Sestry píšu ministrovi zdravotníctva výzvu, aby začal konať

Správa “ZDRAVOTNÍCTVO: Sestry píšu ministrovi Čislákovi, aby začal konať”, rozšírená o vyjadrenie ministerstva zdravotníctva v poslednom odseku

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Sesterské odbory píšu ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi (nominant Smer-SD) otvorený list. Ak nechce, aby súčasné volebné obdobie zostalo v ich spomienkach len ako obdobie nesplnených sľubov a má záujem na tom, aby Slovensko malo sestry a pôrodné asistentky ešte aj v nadchádzajúcich rokoch, je načase konať, uvádzajú v liste. Vyzývajú ho, aby s nimi začal otvorene diskutovať o problematike platov sestier a na to nadväzujúci problém nezáujmu o toto povolanie.

Predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Monika Kavecká pripomína ministrovi, že atraktivita povolania sestry je na bode mrazu a mladých sestier v nemocniciach takmer vôbec nepribúda, staršie odchádzajú do dôchodku a tak Slovensku hrozí, že bude do niekoľkých rokov bez sestier. “Vyššie pomenovaný krízový stav, v ktorom sa nachádza slovenské zdravotníctvo, sa nevyrieši mlčaním a ignorovaním problematiky,” skonštatovala Kavecká.

Šéfka sesterských odborov podotýka, že naposledy sa s vedením na ministerstve zdravotníctva stretli začiatkom mája tohto roka, kedy diskutovali o výške koeficientov, od ktorých sa má odvíjať základná mzda sestier. Tvrdí, že odbory prišli na stretnutie s kompromisným návrhom. “Zástupcovia ministerstva zdravotníctva na stretnutí uviedli, že návrh OZ SaPA v priebehu niekoľkých dní vyhodnotia z hľadiska dopadu na verejné financie a následne ho budú kontaktovať. Od toho momentu s nami ministerstvo prestalo komunikovať,” dodala predsedníčka OZ SaPA.

Hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla tvrdí, že sú otvorení konštruktívnym rokovaniam so zástupcami sestier a sú pripravení sadnúť si za spoločný stôl, ak takáto požiadavka príde. Tiež konštatuje, že návrh úpravy platov je pripravený, naďalej však ministerstvo trvá na tom, že vie pokryť len tie zariadenia, na ktoré má štát dosah. Ako uviedol, je to o hľadaní konsenzu aj v záujme toho, aby úprava nebola opätovne v rozpore s Ústavou SR. “K platovým podmienkam sestier by sme však radi dodali, že priemerná mzda sestry v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ je približne 1 000 eur mesačne, pričom túto výšku ovplyvňuje viac faktorov a mzdová politika je plne v kompetencii manažmentov jednotlivých zariadení v závislosti aj od kolektívnych vyjednávaní,” dodal hovorca MZ.

Grécko bude podľa Tsiprasa trpezlivo čakať na veriteľov

ATÉNY 15. júna (SITA, Reuters) – Grécko bude trpezlivo čakať, kým budú medzinárodní veritelia realistickí v rokovaniach o reformách, ktoré by krajina mala uskutočniť výmenou za finančnú pomoc, povedal pre pondelkové vydanie gréckych novín Ton Syntakton grécky premiér Alexis Tsipras. Európska únia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka trvajú na ďalších škrtoch gréckych dôchodkov z politických dôvodov, dodal Tsipras.

Postoj Grécka v rokovaniach v pondelok podporil hovorca vládnucej strany Syriza Nikos Filis, keď vyhlásil, že gréckou prioritou je vyplatiť mzdy pracovníkov a dôchodky. Vyplatenie dlhov veriteľom by záviselo na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami. Grécka vláda neustúpi od toho, čo povedala na rokovaniach, dodal hovorca a zároveň obvinil veriteľov, že sa počas rokovaní pokúšajú ublížiť morálke krajiny.

Rokovania v snahe pohnúť sa z mŕtveho bodu medzi Gréckom a jeho veriteľmi v nedeľu zlyhali. Veritelia sú podľa agentúry Reuters frustrovaní, keďže Atény sú bližšie k bankrotu, ktorý ohrozuje ich budúcnosť v eurozóne.

Berlín podmieňuje ďalšiu pomoc Grécku účasťou MMF

BERLÍN 15. júna (SITA, Reuters) – Nemecký parlament nemôže odhlasovať ďalšiu pomoc Grécku, ak súčasťou riešenia nebude Medzinárodný menový fond (MMF). Uviedol to v pondelok vysoký predstaviteľ vládnych kresťanských demokratov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Kancelárka jednoznačne podporuje zotrvanie Grécka v eurozóne, čo je aj z pohľadu Atén určite lacnejšie riešenie než odchod, uviedol ďalej Volker Kauder, šéf frakcie Kresťansko-demokratickej únie (CDU) v dolnej komore nemeckého parlamentu.

“Nemôžem súhlasiť s ďalšou platbou, ak MMF povie, že to nebude fungovať,” povedal Kauder pre televíznu stanicu ARD. “Teší nás, že MMF s nami spolupracuje, ak ale povedia, že to nebude fungovať, potom aj naša parlamentná skupina povie, že nemôžme vyplatiť ďalšie tranže (úveru),” dodal predstaviteľ CDU. Atény partnerom nemôžu klásť podmienky a očakávať, že ich bezvýhradne splnia, dodal Kauder a zdôraznil, že “Grécko sa musí vrátiť do reality”.

Rokovania medzi Gréckom a veriteľskými inštitúciami neboli v nedeľu úspešné a konečné rozhodnutie o prípadnom bankrote Grécka tak zostáva na ministroch financií krajín eurozóny. Uviedla to v nedeľu Európska komisia (EK). Grécko má spory s veriteľmi, teda s Európskou centrálnou bankou, MMF a EK. Tieto spory sa týkajú reforiem, ktoré by mala krajina uskutočniť výmenou za finančnú pomoc. “Šéf EK (Jean-Claude) Juncker urobil tento víkend posledný pokus o nájdenie… riešenia s premiérom (Alexisom) Tsiprasom, ktoré by umožňovalo pozitívne hodnotenie počas stretnutia Euroskupiny vo štvrtok 18. júna,” uviedla EK.

Kažimír pripravil návrh na nového štátneho tajomníka

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Minister financií Peter Kažimír už pripravil návrh, podľa ktorého by sa mal novým štátnym tajomníkom rezortu stať jeho súčasný poradca Ivan Lesay. Kabinet by o jeho vymenovaní mal zrejme rozhodnúť už na svojom najbližšom zasadnutí v stredu, keďže materiál predpokladá vymenovať Lesaya do funkcie štátneho tajomníka s účinnosťou práve od stredy 17. júna. Lesayove navrhnutie do funkcie štátneho tajomníka naznačil Kažimír už minulý

Ivan Lesay okrem toho, že radí ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, je aj vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Na poste štátneho tajomníka nahradí Vazila Hudáka. Ten má byť v utorok vymenovaný do funkcie ministra hospodárstva, kde dočasne zastupoval minister financií Peter Kažimír po odvolaní ministra hospodárstva Pavla Pavlisa.

Pellegrini: Parlament je chrlič zákonov, treba ho spomaliť

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Legislatívny proces v Národnej rade SR by sa mal viac stransparentniť a spomaliť. Myslí si to predseda parlamentu Peter Pellegrini. Šéf parlamentu chce, aby s kolegami naprieč politickým spektrom pripravili do konca augusta novelu rokovacieho poriadku, ktorá zohľadní v tomto smere pripomienky odbornej a laickej verejnosti. Parlament by sa tak podľa neho pridal k vláde, ktorá sa Zákonom o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR z dielne rezortu spravodlivosti snaží skvalitniť a stransparentniť tvorbu legislatívy. Pellegrini v rozhovore pre agentúru SITA vyhlásil, že v súčasnosti je parlament „chrlič zákonov, ktorý každú schôdzu vychrlí množstvo noviel“. Pellegrini zdôraznil, že v krátkom čase sa chce stretnúť aj so zástupcami verejnosti, ktorí sa tejto problematike venujú, vypočuť si ich návrhy a prípadne zvolať politické grémium a tam diskutovať aj za ich účasti.

Podľa Pellegriniho úloha parlamentu do budúcna nie je postavená na tom, aby prijímal množstvo zákonov každý mesiac, ale aby si plnil aj kontrolnú úlohu a aby sa na jeho pôde diskutovalo o závažných spoločenských témach. Vie si preto do budúcna predstaviť takú úpravu rokovacieho poriadku, ktorá by stanovila lehoty pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov a parlament by nebol taký expresne rýchly pri prijímaní legislatívy. Dnes rokovací poriadok dovoľuje predložiť pozmeňujúci návrh kedykoľvek počas rozpravy, aj krátko pred hlasovaním, pripomenul Pellegrini. Podľa neho je na diskusiu, či pozmeňujúce návrhy poslancov by nemali byť istý čas pred podaním zverejnené. Tiež je otázkou, či pozmeňujúci návrh poslancov predložený v pléne by nemal byť opäť prerokovaný vo výbore, prípadne či by poslanecké pozmeňovacie návrhy nemali mať doložku ekonomických či sociálnych vplyvov a kto by ju mal vypracovať. „Je potrebné nájsť efektívny spôsob, ako informovať verejnosť o podaní poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, aby sa na dianie v parlamente dalo včas reagovať,“ zdôraznil.

To, či by mala mať verejnosť právo predkladať pripomienky aj k poslaneckým návrhom zákonov, je podľa Pellegriniho veľmi citlivá otázka. Ide tu o zákonodarnú iniciatívu poslanca, ktorá mu vyplýva z ústavy, upozornil. Otvorená je aj otázka, kto by vyhodnocoval tieto pripomienky. Nevie si technicky predstaviť, že by to robila Kancelária Národnej rady SR. Bolo by to asi na predkladateľoch, teda poslancoch, dodal. Otázne je, či by to mali robiť dobrovoľne, alebo povinne. Táto téma si skutočne vyžaduje širšiu diskusiu, zdôraznil Pellegrini.

Na základe Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR by mal od januára oficiálne fungovať aj nový právny a informačný portál www.slov-lex.sk. Ten už funguje v pilotnej prevádzke a okrem iného obsahuje konsolidované znenia zákonov, to znamená zákony aj so zapracovanými novelami. Cez portál by mal byť celý proces prípravy zákonov prehľadnejší. Predseda parlamentu by bol rád, ak by Národná rada SR mala obdobný informačný systém, ktorý by aj čerpal zo slov-lexu a na pôde parlamentu by sa dopĺňal. Bolo by tak možné vidieť, ako pozmeňujúce návrhy môžu meniť text existujúceho zákona. Teraz na pôde parlamentu pracujeme s textami zákonov a pozmeňujúcich návrhov iba vo formáte pdf, dodal.

Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR dalo ministerstvo do pripomienkového konania v apríli. Prišlo k nemu 356 pripomienok, z toho 84 zásadných. V súčasnosti vyhodnocujú pripomienky a závery z rozporových konaní.

Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní

BRATISLAVA 15. júna (SITA) – Po roku Andreja Kisku vo funkcii prezidenta SR sú občania s vykonávaním jeho úradu spokojní. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS, ktorý robila od 2. do 10. júna na reprezentatívnej vzorke 1 018 respondentov starších ako 18 rokov. Agentúra sa respondentov pýtala: “O pár dní uplynie rok od nástupu Andreja Kisku do funkcie prezidenta Slovenska. Do akej miery ste spokojný/á s tým, ako vykonáva úrad prezidenta?”

Veľmi spokojných s Kiskovým vykonávaním funkcie je 18,7% respondentov a 53,3% odpovedali, že sú skôr spokojní. Odpoveď skôr nespokojný/á využilo 13,5% opýtaných a 4,6% respondentov je s Kiskovým výkonom funkcie veľmi nespokojných. Na otázku nevedelo odpovedať 9,9% opýtaných. Najvyššiu mieru spokojnosti s Kiskovým výkonom funkcie vyjadrili podporovatelia strany Sieť (92 % spokojných), nasledovali SaS (87%), OĽaNO (86%), Most-Híd (85%) a KDH (81%). Spomedzi podporovateľov strany Smer-SD vyjadrilo spokojnosť s prezidentom 66% opýtaných a spomedzi prívržencov SNS 51%.

Agentúra FOCUS sa respondentov pýtala aj to, či dôverujú alebo nedôverujú trom najvyšším ústavným činiteľom. Prezidentovi Kiskovi skôr alebo úplne dôveruje 71,9% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 23%. Odpovedať na otázku nevedelo 5% opýtaných. Predsedovi vlády Robertovi Ficovi skôr alebo úplne dôveruje 37,9 % respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 56,8%. Odpovedať v tomto prípade nevedelo 5,2% opýtaných. Predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu skôr alebo úplne dôveruje 31,6% respondentov a skôr alebo vôbec nedôveruje 49,6%. Na otázku v tomto prípade nevedelo odpovedať 18,8% opýtaných.

Agentúra SITA vydá k správe tabuľku s titulkom Tab: Občania sú s Kiskovým výkonom funkcie spokojní.

Poslancov čakajú dôchodky a zmeny v DPH

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Diskusia o minimálnych dôchodkoch, vianočnom príspevku k dôchodku, zmenách v spôsobe platenia dane z pridanej hodnoty či novela školského zákona čakajú poslancov na 53. schôdzi národnej rady, ktorá začína v utorok 16. júna.

Prezident SR Andrej Kiska vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami.

Premiér Robert Fico už potvrdil, že poslanci za Smer-SD novelu zákona o sociálnom poistení schvália v pôvodnej podobe. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme.

Parlament v prvom čítaní prerokuje aj novelu zákona o DPH, podľa ktorej by mohli malí podnikatelia štátu odviesť daň až po tom, keď im odberatelia zaplatia za ich tovary a služby. Súčasne sa podľa rezortu financií odkladá vznik práva na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb až do momentu zaplatenia. Opatrenie by podľa vládneho návrhu mohli využívať tí podnikatelia, ktorých ročný obrat neprekročil 75 tis. eur. Zástupcovia malých a stredných podnikateľov žiadali navýšenie tejto hranice. Minister financií Peter Kažimír po stretnutí s podnikateľmi konštatoval, že hranica sa zvýši na 100 tis. eur.

Na definitívne schválenie čaká novela školského zákona. Štát na základe pozmeňujúceho návrhu Ľubomíra Petráka k zákonu bude prispievať školám na žiakov, ktorí sa zúčastnia v škole v prírode alebo na lyžiarskom výcviku. Z návrhu školského zákona vyplýva, že ak zriaďovateľ školy nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a následne sa uskutoční úplne nové výberové konanie.

Poslanci prerokujú aj návrh novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje, aby sa na konci tohto roka rovnako ako vlani o 12,74 eura zvýšila suma vianočného príspevku pre tých poberateľov dôchodkových dávok, ktorých dôchodkový príjem nepresahuje dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Hackerský útok na Spolkový snem sa týka zrejme aj Merkelovej

Berlín 11. júna (SITA) – Aj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej osobne sa zrejme týka rozsiahly hacerský útok na Spolkový snem (Bundestag). V počítači v jej kancelárii nachádzajúcej sa v priestoroch dolnej komory parlamentu sa totiž našiel škodlivý program, takzvaný trójsky kôň, uviedli dnes bulvárne noviny Bild am Sonntag bez uvedenia zdroja.

Podľa novín hackeri použili Merkelovej meno aj pri posielaní infikovaných mailových správ. Poslanci dostali pred niekoľkými dňami do svojich schránok mail s odosielateľom “Angela Merkelová”. V predmete obsahoval pozvánku na telefonickú konferenciu, ale link v tele správy bol zavírený.

Do piatkového popoludnia sa trójsky kôň našiel na 15 počítačoch, ktoré sú pripojené k sieti Bundestagu. Z piatich počítačov bolo zistené odosielanie dát.

Hovorca poslaneckého klubu konzervatívnych strán CDU a CSU tieto informácie nepotvrdil ani nepoprel.

Nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung dnes v tejto súvislosti s odvolaním sa na bezpečnostných odborníkov napísal, že náprava škôd a inštalácia nového systému by mohli trvať jeden, možno až dva roky. Okrem iného treba vymeniť celý softvér, čoho sa zhostí spoločnosť T-Systems, ktorá je súčasťou firmy Deutsche Telekom.

Podľa slovenského politológa sa Kiska vo funkcii prezidenta stále hľadá

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska sa vo funkcii ešte stále hľadá. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Ján Baránek. Podľa neho sa Kiskovi darí ostať nestranný a nadstranícky, ako to sľúbil vo svojom inauguračnom prejave. Je však dôležité aj to, čo hlava štátu sľúbila vo svojej predvolebnej kampani, dodal Baránek. Upozorňuje, že Kiska sľúbil, že bude aktívnym prezidentom. “Tvrdil, že bude pomenovávať kauzy, predvolávať si ministrov, že bude aktívny. To sa s výnimkou predvolania ministra zdravotníctva Viliama Čisláka nedeje. Je príliš pasívny,” povedal Baránek.

Baránek za kontroverzný krok označil Kiskov podpis pod novelou obchodného zákonníka, ktorou vláda riešila aj situáciu v kauze Váhostav. Zároveň však s jeho podpisom prezident uviedol aj desať dôvodov, prečo mu zákon prekáža. “Nemá to logiku,” povedal Baránek. Podľa neho mal Kiska počas prvého roku vo svojom funkčnom období príležitosti, aby “sme ho počuli”. Baránek tvrdí, že hoci Kiska nemá výkonnú moc, môže jasne povedať, kde vidí problémy. Takou príležitosťou bol podľa Baránka aj pokus o odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa počas kauzy Váhostav.

Kiskovo pôsobenie označil politológ “do istej miery za sklamanie”. Ako Baránek dodal, hlava štátu mala aj svetlé okamihy, “celkovo je však pasívnejší, ako sme čakali”.

Inaugurácia prezidenta Andreja Kisku bola 15. júna 2014. Kiska vo svojom príhovore povedal, že “nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým – nestranným a nadstraníckym – budem aj prezidentom”. Takisto povedal, že bude klásť otázky a bude chcieť počuť odpovede na ne.

Andrej Kiska sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.

KDH do volieb s omladinou, v prvej osmičke nováčikovia

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – KDH zrejme podstatne omladí čelo kandidátky do parlamentných volieb, ktoré budú o rok. Predsedníctvo už pripravilo návrh kľúča, podľa ktorého sa bude zostavovať kandidačná listina. Kľúč by mala schváliť na budúcu sobotu Rada KDH. Podľa informácií agentúry SITA navrhnutý kľúč stanovuje, že v prvej osmičke bude okrem predsedu aj šesť podpredsedov a šéf poslaneckého klubu v parlamente. KDH má troch podpredsedov nových, ktorí doteraz v NR SR nepôsobili. Lídrom kandidátky má byť predseda hnutia Ján Figeľ. Po ňom by v prvej osmičke mali byť podpredsedovia Miroslava Szitová, Miloš Moravčík, Peter Belinský, Pavol Zajac, Ján Hudacký, Július Brocka a aj Pavol Abrhan ako predseda poslaneckého klubu.

Po prvej osmičke by malo nasledovať osem lídrov krajov, o ktorých rozhodnú krajské organizácie. Zväčša ide o predsedov krajských organizácií. Noví krajskí lídri budú minimálne v troch krajoch. Do parlamentu už nemieni kandidovať Martin Fronc, ktorý bol najvyššie na kandidátke za Žilinský kraj. V hnutí sa hovorí, že by ho mohol nahradiť Marián Faktor, ktorý je novým expertom kresťanských demokratov na zdravotníctvo. Krajským predsedom KDH v Žilinskom kraji je jeho brat Pavol Faktor. Nového krajského lídra budú mať aj v Trenčíne, pretože súčasný poslanec NR SR Marián Kvasnička navrhol vlastnú kandidátku na predsedníčku NKÚ a následne vystúpil z poslaneckého klubu hnutia. Nového lídra bude mať KDH aj v Prešove, lebo Pavol Zajac, ktorý ním bol pred štyrmi rokmi a isté miesto v prvej desiatke ako podpredseda hnutia. Nového lídra budú hľadať aj pre Bratislavský kraj, pretože Radoslav Procházka, ktorý kandidoval v roku 2012 z prvej desiatky, už v hnutí nie je.

V druhej osmičke na kandidátke by sa mali nachádzať viacerí súčasní poslanci. Za Banskobystrický kraj by to mal byť Peter Muránsky, ktorý bol z kraja najvyššie aj pred štyrmi rokmi. Muránsky je stále aj banskobystrickým krajským predsedom hnutia, aj keď krátku dobu si sám pozastavil výkon tejto straníckej funkcie. Najvyššie za Trnavský kraj by mal byť opätovne Alojz Přidal, ktorý vedie trnavskú krajskú organizáciu hnutia. V Nitre zas najvyššie figuroval v roku 2012 Marián Radošovský a mal by byť na kandidátke za kraj najvyššie aj teraz.

Na kandidátke by mali byť zoradení krajskí lídri podľa úspešnosti KDH v krajoch. Najvyššie zrejme budú nominanti Prešovského a Košického kraja. Najhoršie výsledky KDH dosahovalo v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Ich nominanti by mali druhú osmičku uzatvárať. Predsedníctvo KDH by potom malo na kandidátku navrhnúť kandidátov, ktorí na kandidátke obsadia 17. až 20. miesto.

Ak prejde návrh kľúča, ktoré pripravilo predsedníctvo, z prvej desiatky vypadnú v porovnaní s rokom 2012 Pavol Hrušovský, ktorý bol vtedy šéfom poslaneckého klubu a Ivan Uhliarik, ktorý vtedy kandidoval ako podpredseda hnutia. Z prvej desiatky kandidačnej listiny pre parlamentné voľby v roku 2012 opustili KDH Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Procházka.

Druhý dôchodkový pilier sa od utorka zatvára

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Už len jeden pracovný deň zostáva ľuďom, aby využili možnosť stať sa sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri, alebo z druhého piliera vystúpili. Od 16. júna tohto roka sa totiž druhý penzijný pilier pre väčšinu ľudí opäť zatvára. Výnimku naďalej majú len mladí ľudia do 35 rokov, ktorí môžu počas dôchodkového poistenia do druhého piliera vstúpiť aj po 15. júni tohto roka.

Ako informoval hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Peter Višváder, všetky pobočky poisťovne po celom Slovensku budú v posledný deň otvorenia druhého piliera, teda v pondelok 15. júna 2015, otvorené v predĺžených úradných hodinách až do 19:00. “Sporitelia si môžu v najbližšej pobočke Sociálnej poisťovne v prípade záujmu vyplniť a odovzdať tlačivo o vystúpení z II. piliera – formulár Oznámenie sporiteľa nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení,” uviedol. Ak sporiteľ zašle oznámenie o vystúpení z druhého piliera poštou, rozhodujúci pre akceptovanie výstupu je dátum poštovej pečiatky – najneskorší môže byť 15. jún 2015. Sociálna poisťovňa následne zašle sporiteľovi oznámenie o akceptovaní jeho výstupu.

Sporivý pilier otvorila vláda Roberta Fica štvrtýkrát, a to na obdobie od 15. marca do 15. júna tohto roka. Z tohto systému do konca mája vystúpilo vyše 48 tisíc sporiteľov a, naopak, na svojich súkromných účtoch si začalo na penziu sporiť vyše 17 tisíc osôb. Možnosť opustiť systém starobného dôchodkového sporenia dostali všetci sporitelia okrem tých, ktorí si dohodli vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku s poisťovňou alebo s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS), alebo si dohodli so svojou DSS vyplácanie výnosu z investovania.

SP počas otvorenia druhého piliera poslala sporiteľom dva listy s informáciou o tom, pre koho je sporenie v druhom pilieri výhodné a pre koho výhodné nie je. Aby mal druhý pilier pre sporiteľa zmysel, mal by podľa poisťovne sporiť aspoň 25 rokov a mať príjmy vyššie ako je priemerná mzda. V druhom letáku SP odporúčala, aby sporitelia starší ako 40 rokov zvážili zotrvanie v druhom pilieri a starším ako 45 rokov jednoznačne odporúčala vystúpiť. Za desať rokov bolo podľa poisťovne hrubé zhodnotenie v druhom pilieri 17,8 %, kým v prvom pilieri SP vidí zhodnotenie až 68 %.

Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna druhý list pre sporiteľov od Sociálnej poisťovne zhodnotil tak, že je v ňom minimum právd a veľa neprávd a zavádzaní. Upozornil na to, že prvý, priebežný pilier peniaze nezhodnocuje. Za zavádzajúce považuje Švejna aj porovnávanie účtov v prvom a druhom pilieri. “Opak je pravdou,“ povedal ešte v máji. Účty v priebežnom a sporivom pilieri prirovnal k ohňu a vode. “Tento list má minimálnu hodnotu,“ povedal Švejna. Odporúčal preto list zahodiť do koša. “Je to najzavádzajúcejšie otvorenie druhého piliera,“ dodal.

Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z druhého piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia bude informovať sporiteľovu DSS. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto príspevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

Kaliňak o Rómoch: Situácia je neporovnateľná s minulosťou

BRATISLAVA 14. júna (SITA) – Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák. Iné je to podľa neho hlavne v tom, že rómske osady sa odvtedy zmenili. Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať. “Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok,” poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal.

Pri živote podľa jeho slov udržali i zdravotných asistentov v osadách, a to aj napriek tomu, že na to neboli prostriedky. “Zobrali sme naše vlastné prostriedky rezortu z iných aktivít, ktoré robíme, pomohlo nám aj ministerstvo financií. Každý sme našli nejakú rezervu, aby sme ich udržali, pretože zdravotnú osvetu v rómskych lokalitách by robiť mali,” vysvetlil Kaliňák s tým, že si myslí, že spravili naozaj dosť.

Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. “Myslím si, že situácia sa zlepšuje, no nehovoriť o tom alebo to zakazovať nie je dobré,” poznamenal. Ako pokračoval, nesmieme pred tým zatvárať oči ako malé deti.

Práve Kaliňákovo ministerstvo vnútra je sprostredkovateľským orgánom pre operačný program Ľudské zdroje na roky 2014 až 2018, cez ktorý budú podporené projekty na začleňovanie Rómov do väčšinovej spoločnosti. Z Bruselu sme na riešenie rómskej problematiky dostali približne 380 miliónov eur.

Rezort vnútra podporí v tomto programovom období z európskych peňazí napríklad projekty zamerané na podporu terénnej sociálnej práce, predprimárneho vzdelávania, zdravotníckej osvety, asistencie pri legalizácii pozemkov, zvýšení finančnej gramotnosti a zamestnateľnosti Rómov. Podporí však i technickú vybavenosť v obciach, kde rómske komunity žijú. Pôjde o podporu projektov zameranú na zlepšenie kvality bývania, rozšírenia kapacity materských škôl, komunitných centier a zlepšenie infraštruktúry.

Jednou z ústredných priorít operačného programu je tiež zvýšiť vzdelanostnú úroveň a zabezpečiť prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu členov rómskych komunít. Investície pôjdu napríklad na činnosť asistentov učiteľa, aktiváciu rodičov rómskych detí, ich spoluprácu s pedagógmi, ale aj na rozšírenie a budovanie kapacít materských škôl.

Významnou aktivitou na začlenenie rómskej menšiny do spoločnosti je i budovanie a podpora komunitných centier, ktoré poskytujú sociálne poradenstvo, nízkoprahové programy pre deti a mládež, ale aj výchovno-vzdelávacie a aktivizačné služby, ako je napríklad doučovanie, tútoring a mentoring. Podľa generálnej riaditeľky sekcie európskych programov rezortu vnútra Rut Erdélyiovej umožnia poskytovať rozsiahlejšie spektrum služieb zameraných na zlepšovanie finančnej gramotnosti a zvyšovanie miery zamestnanosti Rómov, ako by to spravili pracovníci mimo komunity.

Z európskych peňazí určených na riešenie problémov Rómov sa zlepší aj technická vybavenosť obcí. Bežnou realitou je, že stav infraštruktúry v niektorých obciach s rómskou komunitou nespĺňa ani základné hygienické normy a zhoršuje tak kvalitu bývania všetkých obyvateľov. “Ak chceme vzdelávať ľudí, zlepšiť ich pracovné a hygienické návyky, musíme im pomôcť zmeniť aj prostredie, v ktorom žijú. Preto podporíme aj projekty na zlepšenie hygieny bývania vrátane systému odvozu komunálneho odpadu, prístupu k pitnej a úžitkovej vode a tiež k zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych prehliadok,“ vysvetlil riaditeľ odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sekcie európskych programov ministerstva vnútra Roderik Klinda.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňuju z útkovov na diplomatické zastupiteľstvá

Moskva 13. júna (SITA) – Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že požaduje od Ruska kompenzácie za poškodenie budovy svojho veľvyslanectva v Moskve a generálneho konzulátu v Rostove na Done. Stalo sa tak deň po tom, čo Rusko vznieslo podobný protest voči Ukrajine za štvrtkové poškodenie ruského konzulátu v Charkove.

“Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny dôrazne protestuje proti bezočivým útokom na diplomatické misie Ukrajiny v Moskve a Rostove na Done, ku ktorým došlo 12. júna 2015. Takéto akcie považujeme za úmyselnú provokáciu proti Ukrajine, jej diplomatickým zástupcom a hrubé porušenie Viedenského dohovoru z roku 1963 o konzulárnych stykoch,” citovala z vyhlásenia ukrajinského rezortu diplomacie agentúra Interfax.

Kyjev tiež od Ruska žiada okamžité vyšetrenie incidentov, prísne potrestanie vinníkov a náhradu spôsobenej škody.

Ruské médiá informovali, že asi 100 ľudí hádzalo v noci nadnes vajíčka na ukrajinské veľvyslanectvo v Moskve; na konzuláte v Rostove na Done útočníci rozbili okná tehlami a bejzbalovými pálkami a poškodili interiér.

Ukrajinský konzul v Rostove pre ruskú agentúru RIA Novosti povedal, že konzulát bude musieť byť zrejme niekoľko dní zatvorený, aby sa mohli vymeniť rozbité okná a poškodené kancelárske vybavenie.

Útoky na diplomatické misie sú ďalším prejavom napätia medzi oboma krajinami, ktorého zdrojom je konflikt na východe Ukrajiny, kde napriek prímeriu dohodnutému pred štyrmi mesiacmi vládne sily stále bojujú s proruskými povstalcami.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo v piatok protestnú nótu požadujúcu vyšetrenie poškodenie ruského konzulátu v Charkove, na ktoré vandali deň predtým hádzali vajíčka a posprejovali ho.

Piatok bol v Rusku štátny sviatok, keď si krajina pripomenula Deň Ruska. Podľa ruských médií sa iba v Moskve zúčastnilo na verejných podujatiach 450.000 ľudí, v celom Rusku ich boli asi štyri milióny.

Český minister otvorene o utečencoch: Hrozba radikalizácie v Európe a návrh riešenia

Bratislava 13. júna (SITA) – Odmietanie kvót migrantov znamená odmietanie solidarity v Európe a ohrozenie jednoty Európskej únie. Uviedol to bývalý český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda.

Podľa jeho slov je odmietanie kvót hrubou chybou, a to politickou, mravnou i strategickou. “Politickou preto, lebo by sme mali tento problém riešiť ako celoeurópsky, mravnou preto, lebo je našou povinnosťou postarať sa o ľudí v núdzi a strategickou preto, lebo súčasný odmietavý postoj viacerých štátov môže vyústiť do radikalizácie v krajinách južnej Európy, kde sa koncentruje súčasná utečenecká vlna,” vysvetlil Svoboda. “Ak to zhrnieme, odmietanie kvót je cesta ako rozbiť súdržnosť únie.”

Kriticky sa vyjadril ku zovšeobecňovaniu, ktoré vedie k názorom, že utečenci predstavujú bezpečnostné riziko. Nesúhlasí ani s tým, aby sa ochota prijímania migrantov selektovala podľa vierovyznania či krajiny pôvodu utečencov. “Ak uznávame, že sme si všetci rovní v otázke práv a ľudskej dôstojností, nemôžeme k tomu pristupovať podľa toho, či je niekto kresťan alebo nie, alebo podľa toho, z ktorej krajiny pochádza, pretože to je potom obyčajné kádrovanie, a to by malo patriť už len minulosti,” povedal Svoboda.

Od politických špičiek v Česku i na Slovensku očakáva, že zdôraznia podmienky, ktoré musia splniť prichádzajúci utečenci do Európy. “Že takýto človek musí rešpektovať právny poriadok krajiny, do ktorej prichádza a musí splniť kritériá ako každý, kto má záujem vstúpiť do európskeho priestoru,” povedal Svoboda. “Nie je však možné, aby sme niekoho odmietli len preto, že pochádza z tej alebo onej krajiny, alebo preto že nie je kresťan,” dodal.

Pripomenul tiež, že tému migrácie musíme vnímať aj v súvislosti s tým, ako možno riešiť budúcnosť trhu práce vzhľadom na negatívny demografický vývoj v Európe. Poukázal pritom na to, že migranti sú už v Európe súčasťou produktívneho obyvateľstva. “Napokon aj v Českej republike majú mnohé drobné podniky v rukách Vietnamci, to je nespochybniteľný fakt, rovnako ako to, že mnohé malé a stredné podniky by neexistovali, keby nemali zamestnancov z Ukrajiny,”

Podľa Procházku by odchod Grécka mohol EÚ prospieť

BRATISLAVA 13. júna –

Procházka: Odchod Grécka z eurozóny by EÚ mohol pomôcť

WROCLAW – Odchod Grécka z eurozóny, tzv. grexit, by Európskej únii mohol paradoxne pomôcť, vyhlásil na konferencii Wroclaw Global Forum 2015 predseda Siete Radoslav Procházka.

“Grexit by mohol ponúknuť únii čosi ako katarziu. Bola by to príležitosť konsolidovať pravidlá finančnej disciplíny a dať im skutočnú váhu,” uviedol Procházka vo svojom prejave v rámci panelu Vision of the Future – Will Europe Hold Together?. Grécko je dnes podľa neho jednou nohou už vonku z eurozóny a celé prostredie je v súčasnosti už vo fáze technickej a politickej prípravy na jeho riadený odchod.

Opačný názor má Procházka na prípadné vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. “Ak by sa Briti rozhodli opustiť úniu, veľmi by ju to oslabilo. Už samotná hrozba “brexitu” je príležitosť na jednej strane prehodnotiť význam niektorých zbytočne rozsiahlych regulácii a na druhej strane potvrdiť, že sú veci, cez ktoré nejde vlak. Pre nás je to určite sloboda pohybu a rovnosť zaobchádzania s našimi občanmi v celej únii,” myslí si líder Siete.

Európska únia podľa Procházku nepotrebuje žiaden veľký plán a jednotné dane, ale akcieschopnosť. “Kľúč k prosperite leží v schopnosti členských štátov zlepšiť fungovanie svojich dôchodkových systémov, zjednodušiť podm

Táto informácia je komerčnou informáciou odvysielanou v znení dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA za jej obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. Originál tejto správy bol odvysielaný v servise Vyhlásenia a oznamy, ktorý je novým informačným servisom agentúry SITA určeným na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. E-mail: prservis@sita.sk .

Severná Kórea obviňuje USA z prípravy antraxového útoku

NEW YORK 12. júna (SITA/AP) – Severná Kórea obvinila USA z vytvárania plánov “biologického boja” namierených proti krajine a požiadala Bezpečnostnú radu OSN, aby záležitosť preskúmala. Severokórejský veľvyslanec pri OSN v liste adresovanom predsedovi rady a generálnemu tajomníkovi organizácie tvrdí, že Američania sa snažia proti jeho krajine použiť “smrtiace zbrane hromadného ničenia”, akou sú baktérie slezinnej sneti. Naráža pritom na správy o dodávkach vzoriek takzvaného živého antraxu z USA do viacerých častí sveta vrátane Južnej Kórey, čo podľa neho znamená, že má byť použitý v “skutočnom boji” proti znepriatelenému režimu. Hovorca terajšieho malajzijského predsedníctva Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti s listom zverejneným v piatok povedal, že zatiaľ nevie o žiadnej iniciatíve smerom k splneniu požiadavky. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA sa medzitým pred novinármi vo Washingtone vyjadril, že severokórejské obvinenie je “smiešne” a “nezaslúži si žiadnu odozvu”.

Južná Kórea podporovaná USA je s komunistickým Severom technicky stále vo vojnovom stave, keďže vzájomný konflikt z 50. rokov sa skončil iba prímerím.