BRATISLAVA – Zmeniť podmienky na slovenskom pracovnom trhu sa rozhodlo občianske združenie Pracujúca chudoba. Bojujú za vyššie minimálne mzdy, rovnakú dovolenku pre každého, ,,beztrestnú” PN-ku… Aj takýmto spôsobom sa občianske združenie snaží zatraktívniť pozíciu slovenského zamestnanca na trhu práce. Ale nie je to také jednoduché. Bez podpory poslancov parlamentných strán a kompetentných úradov je ich iniciatíva na nič. Odborníci z časti ich návrhy zmien pochvaľujú, iní zas hovoria o populizme. Podarí sa Pracujúcej chudobe scivilizovať nescivilizovateľné?
Byť zamestnancom má niekoľko výhod. Avšak zamestnávateľovi sa vďaka zamestnaneckému pomeru nahromadí množstvo poplatkov a odvodov za to, že vám vôbec umožní pracovať. A ako to už bohužiaľ v mnohých prípadoch býva zvykom, najlepšie sa šetrí na ľuďoch. Občianske združenie Praujúca chudoba sa to snaží zmeniť a plánujú priniesť až 18 zmien. Nie každý je z nich nadšený.
Chceme len to, čo je vo svete realitou
Jednou z ich hlavných požiadaviek, ktorá sa bezprostredne týka mnohých Slovákov, je zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak je zásadne proti takémuto opatreniu a hovorí o zhoršení celkovej situácie na trhu. Úrad práce to zas tak čierno nevidí. ,,V prípade, ak poslanci NR SR schvália návrh poslancov za stranu Smer-SD, aby sa hrubá minimálna mzda počítala ako 60 % z hrubej priemernej mzdy spred dvoch rokov, v roku 2021 by mohol tento pomer čistej minimálnej mzdy k čistej priemernej mzde dosiahnuť cca 57 %,” uviedol pre Glob.sk rezort práce. Zvýšiť minimálnu mzdu na takýto pomer, odporúča aj Európsky výbor pre sociálne práva. Hodnota minimálnej mzdy v roku 2014 bola na úrovni 46,04 percent.
Môžu za to politici
Podľa analytika Chovanculiaka sú za úroveň minimálnej mzdy zodpovední politici, na ktorých má ťažké srdce. ,,Politici si na Slovensku zvykli robiť svoju kampaň cez sociálne opatrenia a súkromný sektor. Konkrétne opatrenie, ktoré by pomohlo túto situáciu riešiť, je napríklad naviazanie minimálnej mzdy na rast nejakého makroekonomického ukazovateľa, napríklad rast produktivity práce v hospodárstve. Takéto opatrenie by zobralo minimálnu mzdu z rúk politikov a vnieslo by viac predvídavosti do trhu práce,” reaguje analytik INESS.
Nie je to reálne
Koľkokrát ste si už museli zobrať PN-ku? Ak vás choroba skolila a museli ste zostať niekoľko dní, prípradne týždňov doma, viete, že sa vám za ňu dostalo žalostne málo peňazí. Síce sa Pracujúca chudoba snaží zvýšiť úroveň poberania krátkodobej PN-ky z 25 percent na 55 percent, ale to je podľa ministerstva práce nereálne. ,,Môžeme konštatovať, že uvedená zmena by znamenala významný nárast nákladov práce u zamestnávateľov predovšetkým v súkromnom sektore, t. j. skôr ako by sa uvedená zmena mala realizovať, by bolo potrené prehodnotiť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a zároveň prerokovať takéto výrazné zmeny so združeniami zamestnávateľov,” vysvetľuje ministerstvo práce. Zároveň nedisponujú štatistikami, ktoré by hovorili ,,o skutočnej náhrade príjmu, ktorú poskytujú zamestnávatelia svojim zamestnancom prostredníctvom kolektívnych zmlúv a na základe ktorých majú niektorí zamestnanci už v súčasnosti garantovanú aj vyššiu ako 25 % náhradu príjmu počas prvých troch dní.”
Politici potrebujú vedieť viac
Pracujúca chudoba svoju iniciatívu plánuje predstaviť aj politikom, ktorí by si ich návrhy mohli osvojiť a priviesť k platnosti. Členka výboru pre sociálne veci Soňa Gáborčáková sa zatiaľ bezhlavo do podpory a podpisovania ,,bianko šeku” rozhodne nechystá. ,,Netvrdím, že sa to raz nebude dať uskutočniť, ale určite nie je správne, ak sa chceme niekomu inému zaľúbiť a povieme len to najlepšie. A nepovieme ten B krok, ako k tomu dospieť. Každý jeden bod iniciatívy by sme si museli prejsť,” povedala pre Glob.sk Gáborčáková.
Štandardné pracovné podmienky
Pracujúca chudoba si dala za cieľ scivilizovať podmienky na trhu práce. Voči ich iniciatíve sa ale ministerstvo práce ohradilo a o civilizovaných podmienkach hovoria už dnes. ,,Pracovné prostredie a pracovné podmienky vnímame jednoznačne ako civilizované a štandardné. Všetky opatrenia, ktoré boli počas posledných 8 rokov prijaté v pracovnoprávnej oblasti a v oblasti pozície zamestnanca jednoznačne smerujú ku kultivácii a skvalitňovaniu pracovného prostredia a podmienok, ktorá má zamestnanec pri práci,” obhajuje pracovné podmienky na Slovensku rezort práce. Analytik INESS má na celú situáciu iný názor. ,,Pracovný trh potrebuje stabilitu a predvídavosť. To je niečo, čo u nás absentuje a zamestnávatelia nedokážu predvídať rôzne inovácie politikov v tom, ako umelo zvyšovať cenu práce,” dodal pre Glob.sk analytik Róbert Chovanculiak.
