Európsky nástroj stabilizácie investícií (EISF) je určený na zmiernenie dopadov asymetrických šokov. Prioritou Európskej Komisie je udržanie úrovne verejných investícií, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k hospodárskemu rastu a z dlhodobého hľadiska zvyšujú ekonomický potenciál štátu. EISF má byť podporným nástrojom a nie je určený pre krajiny čerpajúce pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). EISF je prvým krokom k významnejšiemu nástroju makroekonomickej stabilizácie pre Eurozónu.
Podľa súčasného návrhu nariadenia má byť v rámci rozpočtu EÚ vyčlenených 30 mld. eur pre účely stabilizačnej funkcie. Komisia bude oprávnená poskytnúť finančnú pomoc členským štátom, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu, a to uzatváraním zmlúv o pôžičkách na finančných trhoch, s cieľom následne poskytnúť zvýhodnené návratné úvery dotknutým členským štátom ako pomoc pri udržiavaní úrovne verejných investícií. EK a členské štáty uzatvoria spoločnú dohodu, kde budú dohodnuté podmienky financovania, splácania a predpokladaná alokácia zdrojov.
EISF podporuje výlučne oprávnené verejné investície. Členské štáty by sa mali prednostne zamerať na udržanie oprávnených investícií z programov podporovaných zo EÚ zdrojov.
Podľa súčasného návrhu nariadenia má byť vytvorený aj Fond na podporu stabilizácie, z ktorého bude vyplácaná úroková dotácia slúžiaca na pokrytie nákladov na úrokovú sadzbu, ktoré v súvislosti s úverom vznikli prijímateľskému členského štátu.
Fond na podporu stabilizácie by mal byť financovaný z príspevkov členských štátov vypočítaných na základe podielu menového príjmu prideleného ich národným centrálnym bankám tzv. ražobné (seigniorage). Za riadenie fondu bude zodpovedná Komisia.
Rozhodnutie Komisie poskytnúť podporu v rámci nástroja je podmienené dvomi stupňami kritérií. V prvom rade musí dotknutý členský štát spĺňať kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní rámca fiškálneho a makroekonomického dohľadu. Zároveň by členské štáty by mali uskutočňovať zodpovednú fiškálnu politiku a v čase hospodárskej prosperity by si mali vytvárať fiškálne rezervy.
V druhom rade bude Komisia posudzovať či členský štát spĺňa kritériá na aktiváciu podpory z EISF. Tie sú založené na aktivačnom mechanizme, v ktorom sa zohľadňujú dvojaké údaje o nezamestnanosti (medziročný výkyv ako aj nárast oproti strednodobému priemeru). Tento mechanizmus bol vybraný, pretože výrazný nárast miery nezamestnanosti v krajine je relevantným ukazovateľom vplyvu veľkého asymetrického otrasu v konkrétnom členskom štáte.
Podľa ekonomického analytika Dušana Doliaka sa jedná zo strany Európskej komisie o čistú propagandu.
„Vždy ma pobavia projekty, ktoré odchádzajúca vládna garnitúra ohlási s tým, že ich bude realizovať nasledujúca vláda“, hovorí Doliak.
„EISF má fungovať od 1.janurára 2021. Dovtedy bude už nová komisia a nový europarlament. A asi aj nová ekonomická situácia. Vlečúca sa kríza vo svetovej ekonomike sa pravdepodobne dovtedy prejaví naplno a tak sa realizácia EISF môže oddialiť. Ak sa teda opýtame “cui bono?”, tak z dnešného pohľadu sa zdá, že nápad s EISF je propagandou, ktorá má občanov a investorov ukľudniť, že mierime k ružovým zajtrajškom. Jediná pozitívna správa na tom je, že sa snažia niečo robiť.“, dodáva analytik Doliak.
Podľa analytika Mariána Fabiana z Inštitútu regionálnej politiky ide o o ďalší finančný nástroj, ktoré sa toto leto dostalo do slovenského pripomienkového konania.
„Poznáme už veľa nástrojov s ktorými počíta nový návrh európskeho rozpočtu, či už ide o program Euinvest alebo ďalšie. Európsky nástroj stabilizácie investícii túto architektúru dotvára. Iste, je to problém politickej podpory a času kedy sa navrhované nástroje schvália, teda problém či európsky parlament stihne všetko schváliť ešte do volieb. Ak áno, celá nová architektúra investičný a stabilizačných nástrojov by mohla fungovať.“, hovorí Marián Fabian z Inštitútu regionálnej politiky.
“Skôr ma zaráža, že parlamentné strany pár mesiacov pred eurovoľbami k týmto návrhom nedokážu povedať nič relevantné a ani vstúpiť do pripomienkového konania. Aspoň si nespomínam, že by som cez leto niečo k európskym záležitostiam od nich počul“, dodáva Fabian.
Návrh európského nástroja stabilizácie investícii za 30 miliárd eur je možné na Slovensku pripomienkovať do 23. augusta 2018.