Spoločnosť Politika Zahraničné Top

Pakt o migrácii vyvolal spor medzi Ficom a Lajčákom. Tieto krajiny už z neho odstúpili

Robert Fico sa Miroslavom Lajčákom nezhodnujú na otázke paktu o migrácii. (TASR/AP)

BRATISLAVA – Nečakané nezhody. Šéf Smeru-SD Robert Fico sa dostal do sporu s ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom. Dôvodom sú ich rozdielne názory na pakt OSN o migrácii. Zatiaľ, čo rezort zahraničia tento dokument podporuje, expremiér ho ostro kritizuje. Pravdou je, že niekoľko krajín už z paktu vystúpilo.

Minister zahraničia Miroslav Lajčák sa už v minulosti vyjadril, že Globálny rámec OSN o migrácii nás nijako neohrozuje, pretože ide o čisto politický dokument a nie je pre Slovensko záväzný. „Práve naopak, je tam veľmi jednoznačne konštatované, že je suverénnym právom každého štátu formulovať svoju migračnú politiku,“ vyhlásil nedávno. 

Podobne sa vyjadril aj v pondelok počas stretnutia s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicou Mogheriniovou. Zdôraznil, že táto téma v súčasnosti “dosť rezonuje” v európskom, ale aj v slovenskom priestore, a pripomenul, že EÚ hrala aktívnu úlohu pri dojednávaní tohto textu.

“Všetky naše pripomienky, teda aj Slovenska, aj tie zo strany EÚ, boli v texte dokumentu zohľadnené,” uviedol podľa TASR Lajčák. “Nemáme radosť z toho, že táto téma je zneužívaná populistami, xenofóbmi a nacionalistami, ktorí šíria bludy a nepravdy o tomto dokumente. Nejde im o nič iné len o to, aby si zvyšovali vlastnú popularitu, ale škodlivým spôsobom,” zhrnul situáciu Lajčák.

Podobne sa vyjadril pre glob.sk aj hovorca rezortu Boris Gandel. “Ako uvádzate, niektoré krajiny prehodnotili svoj postoj ku Globálnemu rámcu OSN o migrácii. Slovensko je suverénny štát, ktorý tvorí svoju politiku samostatne. Konkrétnym príkladom je dlhodobá konzistentná pozícia vlády k navrhovanej azylovej reforme EÚ aj za cenu menšinového postavenia a sporov s inštitúciami EÚ,” uviedol. 

“Nevidíme dôvod na to, aby vláda SR súhlasila, či nesúhlasila s čímkoľvek iba preto, že niektoré štáty majú inú pozíciu.Tým viac, že podporu tomuto dokumentu vyjadruje drvivá väčšina členských krajín OSN a zásadná väčšina členských krajín EÚ. Cieľom MZVaEZ SR ako aj vlády je presadzovanie zásadných záujmov našej krajiny a jej občanov, čo bude aj v prípade Globálneho rámca OSN o migrácii,” zdôraznil.

Fico to vidí inak

Predseda Smeru-SD Robert Fico – podobne ako aj šéf SNS Andrej Danko s paktom nesúhlasí. Uviedol to vo videopríspevku na sociálnej sieti. Podľa neho dokument nie je v súlade s národnou migračnou politikou SR a je neakceptovateľný aj pre Smer-SD. “Pakt nerobí rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a vychádza z princípu, že migrácia je dobrá, pomáha riešiť problémy sveta a má byť zdrojom prosperity. Ale náš pohľad je iný,” zdôraznil.

Tieto krajiny už z paktu vystúpili

Podobné obavy zdieľajú aj niektoré krajiny, ktoré z Globálneho rámca OSN o migrácii už vystúpili. 

USA

Spojené štáty už v decembri 2017 vystúpili z rokovaní o pakte. Ako jediné z 193 členských štátov OSN tiež nepodporili v júli minulého roka samotný vznik dokumentu. Prezident Donald Trump sa k nemu niekoľkokrát vyjadril kriticky. Považuje ho za útok na suverenitu štátu.

Maďarsko

Po USA sa aj Maďarsko rozhodlo, že odstúpi od dohody. Minister zahraničia Péter Szijjártó to zdôvodnil tým, že pakt “je nebezpečný pre svet a Maďarsko a podnieti milióny ľudí k emigrácii”.  Okrem toho podľa neho neprispieva k pokročilému prístupu k migrácii.

Rakúsko

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz odôdvodnil odstúpenie od dohody tým, že nie je vhodná pre riešenie migračných otázok. Ďalším dôvodom je strach, že pakt jasne nerozlišuje legálnu a nelegálnu migráciu.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz tiež kritizuje Globálny rámec OSN o migrácii. (TASR / Pavel Neubauer)

Bulharsko

Po USA, Rakúsku a Maďarsku zvažuje aj Bulharsko, že pakt OSN o migrácii nepodpíše. „Stanovisko bulharskej vlády bude také, že sa nepripojí ku globálnemu paktu OSN o migrácii,“ povedal minulý pondelok Cvetan Cvetanov, podpredseda vládnej strany Gerb, po stretnutí s predstaviteľmi nacionalistického koaličného partnera Jednotní vlastenci. O dokumente bude ešte rokovať parlament.

Česká republika

Česká republika sa z paktu oficiálne stiahla 14. novembra. “Vláda rozhodla, že sa Česká republika k tomuto paktu nepripojí,” vyhlásil po rokovaní vlády jej podpredseda a minister životného prostredia Richard Vrabec.

Česká vláda kritizovala dokument podobne ako rakúsky kancelár Kurz slovami, že nerozlišuje legálnu a nelegálnu migráciu. Šéf českej vlády Andrej Babiš tiež uviedol, že pakt ohrozuje bezpečnosť a národnú suverenitu krajiny.

Estónsko

Situácia v Estónsku je podobná ako na Slovensku. Tamojšia vláda o pakte rokovala minulý štvrtok. K dohode o tom, či má dokument schváliť,  však nedospela. Už predtým sa medzi politikmi rozhorela búrlivá diskusia. Zatiaľ, čo minister zahraničia Sven Mikser žiadal o pristúpenie k paktu, minister spravodlivosti Urmas Reinsalu a jeho konzervatívna strana Pro Patria majú z nej právne obavy. Vidia nebezpečenstvo, že sa zmluva stane súčasťou medzinárodného zvykového práva a tak obmedzí národnú zvrchovanosť v otázkach migrácie.