu v roku 2007, ale následná neopatrná fiškálna politika krajiny realizáciu tohto zámeru zmarila.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Fico prirovnal sankcie ku kubánskemu embargu

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovenský premiér Robert Fico prirovnal minuloročné hospodárske sankcie západných krajín voči Rusku k obchodnému embargu USA voči Kube. Fico v pondelok v rozhovore pre agentúru TASS oba postupy označil za nesprávne a nerozumné. EÚ by preto podľa jeho slov mala sankcie zrušiť. Fico sa totiž domnieva, že podobné obmedzenia nemôžu byť súčasťou politiky. V tejto veci zároveň pre ruskú agentúru vysvetľoval svoju pozíciu v rámci EÚ. “Počas summitu som pristúpil k veci rozumným spôsobom a povedal som: Ak sankcie škodia EÚ aj Rusku, aký je ich zmysel?” vyjadril sa Fico.

“Sankcie nedosiahli očakávaný efekt. Škodia Európe aj Rusku. Neviem, kto môže byť šťastný s takýmito vzájomnými škodami. Čo sa dosiahlo sankciami voči Kube? Nezmenili kubánsky prístup k USA ani americký prístup ku Kube,” povedal pre TASS pred utorňajšou oficiálnou návštevou Ruska a stretnutím s jeho najvyššími ústavnými činiteľmi. Sankcie však podľa pondelňajších slov Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova témou rokovaní medzi šéfom Kremľa a Ficom nebudú.

Japosnký premiér sa verejne kajal za okríknutie poslankyne

TOKIO 1. júna (SITA/AP) – Japonský premiér Šinzó Abe sa v pondelok na pôde parlamentu ospravedlnil za minulotýždňové narušenie prejavu jednej z opozičných poslankýň. Stalo sa tak v rámci rozpravy o zákone z dielne ministerstva obrany. Abe sa počas jej zdĺhavého príspevku nezdržal a okríkol ju slovami, “položte konečne otázku”. Na svoju obranu uviedol, že prejav poslankyne odvádzal pozornosť od podstaty diskusie. Ako v pondelok skonštatoval, “ešte raz sa ospravedlňujem za svoje poznámky”.

Premiér sa pritom deň pred svojím výbuchom sťažoval na vyrušovanie opozičných poslancov, ktorým sa nepáčila štruktúra jeho prejavu. Vtedy sa nezdržal výzvy, aby prestali “narušovať diskusiu – nenaučili vás to v škole?”

Veritelia Grécka sa stretli s Merkelovou

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN/BRUSEL 2. júna (SITA, Reuters) – Veritelia Grécka sa v pondelok zhodli, že v nadchádzajúcich dňoch musia intenzívne pracovať, aby dosiahli dohodu v rokovaniach. Grécko sa snaží s nimi dohodnúť, aby zabránilo svojmu bankrotu a možnému odchodu z eurozóny.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala v Berlíne na neskorom pondelkovom stretnutí francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a generálnu riaditeľku Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardovú. Diskutovali o stave rokovaní s Gréckom a dohodli sa, že ostanú v úzkom kontakte. Pondelkové nečakané stretnutie sa konalo po tom, čo grécky premiér Aléxis Tsípras spustil vlnu kritiky na veriteľov, ktorá sa podľa lídrov nepodobala na to, čo im rozprával v súkromí. Európski diplomati si myslia, že len chcel ukázať svojim voličom, ako tvrdo bojuje o najpriaznivejšie podmienky dohody.

Lehota Grécka na dohodu s eurozónou vyprší v piatok, aby inštitúcie a ministri mali dostatok času na odsúhlasenie dohody a zabezpečenie v súčasnosti zmrazenej finančnej pomoci pre Grécko, ktorá stratí platnosť na konci júna. Grécko má v piatok zaplatiť 300-miliónovú splátku MMF, avšak veriteľom narastajú pochybnosti o schopnosti Grécka splatiť všetky záväzky.

Lipšic chce príspevok na auto pre postihnuté deti

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Peňažný príspevok na kúpu osobného auta by mohol byť poskytnutý aj rodičom ťažko zdravotne postihnutých detí v predškolskom veku, ktoré navštevujú súkromné škôlky alebo ich predškolskú výchovu zabezpečuje iná osoba než zákonný zástupca. V novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia to navrhuje nezaradený poslanec Daniel Lipšic.

Opozičný zákonodarca upozorňuje, že v súčasnosti sa rodičia detí v predškolskom veku stretávajú s veľkým nedostatkom miest v materských školách, a ak sú zamestnaní, musia hľadať možnosti aj v súkromných škôlkach alebo u súkromných vychovávateľov. Ak majú zdravotne ťažko postihnuté dieťa, treba pre neho zabezpečiť aj dopravu k poskytovateľom takýchto služieb predškolskej výchovy. “Zabezpečenie predškolskej výchovy je súčasťou integračného procesu detí so zdravotným postihnutím do vzdelávacieho procesu a vytvára ďalšie predpoklady na ich ďalšie integrované vzdelávanie na základných a ďalších vyšších typoch škôl,“ argumentuje Lipšic. Predseda strany NOVA v návrhu nekonkretizuje, koľko finančných prostriedkov by si opatrenie vyžiadalo zo štátneho rozpočtu.

Právnou normou sa parlament bude zaoberať na júnovej schôdzi.

Fico: Slovensko je pripravené pokračovať v dialógu s Ruskom

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovensko je pripravené pokračovať v politickom dialógu s Ruskou federáciou. Uviedol to premiér SR Robert Fico na stretnutí s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom v rámci dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve. “Slovenská republika a Ruská federácia svoje vzťahy nemajú zaťažené žiadnymi komplikovanými otázkami. V prvom rade je tu veľa historických momentov, ktoré nás spájajú,” povedal Fico na stretnutí.

Riešením ukrajinskej krízy by mal byť podľa Fica politický dialóg a nie zbrane alebo sankcie. “Nepotrebujeme žiadne rinčanie zbraňami, nepotrebujeme sa predháňať v sankciách, ale potrebujeme normálny dialóg, ako tento problém vyriešiť,” dodal Fico.

Predseda Štátnej dumy Naryškin vyzdvihol a kladne zhodnotil vzájomnú spoluprácu oboch parlamentov. “Pokladám toto naše dnešné stretnutie za pokračovanie politického dialógu, ktorý je nasmerovaný na spoluprácu medzi Ruskom a Slovenskom, založenej na historických a kultúrnych tradíciách,” povedal.

Premiér Fico tiež informoval, že chceme vybudovať na bratislavskom Slavíne historické múzeum, ktoré sa bude venovať 2. svetovej vojne. “Zdá sa, že nikdy nie je dosť informácií o týchto udalostiach. My to najmä u tej mladej a strednej generácie cítime na Slovensku, výpadok informácií o 2. svetovej vojne. Pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, tak tieto udalosti sú hlboko zakorenené v našej hodnotovej výbave,” poznamenal Fico.

Premiér Fico sa dnes stretol s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Absolvuje aj rokovanie s predsedom vlády Dmitrijom Medvedevom a s prezidentom Vladimirom Putinom.

Austrálska opozícia navrhla uzákonenie homosexuálnych manželstiev

SYDNEY 1. júna (SITA/Reuters) – Líder austrálskej opozičnej Labouristickej strany Bill Shorten v pondelok navrhol zákon, ktorý by v krajine zlegalizoval manželstvá rovnakého pohlavia. Otázka sa po nedávnom úspechu írskeho referenda dostala do centra pozornosti aj podpory austrálskej verejnosti. Shorten v pondelok predložil návrh dolnej komore austrálskeho parlamentu, a to aj napriek mienke konzervatívneho austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta, od ktorého sa neočakáva, že by hlasovanie o tejto veci povolil. Návrh, ktorý je prvým svojho druhu z dielne jednej z najsilnejších austrálskych politických strán, však teraz vyvíja istý tlak na vládu, a skôr či neskôr sa o ňom hlasovať pravdepodobne bude.

“Zákony nášho štátu by nám mali dodávať nádej. Naše zákony by mali našim deťom vravieť, že veríme. Naše zákony by mali cudzincom povedať, kto sú Austrálčania,” povedal Shorten poslancom parlamentu, ktorých však bolo prítomných len veľmi málo. “Toto je ten správny čas,” dodal, čím si vyslúžil hlasný aplauz z návštevníckej siene. Írsko koncom mája podporilo v prelomovom referende manželstvá osôb rovnakého pohlavia, pričom za ne bolo viac ako 62-percent hlasujúcich. Výsledok írskeho referenda pritom predstavuje dramatickú zmenu v tejto katolíckej krajine, ktorá len pred dvoma desaťročiami dekriminalizovala homosexualitu.

Podľa telefonického prieskumu, ktorý v Austrálii uskutočnila agentúra Crosby-Textor približne pred rokom na vzorke tisícky ľudí, by za legalizáciu takýchto manželstiev hlasovalo až 72-percent Austrálčanov. Abbott, ktorý je konzervatívnym katolíkom, na margo predloženého návrhu v pondelok uviedol, že parlament sa práve zaoberá možnosťami zvýšenia rozpočtu formou posilnenia drobných podnikateľov, pričom by bol nerád, keby sa pozornosť z dôležitej témy rozpočtu preniesla na homosexuálne manželstvá.

Premiéri krajín V4 sa stretnú s francúzskym prezidentom Hollandom

BRATISLAVA 1. júna (SITA) – Predsedovia vlád krajín V4 sa stretnú s prezidentom Francúzska Francoisom Hollandom v Bratislave 19. júna. Vyplýva to z Návrhu na uskutočnenie rozšíreného summitu predsedov vlád krajín V4 s prezidentom Francúzskej republiky zverejnenom na portáli právnych predpisov. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, je odoslaný na rokovanie vlády.

Premiér Robert Fico pozval predsedu českej vlády Bohuslava Sobotku, predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána, predsedníčku poľskej vlády Evu Kopaczovú a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda na oficiálny summit krajín V4 na záver predsedníctva Slovenska vo V4. S francúzskym prezidentom by podľa návrhu mal bilaterálne rokovať aj prezident Andrej Kiska a tiež premiér Fico.

SKOK! navrhne zvýšiť hranicu obratu pre nový režim platenia DPH

BRATISLAVA 1. júna (SITA) – Hranica obratu 75 tis. eur pre podnikateľov na možné využitie režimu úhrady dane z pridanej hodnoty (DPH) štátu až po zaplatení faktúry je podľa strany SKOK! smiešne nízka. A to napriek tomu, že do tejto skupiny spadá približne 125 tis. z celkového počtu 202 tis. platcov dane z pridanej hodnoty, píše sa v tlačovom vyhlásení strany SKOK!. Uvedená hranica bola stanovená vo vládou schválenom návrhu, diskutovať sa o ňom bude ešte v parlamente.

Strana sa pri svojom tvrdení pritom opiera o legislatívu Európskej únie, podľa ktorej je možné tento limit stanoviť pre podnikateľov až s ročným obratom do 500 tis. eur. Hranicu je okrem toho možné zvýšiť až na 2 mil. eur, čo však predpokladá konzultáciu a povolenie európskeho poradného výboru pre daň z pridanej hodnoty.

SKOK! preto navrhne v parlamente zvýšenie hranice obratu pre firmy, ktoré budú môcť tento režim úhrady dane využívať, na maximum podľa európskych smerníc, teda 500 tis. eur. Zvýšenie hranice pri rokovaní v parlamente pritom pripustil aj samotný premiér po minulotýždňovom schválení návrhu vládnym kabinetom. “Dôvodom je, aby toto opatrenie pomohlo najmä tým, ktorých sa to najviac týka. Ide najmä o firmy postihnuté druhotnou platobnou neschopnosťou, a to najmä v sektore stavebníctva, kde je hranica obratu platcov dane z pridanej hodnoty výrazne vyššia,“ píše sa vo vyhlásení SKOKu.

Údaje finančnej správy za rok 2011 pritom podľa strany hovoria, že ročný obrat 100 tis. eur by nedosahovalo viac ako 65 % z celkového počtu registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty. Ročný obrat 500 tis. eur by nedosahovalo viac ako 80 % platiteľov.

Briti by mali hlasovať o EÚ čo najskôr, tvrdí vplyvný nemecký poslanec

LONDÝN 1. júna (SITA/Reuters) – Vplyvný poslanec nemeckého parlamentu blízky kancelárke Angele Merkelovej v pondelok spochybnil zámer Británie pozmeniť zmluvy o EÚ pred tým, ako budú Briti hlasovať v referende o členstve v európskom bloku. Predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen počas vystúpenia pred novinármi v rezidencii nemeckého veľvyslanca v Londýne taktiež povedal, že Británia by mala referendum uskutočniť čo najskôr. Vyjadril pritom presvedčenie, že hlasovanie naplánované na rok 2017 má väčšiu súvislosť s rozkolom vnútri britskej Konzervatívnej strany pod vedením premiéra Davida Camerona, než s riešením problémov v EÚ.

“Pozmenenie zmlúv v priebehu dvoch rokov nemôžem považovať za realistickú možnosť,” povedal zákonodarca z Merkelovej Kresťanskodemoratickej únie Nemecka (CDU). Nemecko si podľa neho želá zotrvanie Británie v EÚ, musí však zvážiť, aké sú možnosti. Cameron vyhlasuje, že uprednostňuje pokračovanie členstva v únii, tá sa však podľa neho musí zreformovať, keďže terajší vzťah medzi Londýnom a Bruselom podľa neho nezodpovedá britským záujmom. Reformné návrhy plánuje podrobnejšie načrtnúť na najbližšom zasadnutí Európskej rady v dňoch 25. a 26. júna. V rámci minulotýždňovej cesty v piatok navštívil Berlín, kde mu Merkelová prisľúbila spoluprácu v záujme dosiahnutia dohody.

Cameron minulý rok prisľúbil, že v prípade volebného víťazstva, ktoré v máji naozaj dosiahol, vypíše do roku 2017 referendum o budúcnosti voličmi často krizizovaného členstva jeho krajiny v EÚ. Pred tým chce však vyjednať nové podmienky členstva, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. “Povedali by sme, že čím skôr, tým lepšie,” povedal na margo referenda Röttgen.

Babiš chce k euru nezáväzné referendum popri voľbách

PRAHA 31. mája (SITA) – Český minister financií Andrej Babiš navrhuje vo veci prijatia eura nezáväzné referendum, ktoré by sa konalo v roku 2017 počas plánovaných parlamentných volieb. Vyjadril sa tak po nedeľňajšom stretnutí s premiérom Bohuslavom Sobotkom, prezidentom Milošom Zemanom a šéfom centrálnej banky Miroslavom Singerom. Babiš, ktorý má rezervovaný postoj k spoločnej mene, tvrdí, že verejnosť stále nie je dostatočne informovaná o pozitívach a negatívach vstupu do eurozóny. Premiér Sobotka Babišov návrh nezáväzného referenda odmietol, keďže si nechce z ľudí “robiť žarty”. Vstup do eurozóny však rovnako ako Zeman podporuje a prípadné referendum by podľa neho malo rozhodnúť iba o termíne jeho prijatia, píše portál českého denníka Mladá fronta Dnes.

Vstup Poľska, Česka a taktiež Maďarska do eurozóny je zakotvený v zmluve o vstupe do EÚ, ktorej členom sa všetky tri krajiny stali v roku 2004. Odvtedy však ich vlády ustavične odkladajú prijatie eura. Situáciu zhoršilo vypuknutie dlhovej krízy v EÚ v roku 2009 a s tým súvisiace vážne problémy Grécka. Euro aj preto nemá podporu českej ani poľskej verejnosti. Podľa májových prieskumov je proti spoločnej mene zhodne 70 percent Čechov aj Poliakov.