Domáce Politika Top

Platy poslancov porastú o stovky eur. Koalícia pritom sľubovala nové pravidlá

Poslanci si tento rok platy nezmrazili. Zdroj: SITA / Marko Erd

BRATISLAVA – Poslanci si od nového roka prilepšia o stovky eur. Parlament sa na svojej poslednej riadnej schôdzi, ktorá skončila minulý piatok, otázkou zmrazovania poslaneckých platov nezaoberal. Podľa zákona by tak mal každý poslanec od januára dostať na účet trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v našom hospodárstve za rok 2018. Potom, ako si zákonodarcovia už roky svoje platy zmrazovali, to znamená nárast ich mesačných prijímov o stovky eur.

 

V zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov sa uvádza, že “poslancovi NR SR patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.” Od výšky platu poslancov sa potom odvíjajú aj platy iných ústavných činiteľov ako prezidenta, predsedu vlády či ministrov.

V dôsledku hospodárskej krízy si však poslanci od roku 2011 svoje platy každoročne zmrazovali. Narastajúca priemerná mzda tak na ich príjem nemala žiaden dopad a ten bol už osem rokov na úrovni 1 961 eur. Od tejto sumy sa následne odvíjal plat premiéra a ministrov, ktorým “patrí plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca.” Prezident podľa zákona dostáva až 4-násobok poslaneckého platu.

Prilepšia si všetci – prezident, poslanci, premiér aj ministri 

Niekoľkoročné uťahovanie opaskov však teraz bude mať za následok, že ich plat pôjde prudko nahor. Podľa údajov zo štatistického úradu je priemerná mzda na Slovensku za prvých deväť mesiacov tohto roka 984 eur. Približne od takejto sumy by sa mal odvíjať ich budúcoročný základný plat.

 

Poznámka: Suma uvádza iba základný plat ústavného činiteľa, nie je v nej zahrnutý funkčný príplatok ani paušálne náhrady.

 

Celkový príjem poslancov okrem spomínaného základného platu tvoria aj paušálne náhrady. Tie sú “vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja, zaokrúhlené nahor na celé euro.” Doteraz to bolo 1 385 eur, respektíve 1615 eur. Po novom porastie aj táto suma.

Paušálne náhrady prislúchajú aj prezidentovi a to vo výške 1 327,76 eura mesačne.  Členovi vlády zasa patria paušálne náhrady vo výške, ktorú určí vláda.

Okrem toho majú politici tiež nárok na funkčný príplatok a to v závislosti od pozície, ktorú zastávajú. Predsedovi vlády patrí funkčný príplatok vo výške 746,87 eura, podpredsedovi 497,91 eura.

V prípade predsedu Národnej rady je jeho výška 497,91 eura. Podpredseda parlamentu dostáva príplatok vo výške 331,94 eura

Minulý rok kvôli platom takmer padla vláda

Tento rok sa otázka zmrazovania platov poslancov na program decembrovej schôdze nedostala, pred rokom však takmer viedla ku koncu vlády. Časť koaličných poslancov totiž nesúhlasila s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom procese, s ktorým prišiel vtedajší premiér a šéf strany Smer-SD Robert Fico. Ten v reakcii na ich odmietavý postoj dokonca pohrozil, že ak ďalšie zmrazovanie nebude mať v parlamente podporu, spojí hlasovanie o ňom s hlasovaním o dôvere vláde. Zvýšil tak napätie, ktoré v koalícii už aj tak kvôli otázke zmrazovania poslaneckých platov panovalo.

Vládna trojka sa však nakoniec dohodla a prijala riešenie, ktorého výsledkom bolo, že poslancom sa platy zvýšili symbolicky o jedno euro. Zároveň sa tiež otvorila téma vzniku nového zákona, ktorý mal priniesť systémové riešenie, aby sa podobná situácia už neopakovala. Toho sme sa však nedočkali.

Andrej Danko, Robert Fico a Béla Bugár mali kvôli zmrazovaniu platov pred rokom napäté vzťahy.

Systémové riešenie je v nedohľadne

Podpredseda parlamentu a šéf strany Most-Híd Béla Bugár v súvislosti s tým, že poslanci si tento rok platy nezmrazili, a ani nebolo prijaté žiadne systémové riešenie pripomína práve situáciu spred roka. “Spomeňte si, čo sme tu mali pred rokom, keď sa vtedajší premiér vyhrážal, že ak nebudú platy zmrazené, tak to spojí s hlasovaním o dôvere vláde. Tak sme povedali, že v žiadnom prípade nikto nebude vydierať parlament a zvýšili sme platy o jedno euro,” povedal pre Glob.sk. Podľa jeho slov dohoda bola, že medzitým sa pripraví systémová zmena a to tak, že nová úprava platov poslancov bude platná od 1. júla 2018. Avšak nestalo sa tak. “Boli riešenia, dokonca dva typy. Koaliční partneri to však zablokovali a vtedy som povedal, že aj moja trpezlivosť má určité hranice. Ja to už neriešim. Obráťte sa na koaličných partnerov,” reagoval šéf Mosta-Híd.

Tí sú však v tejto otázke momentálne ticho. Strana Smer-SD nám stanovisko neposkytla. Jej predseda Robert Fico pritom ešte v koncom novembra tvrdil, že “stále je priestor na hľadanie širokého konsenzu, či už na zmrazenie, respektíve rozmrazenie. Asi nenájdeme dohodu na téme úplne nového mechanizmu vypočítavania platov. S veľkou pravdepodobnosťou zostaneme pri tých mechanizmoch, ktoré sú dnes platné. Hľadáme konsenzus.“

K téme sa nechcel vyjadriť ani predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Podpredseda národniarov Jaroslav Paška však pre agentúra TASR ešte minulý týždeň povedal, že strana sa v tejto téme prestala angažovať, potom ako jej ďalší podpredseda Anton Hrnko nebol pochopený ani akceptovaný pri hľadaní širokého konsenzu. „Odvtedy sa SNS platmi prakticky vôbec nezaoberá, nechali sme iniciatívu na iných. Snažili sme sa to riešiť a z nášho pohľadu sme urobili všetko potrebné. Nemáme čo viac urobiť ani to komentovať,“ uzavrel.

Návrh Obyčajných ľudí úspech nemal

Opozičná strana OĽaNO ešte na októbrovú schôdzu parlamentu predložila poslanecký návrh zákona na ďalšie zmrazenie platov, ten však neprešiel. “Hlavným účelom návrhu zákona je snaha predísť výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných činiteľov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur formou ich zmrazenia,” argumentovali vtedy v dôvodovej správe. Zo 144 prítomných poslancov bolo však za iba 37. Zdržalo sa 58 poslancov a 43 bolo proti. Šiesti nehlasovali.